Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Komédia
  • Krimi
  • Dobrodružný

Recenzie (470)

plagát

Bezpečný prístav (2013) 

Tu sa niekto fakt nevedel rozhodnúť aký film vlastne točí. Miešanie žánrov mi neprekáža, práve naopak, ale v tomto prípade nebola ani jedna linka príbehu zvládnutá, herecké výkony boli len priemerné a zase použijem staré-dobré a všetko-vyjadrujúce slovíčko nuda. Okrem toho koniec tejto zlátaniny na mojej tvári zanechal výraz totálneho údivu a nepochopenia. Načo tam ešte nasilu vsunuli ten žáner mysteriózny!? (Pochopí, kto uvidí a vydrží až do konca.)

plagát

12 rokov otrokom (2013) 

Musím povedať, že som sklamaná. Brnkanie na city divákovi bolo neúprosné od začiatku až do konca, ale fungovalo len na 50 %. Áno bolo to surové, nemilosrdné a kruté vyobrazenie hroznej doby a zvrátenosti niektorých ľudí, ale ako celok je ten film až bolestne nudný. Chiwetel Ejiofor svoju úlohu zahral, tak ako sa zrejme od neho čakalo, Fassbender bol skvelý sviniar a Brad Pitt to tam celé spasil s výrazom ala je mi to všetko jedno, ale pomôžem. Ostatní herci, čo ako skvelí, len prišli, odohrali svoje party a odišli, bez toho aby zanechali stopu. Potenciál bol skrátka veľký, ale nevyužitý. Dej len akosi plával a hoci sme vedeli, že Solomon bol v otroctve 12 rokov z filmu samotného to vôbec nebolo necítiť. Pritom stačilo dať úplne jednoduchú titulku o roku v ktorom sa práve nachádzal, alebo niečo podobné a vyzeralo by to lepšie. Pán McQueen sa však nemusí obávať. Vďaka tematike otroctva si určite niekoľko cien odnesie!

plagát

Nezastaviteľní (2013) 

Spojenie Denzela s Markom ma nemohlo sklamať, a skutočne nesklamalo. Obaja skvelí, veľmi slušná akcia, super hlášky niektoré skutočne ultravtipné, čo viac by sme si mohli od akčného filmu želať. Predvídateľnosť je snáď jediným negatívom, no pri tom množstve filmov, je čoraz ťažšie nás divákov prekvapiť. A nie vždy je to nutné, v tomto prípade nebolo. Z Denzela sa miestami snažili urobiť väčšieho chlapa než je, hlavne pri vzájomných potýčkach s Markom, ale chlap to ustál zo cťou. Takže super.

plagát

Hystéria (2011) 

Množstvo vtipných momentov priniesla predovšetkým téma, ktorej sa film venoval. Škoda, že to príjemné tempo si neudržal do konca. Maggie Gyllenhaal bola výborná, ale jej dejová linku nakoniec príliš prevážila tú pôvodnú, čo nebolo na úžitok tomuto inak vcelku vydarenému snímku. A prísne vedecké pohľady Danciho, Everetta a Pryca pri tak chúlostivej záležitosti boli na nezaplatenie.

plagát

Pred polnocou (2013) 

Vlastne som ani nevedela, že ide o trilógiu, ale každopádne som po prvej polhodine zaspala a tá polhodina ma nezaujala tak, aby som film dopozerala. Príliš ukecané, príliš nudné, ale hodnotiť nebudem.

plagát

Výmena (2008) 

Filmy natočené podľa skutočných udalostí vždy lákali moju pozornosť, no len niektoré si ju udržali až do záverečných tituliek. Výmena k nim jednoznačne patrí a Clinta Eastwooda čo ako som nemala rada ako herca, tak ho mám teraz čoraz radšej ako režiséra. Aj týmto filmom ma o svojich kvalitách presvedčil. Angelina Jolie, jedna z mojich najneobľúbenejších herečiek ma v tomto filme dostala, a okrem toho pôsobila mimoriadne pôvabne, asi ako doteraz v žiadnom filme, ktorý som s ňou videla. Aj to svedčí, že na Výmene musí byť niečo skutočne výnimočné.

plagát

V ako vendeta (2005) 

Po piatich rokoch od pádu dvojičiek v USA vychádza v kinách film V ako Vendeta. Toto spracovanie pre mňa dosiaľ neznámeho komiksu však rúca doteraz tak prezentované predstavy o terorizme. Najkontroverznejší je v súvislosti s definíciou terorizmu výrok: „Koho jedni považujú za teroristu, vnímajú iní ako bojovníka za slobodu“. Naozaj dobrý úmysel ospravedlňuje prostriedky? Existuje dobrý a zlý teror? Trochu závažné myšlienky sú obsiahnuté v obyčajnom spracovaní jedného komiksu. V ako Vendeta je však niečo celkom iné ako som bola doteraz vo filmoch rovnakého žánru zvyknutá. Dej sa odohráva v blízkej budúcnosti, ktorá mnohým môže pripomínať nie príliš vzdialenú minulosť. Iba postupne sa vám odhaľujú jednotlivé súvislosti a motívy. Budete si musieť chvíľu počkať kým vám tvorcovia povedia, čo sa stalo, ako k tomu došlo a prečo sa to musí zmeniť. Hlavná postava V nežije dva životy, o jeho dávnejšej minulosti sa nič nedozvieme a po celý čas mu neuvidíme tvár. Vystupuje v maske Guya Fowkesa a prezentuje názor “násilie môže slúžiť i dobru“. Pre mňa bol skutočnou hviezdou Hugo Weaving čoby V. V minulosti som tohto herca síce zaregistrovala vo filmoch Matrix alebo Pán prsteňov, ale až teraz si ho zapamätám a vzdám mu hold za jeho herecké umenie. On bez toho, aby využil jednu z najdôležitejších prostriedkov neverbálnej komunikácie mimiku, dokázal vo mne vyvolať také emócie, ako mnohí iní herci nikdy nedokážu. Všetko čo povedal, spôsob akým to povedal, ako sa pritom pohol, alebo pootočil hlavou, to všetko akoby menilo aj výraz masky, ktorú po celý čas nosil. Na každú scénu v ktorej vystúpil som sa tešila. A čo mňa samú prekvapuje, po celý čas mi nechýbalo to, že neviem ako vyzerá. Práve naopak. Ja sa tu nebudem snažiť poprieť, že film má aj svoje slabé stránky, pretože ich má a som si ich vedomá. Viem aj to, že mnohým z vás bude chýbať vodopád akčných scén, na ktoré ste vo filmoch tohto žánru zvyknutý. Môj názor však je, že scenár, ktorý stvorili bratia Wachowkí je bravúrny a práca réžie, ktorú odviedol James McTeigue taktiež. Pretože pre mňa je najdôležitejšie to, že po ukončení filmu som nemyslela na to, čo tam chýbalo, alebo ktorá scéna bola zle natočená. Toto všetko bolo v porovnaní s emóciami ktoré vo mne zanechal úplne nepodstatné. Každému odporúčam, aby tomuto filmu obetoval čas, a neobral sa o príležitosť utvoriť si vlastný názor.

plagát

Frekvencia (2000) 

Vôbec som nečakala, že to bude také skvelé, aké skvelé to nakoniec bolo. Krásne vykreslené vzťahy hlavných postáv, príjemné myšlienky nezaťažujúce sledovanie, prekvapujúco sympatický James Caviezel, žiadne zápory mi ani nenapadajú. Na prvý pohľad komplikovanú tému časových prepojení, vo filme zvládli z ľahkosťou a bez zbytočných vysvetľovačiek, do ktorých by sa mohli zamotať.

plagát

Mrázik (1964) 

Myslím, že ani tie tri hviezdy celkom nevystihujú moje hodnotenie, ale vzhľadom nato aká je to klasika menej už nedám. Rozhodne si ma však táto rozprávka nezískala, tak ako jej české sestry, ktoré sú pre mňa neopozerateľné. Mrázika však bez výčitiek vynechám. Neviem, čo by sa mi na tejto rozprávke malo páčiť!? Nesympatickí herci s totálnou absenciou herectva to určite niesu, okrem toho sa mi Mrázik už detstva zdal nenormálne dlhý, hoci tomu tak v skutočnosti nieje. Marfuša to vyhráva na celej čiare.

plagát

R.I.P.D. - URNA: Útvar rozhodne neživých agentov (2013) 

No raz sa to pozrieť dá, ale to je asi tak všetko. Je to len prvoplánová zábava, bez hlbšej úvahy a s totálnou absenciou logiky a duchaplnosti. Nehovoriac o tom, ako to celé pôsobí lacno.