Paldiny

Úvod s črievkom ma chvíľu nechal na pochybách či sa neodkloníme iba k jednému žánru, lenže ďalší priebeh moje pochyby rýchlo vyvrátil a finiš ma rozsekal úplne. Toto bol skrátka ešte väčší masaker než minule. Lenže to nie je iba o ňom, ono aj príprava a výsadok novej expedície ma bavili. K videniu tu bolo množstvo rôznych motivácii, prečo sa do bažín nová skupinka a stará známa vydávajú, narátal som dohromady päť dôvodov. Navyše nám pán Washington prezradí o Viktorovej minulosti dosť na to, aby som pochopil prečo "sloní muž" vyzerá ako vyzerá. Ba čo viac, pri scénke s plešatou pani Crowleyovou som vyslal do pozoru všetok porast na tele. A čo ten finiš? To bola kapitola sama o sebe, napínavá, brutálna s jedným originálnym mordom za druhým. Zvlášť oceňujem vyrovnaný pästný duel s motorkárom, ktorý síce vopred poznal víťaza, no priniesol do čvachtavých jatiek trochu iného korenia.

Škoda, že sa Green neukázal skôr, mohli mu zveriť AvP a my sme dnes nemuseli touto značkou pohŕdať. Hatchet a jemu podobné filmy by preto malo chrániť Unesco. Ide totiž o filmárčinu z čírej radosti pre fanúšikov, ktorí z nej budú mať radosť a to sa počíta. Veď tento režisér aj v tak mladom veku dokázal skĺbiť snáď tri hororové subžánre a popritom ešte strúhať odkazy na iné kulty osemdesiatok. Tak sa schválne započúvajte do melódie, keď sa výletníci rozhodnú šľapnúť Viktorovi do úsmevu. Takže do ruky kalkulačka a poďme rátať, vrážd tu bolo dostatok, boli brutálne, ich hnijúci vykonávateľ kapacita, kôz ako na salaši, nechýbala atmosféra ani istý druh nadhľadu a podaktorým nehercom sa dokonca podarilo votrieť do priazne. Čo viac si priať?

Všetci tu chvália výkon pána Menšíka, ale on bol skutočne iba hladný :) Rozprávka o Ruženke ale pekná, mňa bavil aj vo svojej podstate odvážny Kraus, ktorý si to neváhal rozdať aj s medveďom a toho hral zas len ten hladný Menšík.

Pozerám, že okolo sú pripomienky, no ja to mám opačne a z tejto trilógie mám víťaza jasného. Aj napriek tomu, že som predošlé dve kapitoly videl iba v kine, mal som pocit, že postavy poznám a to sa vždy ráta. Infantilnosti sa objavujú iba v náznakoch, stará garda v cameo roliach nepôsobí rušivo a konflikt? Ten vrcholí aj vďaka vrcholiacemu vzťahu dvoch postáv, pri ktorých nie je isté, či to neobrátia na opačnú stranu. Možno i preto stále prepierané obetovanie sa a viera v nádej nepôsobia trápne a jediné pri čom som nadvihol obočie bol prvoplánový zvrat so špehom na palube a ďalší apelujúci k novým babičkám a dedkom. Ale to už do tohto sveta akosi patrí a nech je akokoľvek veľký a rozvetvený do rôznych galaxií nezabráni tomu, aby zakaždým na seba nenatrafili viac či menej vzdialení príbuzní. V súčte ale progres, teda hlavne po tej parodickej blbosti od minula, ktorá ma až rozčúlila. Tu ma nerozčúlilo nič, dokonca ani akési pripité indivíduum, kotúľajúce sa schodmi kinosály.

Vhodné pre tých, ktorí potrebujú vygumovať po ťažkom dni. Viac od toho asi čakať nejde a dvojriadkový obsah to tak trochu podčiarkuje. Ale kašľať na to, nejako ma najnovšia Bay(k)ovina neiritovala a že si zajtra budem pamätať len zmazanie Florencie z kultúrneho zoznamu Unesco mi je jedno. A viete čo, ak na film zas niekedy narazím, možno skúsim zistiť či neponúka aj niečo iné ako len načančaný videoklip.

Ak náhodou na film narazíte v momente kedy The Rock kľučkuje s člnom na obrej vlne skončí to odpadom. Keď si ale doprajete film v plnej minutáži a máte zmysel pre mráčik nadhľadu, nájde si vás adrenalínová jazda so slušnými efektami, neiritujúcimi hercami a hrdinom, ktorého túžbou nie je zachrániť svet, ale len tých, na ktorých mu záleží. Isteže dôjde na momenty, kedy sa tu a tam chopí kormidla a nasmeruje okoloidúcich do bezpečnejšej zóny, ale je to záchranár, tak čo čakáte? Poväčšine však životy komparzistov nemajú dlhého trvania. Viem, že by sa tu dalo vytknúť kdečo, počnúc srdcervúcimi dialógmi vtedy, keď treba konať, toľko typickými čiernobielymi figúrkami a na sekundu zvládnutými záchrannými misiami. No pri tomto type filmov mám stupeň tolerancie posunutý trochu ďalej a čo od katastrofického filmu očakávam to sa aj dostavilo. Dej odsýpal, nehnuteľnosti strácali stabilitu a scenárista nelenil a raz za čas prispel tiež niečím neokukaným. A tým nemyslím trojminútové umelé dýchanie mladej broskyňky. A len tak medzi nami, Rock veľmi dobre vedel prečo ju najskôr nechal utopiť :)

Martyho najslabšia gangsterka. Prvá polovica ešte ako-tak ušla i keď žiadna technika neomladí pohyby starších pánov. Keď De Niro šľapal pekárovi po prstoch, som sa chcel postaviť z gauča a ísť mu pomôcť. A druhá polovica, tá už iba tápala. Dialógy v nej pripomínali improvizáciu, chýbala iskra a genialita veľkého režiséra, ktorý vo finále ako keby umieral s hlavnou postavou. Hereckému prejavu zúčastnených som tiež neveril, alebo inak povedané som mu nerozumel. Napríklad taký vzťah Sheeran-Hoffa mi prišiel skôr milenecký než priateľský. Neviem ako by vyzeral film pred 20 rokmi, možno by šlo o monštruozitu najťažšieho kalibru, dnes je z neho cítiť zhon, len aby sa to rýchlo stihlo, lebo za rok už môže byť neskoro.

Ponorný mixér v kuchyni sa mi pri pohľade na Alitu asi 2x pustil, ale to je tak všetko. U živej duše tento neškodný blockbaster nezanechal žiadnu emóciu, ani nadšenie. Skrátka nehrozí, že by som sa k nemu musel za každú cenu vrátiť, o prípadnom pokračovaní a jeho túžbe ho vidieť nemá cenu hovoriť. Bol to taký ten tienitý projekt ako keby točený strojovo. V náznakoch som tam cítil stopu Camerona, no výraznejšie bola citeľná otrocká práca Rodrigueza, ktorý snáď aj vstával, kedy mu železný Jim nakázal. Preto za mňa hrubý priemer, ktorý v žánri sci-fi do čela odboja určite nevykročí.

Mrazivá sonda do ľudskej obludnosti, ktorá sa dá parafrázovať na viacerých frontoch náboženskej i politickej "pospolitosti". Čo sa dá s prehľadom určiť, že má spoločné to, kto bude pri nej trpieť. Film je natočený na základe súdnych spisov zo 17. storočia aké sa pravdepodobne nezaoberali detailnejším popisom ľudí ani chronologickým vyobrazením ich života mimo sieň, preto oceňujem ako sa s tým tvorcovia filmársky vysporiadali a ako si šikovne vypomohli napríklad takou postavou rozprávača, ktorý dej nenápadne smeruje vpred bez toho, aby pôsobil útržkovito. V samotnom deji sa ľudské práva rovnajú celziovým hodnotám kdesi na Antarktíde a neviem, či ma viac boleli praktiky tortury, alebo tie najstupídnejšie argumenty inkvizítora, ktorý na základe nich rozhodoval o žití - nežití. Teda vlastne o nežití, nakoľko dokazovanie neviny nebolo ani v rukách (môžme povedať vždy) odsúdeného, ale na výpovediach "spolupáchateľov" s rozmačkanými prstami a roztrieštenými nohami. Diskutabilná tu bola pre mňa iba paralela osudu dekana s krížovou cestou, ktorá ako utrpením, tak podozrivo podobným fyzickým vzhľadom i prejavom odpustenia tým, ktorí ho pod bolesťou zradili, medzi riadkami hlási, že kresťanstvo nemusí byť vo svojej podstate zlé, len my sme ho zle pochopili a z toho plynuli podobné procesy. Aj keď súhlasím s tou časťou, že šlo v prvom rade iba o dokazovanie si sily a majetkové vykorisťovanie, tak si myslím, že tento druh postoja filmárov mal zostať nevyslovený a nech si naň divák spraví vlastný názor.

Po tomto kúpili Formanovi letenku do Ameriky? Ja vám neviem, ale to mal v Hollywoode skončiť aj Troška a Kusturica. Humor mi v tejto tragikomickej taškarici hrubo nesadol, možno to bolo tou absurditou aká sa diala v bežných situáciach, alebo neexistujúcim dejom. Ja chápem, že to bolo prestrelené zámerne, že som sa mal zabávať ako z tomboly miznú ceny, ako nemotorne chlapi z výboru vyberajú kandidátky pre miss krásy, ako komicky musela pôsobiť improvizácia barmana, ktorý otvoril výčap pri horiacom baráku, no na mňa to nefungovalo. Vtipy som zaregistroval, ale nesmial sa im, maximálne tu a tam hodil úškrn. Škoda, film mi pokazil celkom slušný maratón českých filmoch, aký mi ČT2 dnes pripravila.