ti88na

Ale tak pozrieť sa to dalo. Dokonca to bolo aj celkom svižné a čas celkom fajne ubiehal. Ale keďže to celé pôsobilo, akoby si všetci zúčastnený týmto filmom splnili detský sen a natočili akčňák vyskladaný už zo stokrát videných a aj lepšie spracovaných námetov, nemôžem dať vyššie hodnotenie.

Film som pozerala predovšetkým kvôli jeho viac ako sľubnému obsadeniu a kdesi v kútiku som tiež dúfala, že uvidím aj skvelú športovú drámu, ktoré mám mimochodom veľmi rada. Nakoniec musím len povedať, že herecké výkony boli asi to jediné pozitívne. Americkému futbalu nerozumiem a nič sa na tom nezmenilo ani po tomto filme. Ale aby ma jednotlivé zápasy nechali úplne chladnou a nevtiahli do hry sa mi asi ešte nestalo. Celý tým žralokov mi bol absolútne ukradnutý, rovnako aj osudy hráčov. Režisér sa nám zrejme pokúsil priblížiť aj surové zákulisie tohto športu, mne sa však tento stret s realitou príliš nepozdával. Ale ak jeho cieľom bolo ukázať, že športovci sú len zdrogované hory svalov bez mozgu, tak sa mu to podarilo. Ja sa radšej nechám klamať svoju naivnou romantickou predstavou o kalokagaite :)

No ja som celkom spokojná. Berie sa to tak brutálne vážne až je to vtipné, ale mňa tieto patriotizmom nabúchané filmy o tom ako si Američenia hladia svoje dokonalé ego celkom bavia. Hlavne ako sú cez to všetko aj akčné, svižné a majú super sexi ovdovelého prezidenta, ktorý by za nič na svete neprezradil svoje heslo k zničeniu Ameriky, akurát, že jeho heslo nikto nepotreboval. Načo potom hľadali jeho syna? Ale načo hľadať logiku v takýchto filmoch, kde ide hlavne o počty mŕtvych, vystrelených nábojníc a záchranu sveta.

Nebyť časti o milovaní, bolo by to celkom fajn. Milujem Taliansko a tu som si teda prišla na svoje, mala som chuť hneď zbaliť kufre a letieť na pizzu do Neapola s pekne voľnými nohavicami :) Takže časť "jedz" bola úplne tá naj. Modlenie v Indii bolo tiež zaujímavé, hľadanie odpustenia samej sebe hrdinku posúvalo ďalej. Ale to milovanie bolo strašné. Akoby to ani nebol ten istý film, hlavne scenár bol úplný odpad ako z pera Inge Lindströmovej. Výhodou bolo, že sa jednalo aj o najkratšiu časť film, takže tento mi napriek dlhej stopáži a nespočetným reklamným prestávkam celkom dobre ubiehal a nenudil.

Výsledný dojem je celkom rozpačitý, preto to priemerné hodnotenie. Miestami som sa výborne bavila, no viac ako je prehliadnuteľné aj vážne nudila a čas pri sledovaní filmu mi ubiehal dosť pomaly. Jennifer Aniston nemám čo vytknúť, ale Jason Sudeikis ma opäť príliš nepresvedčil. Ich vzájomné scény, kde malo dôjsť k posunu vzájomného vzťahu boli veľmi kŕčovité. Rozčaroval ma tiež prejazd cez hranicu a americká rodinka, ktorá bola vždy po ruke, mi liezla viac na nervy, namiesto toho, aby ma pobavila. Nuž škoda, tešila som sa, ale výsledkom bola len priemerná komédia, s dobrým nápadom a nevyužitým potenciálom.

Už som myslela, respektíve nedúfala, že sa dožijem aj filmu, kde môžem okrem vizuálnych efektov oceniť aj to podstatnejšie a teda príbeh a scenár. Ale je to tu, pretože Edge of Tomorrow je po všetkých stránkach maximálne vyvážený, nadupaný super akčný, ale cez to všetko dejovo veľmi zaujímavý a herecky skvelo zvládnutý film. Po dlhom čase skutočne kvalitný sci-fi snímok, ktorý povyšujú o jednu triedu lepšie časové paradoxy, ktorých sa stávam veľkým fanúšikom. Tom Cruise si u mňa po Nevedomích opravil renomé a všetko je odpustené a zabudnuté. Oceňujem prácu s kamerou, ktorá čo ako chaotická bola, veľmi som sa nestrácala a vedela som čo sa práve deje. Tradičný Happy End si nemohli odpustiť, alebo by možno diváci neodpustili, keby tam nebo?! No neviem. Cez všetky pozitíva nemôžem dať plný počet v hodnotení. Skrátka mi tu chýbalo to dotknutie, pri ktorom túžim si film znovu pozrieť, ťažko sa to vysvetľuje, ale tu sa to proste nestalo, takže 4.

Zaujalo ma to asi tak ako prvý diel, takže spokojná nie som. Áno je to akčné a temné, ale rovnako aj príliš dlhé a následkom toho miestami nudné. Stále sa tam niečo deje, ale vlastne sa len dookola opakujú súboje, úteky, záchrany a demolácie. Pár vecí som ledva predýchala, ako napríklad vedcovu myseľ virtuálne uväznenú, ktorý na počkanie všetko vykecal, čo poslúžilo ako lacný dejový posun, alebo záchranný bozk, ktorý bol synonym slová klišé. A ten kovový okrídlenec, na to radšej zabudnem. S tým Kapitánovím štítom mi to tiež nejako ušlo. Kde ho vlastne nosil?! To sa nejako zmenšoval a mal ho v kapse či čo?! Najväčšou slabinou bol už tradične scenár, ktorý bol miestami deravý ako sito na halušky, ale čo záleží na nejakom scenári, keď hlavnou úlohou filmu sú vizuálne efekty. Jedeným pozitívom, a celkovo najvydarenejšou scénou filmu bol bez rozmýšľania atentát na Furyho. Herecké výkony ma príliš neoslovili. Chris Evans si zrejme udržal svoj priemer, Scarlett Johansson mi vadila viac ako v Avengers, kde mi nevadila vôbec. A Robert Redford? Opäť len lákadlo, bez využitia.

Opäť som raz nepočúvala svoj šiesty zmysel, ktorý priam hučal, aby som toto dielko vynechala, ale nie. A nevypla som to ani vtedy keď na mňa žmurkol ten had a po tých fosílnych entoch som už len z nepochopiteľných príčin sledovala, čo si pán Aronofsky ešte vymyslí. Celý film bol vyskladaný len na priblblých hnusných a umelých efektoch. To už vážne filmári nie sú schopní natočiť nič bez zeleného pozadia?! A tie umelé deti, no hnus. Herci sa zhostili svojich partov tak, akoby boli upozornení, že o nich tam aj tak nejde, že celé je to len o efektoch. Ignorovať sa to rozhodla len Jennifer Connely a za odmenu dostala večnú mladosť. Emmu Watson som videla v prvom filme, kde nemá meno Hermiona, ale žiaľ mi väčšinu času až bolestne pripomínala Kristen Stewart, takže som z jej výkonu na zadok nepadla. A Russellov Noe? Zo spracovania tejto postavy mi bolo celkom doplaču. Od vizionára cez vraha po fanatika, ktorý v závere okúsi silu novoobjaveného burčiaku a po opileckej skúsenosti sa mu vyjasní a stane sa praotcom ľudstva. No to sme dopadli. Stručne a jasne je tento film sklamaním a ostáva mi len dúfať, že Exodus: Gods and Kings dopadne úplne inak.

Trilógia Indiana Jones nasadil dobrodružnému žánru latku nedosiahnuteľne vysoko. A doteraz nebola prekonaná. Vlastne sa máloktorý film k nej priblížil natoľko, aby na ňu vôbec dovidel. Prvý potešujúci náznak priniesla Múmia a ďalší až teraz Princ z Perzie. Spĺňa takmer všetko, čo tento druh filmov má mať. Nadmieru sympatický hlavný hrdina, ktorého prekvapivo akčne a dobre zahral Jake Gyllenhaal, hoci niekedy sa jeho tvár snažila byť nasilu vtipná. Spolu s Gemmou Arterton vytvorili veľmi pohľadnú ústrednú dvojicu. Celkovo sa obsadenie tomuto filmu veľmi vydarilo, nenájdem jedinú postavu, ktorú by som považovala za zbytočnú, alebo ktorá by mi svojou nezmyselnosťou dvíhala tlak. Tempo si film drží od začiatku až do konca, súboje sú vskutku pozerateľné a hudba je fantastická. Keďže nenám čo vytknúť, 90 % je pre mňa celkom zaslúžených.

Hneď na úvod musím poznamenať, že moje hodnotenie je značne ovplyvnené sympatiami k predstaviteľovi hlavného hrdinu. Myslím že si však túto miernu neobjektívnosť môžem dovoliť, keďže ide o príbeh predovšetkým Christophera Tietjensa, ktorého bravúrne stvárnil Benedict Cumberbatch. Keby to však hral akýkoľvek iný herec, moje hodnotenie by išlo nemilosrdne nadol. Staré Anglicko mám rada, kostýmy boli bezchybné aj celková atmosféra, mimoriadne mi však vadil scenár. Niektoré dialógy mi až liezli na nervy, boli neprirodzené hádam aj na Angličanov. V deji som sa pár krát stratila, a príčiny konania niektorých postáv mi sem-tam uchádzali. Vyzdvihnúť však musím celý úsek odohrávajúci sa vo vojenskej posádke a neskôr v zákopoch, to bolo úžasné a zachránilo to celkový dojem.