ti88na

Neviem, čo viac napísať ako to, že sa jedná o fantastický seriál, s dvoma úžasnými hlavnými predstaviteľmi, ktorých vzájomná chémia funguje na 110 %. Začalo to Štúdiou v ružovej, kde sa bez veľkých rečí spoznali a hneď sa naladili na rovnakú vlnu. Okrem toho riešili asi najzaujímavejší prípad zo všetkých epizód. Po prvej časti seriál dych nestratil, nadviazal a pokračoval od dielu k dielu, pričom je stále zaujímavejší a napínavejší, bez hluchého miesta. Prvú sériu zakončili fantastickou Veľkou hrou a pokračovali ďalej, aby tú druhú zakončili viac ako dokonalým Reichenbašským pádom, ktorý patrí k tomu najlepšiemu, čo som na poly seriálu (a v mnohých prípadoch aj filmu) mala možnosť vidieť. Dialóg medzi Sherlock a Moriartym na streche nemocnice bol herecky aj atmosférou na takej úrovni, že by sa mali čo to priučiť aj držitelia najväčších filmových ocenení. Tretia séria sa ubrala trochu odlišným smerom ako prvé dve, čo mi nie celkom sadlo. Zameranie na vzťahy bolo na úkor zaujímavých prípadov a samozrejme absentoval kvalitný záporák. To však nič nemení na tom, že kvalitatívne prekonáva každý predchádzajúci seriál, ktorý som videla. Po pre mňa nezáživných amerických filmoch (Sherlock Holmes, a Hra tieňov), je toto moderné spracovanie oveľa priateľnejšie a príťažlivejšie a Benedict Cumberbatch a Martin Freeman sú tí najlepší Sherlock Holmes a Dr. Watson vôbec.

Po filme Star Trek som sa jeho pokračovania prakticky nemohla dočkať a moje nadšenie nevyprchalo ani po jeho pozretí. Hoci nie som fanúšikom sci-fi, tento film patrí k tomu najlepšiemu, čo som za poslednú dobu mohla vidieť. Úžasné vizuálne efekty neprevalcovali samtoný príbeh, ako sa to často stáva. Tu príbeh nezaostáva, postavám a rozvíjaniu ich vzťahov je ponechaný dostatočný priestor, pričom ten svoj najviac využil Benedict Cumeberbatch (John Herrison). Ten stvárnil najcharizmatickejšieho záporáka, akého som vo filme mala možnosť v poslednom čase vidieť. Máloktorý herec dokáže hypnotizovať takmer každým svojím pohybom a jemu to teda ide výborne. Dostal ma tiež preslov Johna Choa, keď ako zastupujúci kapitán vyzíval Johna Harrisona, aby sa vzdal. Behali mi zimomriavky, samozrejme ale v pôvodnom znení. Osobnitne musím tiež vyzdvihnúť hudbu, ktorá film ešte posunula vpred a niektoré pasaáže sú počúvateľné aj ako samostatný soundtrack. Plných päť hviezdičiek bez mihnutia oka.

Fantóm opery je film, ktorý vás uchváti už v úvode nádhernou scénou, keď sa obrovský luster dvíha a svojím svetlo oživuje niekdajšiu slávu opery Populaire až po poslednú, kedy práve tento luster padá a ničí. K tomu znejú tóny úžasnej hudby, ktorú zložil Andrew Lloyd Webber a po celom tele vám v momente idú zimomriavky, ktoré nezmiznú až dokonca len sa v istých momentoch ešte viac zvýraznia. Na to, že väčšina dialógov je odspievaných som si rýchlo zvykla, hoci mi spev v niektorých momentoch pripadal nevhodný až smiešny. To však zrejme pramenilo len z nezvyku. V tomto filme však nejde len o prehliadku speváckych výkonov a krásnych kostýmov. Príbeh Fantóma vo filme ožíva v reálnej podobe. Nie všetky efekty sú vydarené (bubliny vo vode smerujúce ku dnu), za to šermiarsky súboj medzi Fantómom a Raulom je pastvou pre oči. To všetko sprevádzané nesmrteľnými piesňami a melódiami, z ktorých najúžasnejšia znie vždy, keď sa zjaví Fantóm. Schumacher do svojho filmu obsadil mladých a aspoň pre mňa neznámych hercov. Úlohy Fantóma sa zhostil Gerard Butler a to, že sa so svojou rolou stotožnil je vidieť od začiatku až dokonca. Nesmierna charizma vyžaruje z celej jeho osobnosti, keby sa dalo mohol by ju predávať. Nejde vyslovene o zápornú postavu, veď kto miluje nemôže byť zlý a Fantómovo srdce je plné lásky k mladej speváčke. Jeho duša je však pokrivená nenávisťou, že sa musí skrývať v podzemí pred ľuďmi, ktorý kričia hrôzou pri pohľade na jeho tvár. Už má dosť samoty, chce niekoho, kto mu bude stále nablízku. Tou vyvolenou je speváčka Christine Daaé, ktorú stvárnila vtedy len šestnásťročná Emmy Rossum. Nehrala zle, ale popri Butlerovi ona aj herecký kolega Patrick Wilson, ktorý si zahral Raula pôsobia nevýrazne. Christine miluje Raula najčistejšou láskou akej sú dvaja mladí ľudia schopní. Nie je však ľahostajná ani k Fantómovi, ktorého sa nesmierne bojí, ale nevie sa ubrániť jeho nádhernému hlasu a hlbokej vášni, ktorou ju púta. Možno by ho milovala, nebyť toľkej nenávisti. Fantóm je vám od začiatku filmu oveľa sympatickejší než jeho sok Raul, túžite aby vyhral, aby našiel konečne šťastie, ktoré mu bolo odopierané. A keď plače plačete sním.

Shogun Mayeda je vskutku vydarená snímka s krásnou scénou, skvelými hereckými výkonmi a strhujúcou akciou. Šermiarsky súboj medzi Mayedom a Donom Pedrom je skvelý, pretože ide o súboj samuraja, ktorý priam mysticky ovláda meč a rytiera v ťažkej zbroji, ktorý má za sebou tiež u ž nejeden súboj. Nechýba ani stret s pirátmi, láska, nečakané zvraty, rozvíjajúci sa charakter postáv, kde sa tvrdými skúškami chlapec mení v muža. Filmom sa nesie tiež nádherná hudba, ktorej tvorcom je John Scott. Je pekne vyvážená, umocňuje jednotlivé scény a výborne ich dopĺňa. Hlavnú úlohu stvárnil japonsky herec Shô Kosugi, ktorý málokedy vyčaril úsmev, ale keď sa mu to podarilo, usmiala som sa aj ja. Skvelý bojovník vedomí si svojej prevahy, pritom však rozpačitý vo vzťahu k žene. Jeho postava je úplne oddaná, životy iných sú mu prednejšie ako vlastný. Skutočný samuraj. Mladého Yorimuna stvárnil Kane Kosugi, ktorý zvládol úlohu kráľovského syna v zložitom veku veľmi dobre. Zo sna o nadradenosti sa musel v novom svete rýchlo prebudiť a zvládol najväčšie poníženie, aby vstal oveľa múdrejší a skúsenejší.

Režisér Kurt Wimmer nakrútil veľmi zaujímavú snímku s relatívne nízkym rozpočtom (teda aspoň na hollywoodske pomery), pričom nás neukrátil o dostatočné množstvo skvelej akcie. Milovníci pestrých farieb a nádherných scenérií majú smolu, tento film sa od začiatku do konca nesie v bezcitných čierno-bielych farbách. To je samozrejme skvelé, pretože tým vernejšia je téma, ktorú film spracováva. Equilibrium sa točí hlavne okolo postavy clerika Johna Prestona a krásne sleduje jeho duševnú premenu z bezcitného posluhovača vlády na človeka schopného rozlišovať dobro od zla, milovať a vnímať krásu. Vďaka čomu sa môže rozhodnúť na akú stranu sa pridá. Túto úlohu režisér zveril Christianovi Baleovi, a každý musí uznať, že to bola skvelá voľba, lebo jeho herecký koncert vlastne ťahal celý film. Jeho postavy nie sú bezchybní hrdinovia, ale často ľudia balansujúci na hranici dobra a zla a John Preston nie je výnimkou. Ema Watson hrá Mary O'Brien, ktorá sa prieči nastolenému poriadku. Hoci ide malú postavu, zvládla ju presvedčivo a film okrášlila. Sean Bean (Errol Partridge) je neprehliadnuteľný, hoci svojou charizmou osviežil len úvod filmu. Pre mňa osobne je tento film výnimočný v tom, že bol prvý kde som vzhliadla Christiana Bala a úplne som prepadla jeho temnému kúzlu.

V detstve som milovala rozprávky a rozprávkové knižky. Jednu som však vždy vynechávala. Bola to práve Alica v krajine zázrakov. Príbeh o dievčatku, ktoré sa dostane do ríše divov, kde prežíva rôzne dobrodružstvá ma vôbec nezaujal. Preto, keď k nám zavítala najnovšia filmová verzia, začala som ju pozerať s veľkou nedôverou a žiadny hlboký filmový zážitok som od nej nečakala. Lákadlom pre mňa osobne bolo meno režiséra Tima Burtona a to že do filmu obsadil dve svoje herecké esá Johnnyho Deepa a Helen Bonham Carter. To už vzbudzovalo akú takú nádej. Musím však povedať, že hoci sa mi film páčil, režisér Tim Burton ma sklamal. Keby to natočil niekto iný, ale pri ňom som si už zvykla na istú mieru kvality. Jednoducho nemôžem uveriť, že Burton po takých filmoch ako Ospalá diera či Mŕtva nevesta mohol nakrútiť pestrofarebnú rozprávku s rozkošnými zvieratkami bez štipky temnej atmosféry. A zrejme, keby využil práve tie charakteristiky svojich predchádzajúcich diel, ktoré všetci tak zbožňujeme, stala by sa Alica v krajine zázrakov niečím oveľa plnohodnotnejším, než len rodinným popoludňajším filmom. S tým sa však už nedá nič robiť, preto budem hodnotiť to, čo nám Burton ponúkol. A to je hlavne strhujúca a nádherná hudba a vizuálne efekty. Tie však boli vytvorené tak, aby ohúrili diváka v 3D formáte. V tom klasickom, v akom so film videla aj ja ma vôbec zo stoličky nezdvihli. Ríšu divov som si tiež predstavovala trochu inak. Rozprávajúce kvetiny a zvieratká, prapodivné príšerky a čudá, to mali byť nejaké divy? Snáď divná bola tá ich reč a niekedy dosť bizarné konanie, ktorým však chýbal vtip a šarm, čo by mohlo na dojme len pridať. Nestalo sa! Na druhej strane na úsmev kocúra Škersura sa ťažko zabúdalo. Hlavnú predstaviteľku režisér objavil v Austrálii a stala sa ňou mladá herečka Mia Wasikowska. O svojich hereckých kvalitách ma v tomto filme zatiaľ nepresvedčila, ale že by hrala vyslovene zle sa nedá povedať. Ide o to, že celý dej sa v novej verzii sústredil práve na Alicu a v podstate bola takmer v každej scéne, preto bolo dôležité aby hrala presvedčivo, no ja som jej tú úlohu akosi neverila. Hlavne v scénach, kde bola sama, alebo s vizuálne vytvorenými postavami. Zaujímavý bol jej vzťah s Klobučníkom, ktorého stvárnil Johnny Deep. Niečo medzi priateľstvom a láskou, no v každom príde bolo veľmi milé to sledovať. Johnny Deep ma ani tento krát nesklamal, hoci by som si ho v tomto filme žiadala trochu častejšie. Dokonca sa mi aj cez ten jeho kostým, vizáž a digitálne zväčšené oči páčil, až som začala pochybovať o svojom dobrom vkuse. Bude to zrejme tou neuveriteľnou charizmou, ktorá z neho cez to všetko neustále vyžaruje a každé jeho vystúpenie na scéne bol príjemným osviežením. Helen Bonham Carter ako Srdcová kráľovná bola správne odporná a Anne Hathaway ako biela kráľovná trochu zvláštna. Jednoducho to bola divná kráľovná ríše divov.

Snímok o pomste tu už bolo nespočetné množstvo a je preto logické, že vám zápletka bude pripadať neoriginálna. Dôležité však je ako ju režisér v tomto prípade Antoine Fuqua predostrel nám divákom. Ja osobne som mu to zhltla aj s navijakom. Možno som len po dlhom čase videla film nabitý skvelou akciou, s nenáročným no predsa aspoň pre mňa zaujímavým dejom a sympatickým hlavným hrdinom. Vôbec mi nevadilo jeho vlastenectvo, lebo sám priznal, že je to jeho slabosť, ani dokonalá a neomylná muška a večne kamenný výraz tváre. Veď mu zastrelili psa!!! Ani tie všade vejúce americké zástavy mi nebili do očí. Veď to všetko sa akoby negovalo s tým, čo americká vláda v spracovaní tohto filmu spravila v Afrike, a čo v konečnom dôsledku zostalo zo strany pravdu hľadajúceho ministra spravodlivosti nepotrestané. Hudbu k tejto snímke skomponoval Mark Mancina. Nedá sa porovnať napríklad s jeho Nebezpečnou rýchlosťou, ale ani nenudí a dej správne dopĺňa. Herecké výkony sú zvládnuté, tak že o žiadnom nemôžem povedať: tak tento bol strašný. Kladní boli kladní a záporní boli záporní. Skvelí bol Ned Beatty, čo by senátor Meachum, ktorého som mala skutočne chuť chytiť za je tučný krk a stisnúť aby mu z ksichtu zmizol jeho arogantný výraz tváre bez štipky svedomia. Mark Wahlberg si strihol jednu zo svojich akčných postav výborne. Páči sa mi, že jeho Swaggera tvorcovia urobili trochu zraniteľného. Guľkám sa nevyhýbal a nebol neviditeľný pred policajtmi, keď sa objavil na verejnosti. Samozrejme ho musela ošetriť nejaká kráska, ktorú stvárnila trochu málo presvedčivá Kate Mara. Pozitívne hodnotím vynechanie romantickej zápletky, ktorá bola len slabo naznačená.

Skala má všetko, čo má mať správny akčňák, ale aby bol tiež dobrým filmom, musí mať niečo, čo ho odlišuje od ostatných. Michael Bay to dokázal a do stopáže 136 minút namiešal skvelý mix akčných scén, efektov, rozvíjajúce sa charaktery hlavných postáv, a to všetko spojil do vyváženého celku. Scenárista David Weisberg dokázal, že hrdinovia akčného filmu nemusia byť super vážny Rambovia, preto si dovolil okoreniť postavy štipkou irónie, čo vôbec neznižuje vážnosť témy a sú príjemným osviežením. Skala je zaujímavá tým, že máte problém vybrať si medzi tými dobrými a zlými. Na jednej strane vojnový hrdina generál Francis Humel, ktorý síce zlým spôsobom, ale napriek tomu bojuje za správnu vec, na druhej strane špeciálne komando, ktoré v mene zákona zachraňuje rukojemníkov, riskujúc pri tom vlastný život. Nebojte sa! Generál si totiž na uskutočnenie svojich plánov najal žoldnierov, ktorí predstavujú tých pravých záporakov a ich likvidácie sa nebudete vedieť dočkať. Hlavných hrdinov si zahrala trojica výborných amerických hercov. Sean Connery hrá anglického agenta Masona, ktorý je americkou FBI opisovaný ako prízrak, nebezpečný chlap, ktorého treba držať pod zámkou. On je však len starý muž ničený dlhými rokmi za mrežami a živený nádejou na slobodu, no stále skutočný odborník vo svojom fachu. Nicolas Cage stvárnil chemického špecialistu Stanleyho Goodspeeda, ktorý absolvoval trojtýždňový kurz so zbraňou a o taktike nemá ani poňatia. Hrá naozaj skvelo! Strach v jeho tvári sa mieša s naštvanosťou, ale aj odhodlaním zlikvidovať každého, kto by sa mu postavil do cesty. Postavu generála Francisa Humla zahral Ed Harris. Ide o vojnového hrdinu, ktorý túži po spravodlivosti pre svojich mužov zabitých v boji, no ignorácia vlády ho prinútila ku krajnému riešeniu. Tvorca hudby Hans Zimmer v spolupráci s Nickom Glennie-Smithom si dali skutočne záležať a vytvorili jeden z najlepších soundtrackov. Hudba je neprepočuteľná, zimomriavky vám naskočia hneď na začiatku a zostanú až dokonca. Jedine čo sa dá filmu vyčítať sú scény, ktoré nachádzame v množstve podobných, no nie až tak dobrých filmov – veľké americké vlastenectvo, prejav prezidenta, záverečný potlesk. V pomere s kvalitami filmu sú to však odpustiteľné detaily.

Takže trvalo mi zhruba týždeň, aby som tento film na tretí krát dopozerala. Nenašla som tam nič zaujímavé, a hoci Tom Cruise podal svoj štandartný výkon, musel by byť oveľa oveľa lepším hercom, aby mohol byť celý film postavený len na jeho postave. Alebo by musel byť celý film inak koncipovaný, lebo nech sa na to pozerám ako chcem, proste ma to nebavilo a bodka.

Súdny znalec - štátny zamestnanec jazdí na miliónovom aute, býva v hausbote, fajčí cigary a pije drahý chľast. Realita ako sviňa. Tak veľmi chceli tvorcovia vykradnúť Dr. Housa až sa zabudli prispôsobiť slovenským pomerom. Dosť blbé, keďže ide o seriál zasadení na Slovensko. Alebo nám chceli povedať, že aj tak každý berie úplatky tak čo sa budeme trápiť s prispôsobením majetkových pomerov k zamestnaniu hlavného hrdinu?