Paldiny

Po 2x už nie taký záchvat bránice, ale niektoré hlášky od De Nira - Billy Crystala - Viterelliho zostávajú večné. Čo už nie, tak príbeh aký pri opakovanej projekcii začnete vnímať o čosi viac a zistíte že nemá čo ponúknuť, len rutinérsky využíva mafiánske prostredie. Samozrejme pohľad zo strany psychiatra liečiaceho vymäknutého mafiána a v závere pred hlavami ostatných rodín kmotrovsky fackujúceho Luca Brasiho je v skutku nezabudnuteľný. Síce De Niro v roli prehrávajúceho sem - tam svoju postavu prehráva až moc a typické priestrely mozgovej kôry v popravách chýbajú i tak "Analyzuj" predstavuje silne nadpriemernú komédiu s fungujúcimi narážkami na slávne kúsky a vtipnými slovnými prestrelkami.

Paul Vitty sa po prepustení snaží zaradiť do spoločnosti a čo najlegálnejšie vyrovnať zopár účtov. Zápletka v pokračovaní šľape lepšie a to najmä s prispením zvratu s akým film vyrukuje v závere. Vtípkov je akurát, narážok už pomenej, zachoval sa tvrdší rating (zas bez headshotov) a všetko príde o kvapku do mora naivnejšie než minule (mafoši sa zabarikádujú na otvorenom priestranstve, čo do pekla začiatkom tretieho tisícročia neexistovali helikoptéry ?). Mimochodom pokus o obsadenie ženy do vyšších kruhov považujem za asi taký prešľap ako natočiť poctu akčným hrdinkám z 80-tych rokov. Druhá Analýza je neškodný priemer dosť podobný predchodcovi, len s čosi horším výsledkom.

PECH, ako inak nazvať deň, kedy sa o nemú bábiku, nezávisle od seba, oprú dvaja zvrhlíci a to len cestou z práce. Nečudo, že dievča prehodnotí vzťah k pánom ako takým a bez výnimky ich začne likvidovať. A veruže žiadna diskriminácia, svojmu osudu neujdú bledé ani čierne tváre, v hľadáčiku sa objaví nevinný Aziat, svoje si užije Arab. Film prechádza viacerými etapami, začína so stiesňujúcou, dusnou atmosférou čoby Polanského Hnus vo Ferrarových farbách, so zmenou imidžu preradí v nekompromisného Taxikára, aby to v kostýme mníšky na maškarnom bále rozbalil v De Palmovu Carrie plus k tomu tri fantastické zábery. Výrazný filmársky aj rozprávačský pokrok po Driller Killerovi. P.S. Pes za nič nemohol, nezaslúžil si zomrieť, preto bol záverečný twist logickým vyústením. I keď priznávam, že som si ho rovnako predstavoval v mlynčeku na mäso. Možno aj preto, že jedno epileptické monštrum tolerujeme o poschodie nižšie. Tam ma tiež neraz prepadla myšlienka podhodiť mu zopár ružových granúl pre hlodavce.

Vojnová dráma bez vojnových momentov, založená na vzťahoch akým som nechápal. Rozmýšľam čomu to pripísať, zrejme odťažitému, neosobnému prístupu, čo si nedovolí vypestovať k postavám akýkoľvek vzťah. Nepomáha tomu ani komplikované rozprávanie, kde vo flashbackoch márne skladám čriepky zo života hlavnej postavy pred haváriou, v aktuálnom dianí zaspávam nad vyprchnutým životom zrkadliacim jeho zovňajšok. Záver, snažiaci sa dať tomuto zlepencu ucelenejší tvar, napravuje čo sa dá, na lepšiu známku ale nestačí. Dve hodiny bez šťavy záujem o príbeh dostatočne otupil.

Po tom čo bol režisér kritizovaný za zdĺhavé prednášky si došlo pokračovanie hneď po niekoľko zásadných zmien. Okrem toho, že sa menej vysvetľuje a viac behá, prešlo zmenou aj uchopenie fabulových postupov. Príbeh sa pre tentokrát pohráva s myšlienkou zakoreneného stretu vedy a cirkvi, čím opäť vychádzajú navonok nečisté praktiky svätej strany. Spracovanie však upúšťa z podrobného skúmania, tento raz ide o čas, čomu je prispôsobená dynamika rozhovorov, neustály sled udalostí a pravidelný príliv zvratov. Po technickej stránke niet čo vytknúť, Howard si vyšší rozpočet aj istú voľnosť užíva ako pri masových scénach tak i sadistických popravách. Anjeli a démoni sú síce priateľskejší k divákovi, za to pre nárast nelogickostí (čerstvo ocejchovaný kňaz sa vydáva po stopách zločinca, Apokalypsa bez obetí) pôsobia menej realisticky, čím strácajú na atraktívnosti * * * * * Dlhšie hodovanie krýs na čerstvej mŕtvole, detailne zobrazená krvácajúca tepna, headshoty a bolestivejšie upálenia - to prináša SE. Iné pridané scénky ako tie s hodinkami nemajú opodstatnenie. Rovnako ako tomu bolo pri Da Vinciho kóde aj táto verzia nosí českú zvukovú stopu.

Prekvapilo. Čakal som vylúhovaný čaj a dostal sebestačný horor so slušnými hercami a hnusným démonom. Napätie každým večerom iba hustlo a mrazenie s ľakačkami fungovali lepšie ako pri druhom Conjuringu. Ak by Annabelle vyrukovala s poriadnou pointou v podstate nemám výhrady.

Znovu spokojnosť, vlastne by som ukrojil len pár minút a občas sa nebál báť o niečí život, inak starý dobrý dom so všetkým čo dokáže zabrnkať na strunu. Nechýba húpacie kreslo, starý magnetofón, vŕzgajúce schody, tajomný priestor pod nimi, zamknutá izba nad nimi a tajná skrýša v nej. Z verandy tiež bezpečná zóna nekuká, na dohľad je totiž stodola so strašiakom aký by sa rád prihlásil o svoj vlastný spin-off a neďaleko povedomá studňa. Vo filme funguje napätie, ľakačky aj príbeh, ktorý nám vysvetlí ako to v minulosti s našou Annabelle bolo. A keď sa už zdá, že končíme, tak záverečná scéna viac než sympaticky nahrá prvému dielu a ja mám pocit, že to do seba krásne zapadá.

(Pred)posledná scénka zlá, ako zo Stratených duší. Dianie predtým však výrazne lepšie a to aj bez deja. Ono sa tam vážne toho moc neudialo, zvedavosť prebudí vo Warrenovic sídle snáď polovicu inventáru a zrazu zvončeky cengajú, mince sa kotúľajú, vlci zavíjajú. Žiadna iná zápletka ani zvrat z toho nekuká, sem-tam sa objaví iba humor, no väčšinou to istí husia koža z celej plejády nových prízrakov a tie dokážu nervy našponovať.

10 rokov sa odhodlávam na tohto veľkého režiséra a nič. Woody Allen je jedno nesympatické herecké poleno, ktoré cez rádoby intelektuálne frázy háji podivných ľudí akých na chodníku obchádzame bez povšimnutia. Vo filme nie je núdza o vtipné momenty, hlavná postava je doslova hláškovací stroj, ktorý však tápa medzi originalitou a trápnosťou a po celý čas nedovolí sa ničoho chytiť. A tak len sledujem čo sa deje, chlapík - podivín sa zaľúbi, prežije kvalitný sex, no aspoň si to nahovára, prvé hádky aj stereotyp. Skrátka typický vzťah netypicky prerozprávaný. Do deja vstupuje voiceover, sem-tam dokonca animácia, hlavná postava sa prihovára do kamery či náhodne zastavuje ľudí na ulici, ktorí mu na počkanie vysypú svoje tajomstvá. Samotná Annie Hall tiež nie je ženská, pre ktorú by som vraždil, ani pekná, ani charizmatická či zaujímavá. Aspoň, že jej rovesníčky neholdujú spodnému prádlu a pri početných nudných utáraných pasážach je na čo pozerať aj keď nie je na čo pozerať. Prvé stretnutie s Allenom teda sklamalo, príležitosť mu ale ešte dám.

Veľmi dlhá a depresívna plavba. Filmom sa tiahne znepokojivá atmosféra neistých zajtrajškov a opatrných otázok, pričom na tú hlavnú snáď nejestvuje odpoveď. Apokalypsa je rozhodne jeden z najvojnovejších snímkov, kde paradoxne nepriateľa nepredstavuje človek a vojnové momenty poväčšine nesledujeme z bojiska, tobôž skrz šialenstvo odohrávajúce sa v hlavách. A síce zásah do tej mojej nemohol byť presnejší, tak mi ultra náročná posledná tretina odpálila piatu hviezdu nevedno kam.