Paldiny

Shyamalan invisible. Vlastne mal jediné šťastie, že Vládcom vetra kariéru neštartoval, lebo by dnes v Hollywoodu netriedil ani poštu. Nedokázal som sa sústrediť na nič iné než na hodinky, tak moc nezaujímavé to bolo. Herci strašní, dialógy smiešne, gradácia, zápletka žiadne a fantázia pre fantasy žáner bez prínosu. Ešteže sa to nezaplatilo, lebo tvorcovia ku koncu hrozili pokračovaním. A to by sme si živly matičky zeme opäť statočne nasrali.

Presťahujte svet Narnie do reálneho sveta a kúzlo je fuč. Oceňujem režisérovu snahu o originalitu, lenže za kameň úrazu vidím práve nešťastné rozhodnutie spojiť rozprávkový a reálny svet. Oba sa bili, a preto ani jeden neponúkol čo námet sľuboval. Pekný tak zostal len plagát, úvodné intro a popis mytológie, do ktorej nám režisér nedovolil nahliadnuť.

Obdivuhodné koľko minipríbehov sa dá vmestiť do jedného atentátu. Z tohto pohľadu je to jazda toboganom, kde vám občas zadrie do zadnice afekt Cagea a neznesiteľná povaha jeho ukvákanej postavy. Záver rovnako vybočuje z nebezpečnej rovnice šijúcej do kdekoho ku kľudnejším vodám, kedy sa trestajú vinníci podľa žánrových kalkulačiek. Lenže to vykreslenie, zostrihanie a poukladanie mnohých príbehov lemujúcich jeden veľký podvod je precíznosť sama, napínavá, energicky natočená a správne vykonštruovaná. V tomto je De Palma borec.

Zas ma ten Puduččérinec nachytal a to som si vravel, že sa tentokrát nedám. Vlastne bol väčšinou krok pred ním, teda si to aspoň myslel a zakiaľ som si s prvým zvratom hravo poradil, ten druhý už prepočítaný nemal a tretí? Drahí priatelia, ten bol ako z veľkej knihy. Práve vďaka nemu som na dvadsať minút zabudol, že ma predošlé dianie až tak nebralo a ja po opustení osady nakoniec odchádzal s dobrým pocitom.

Takéto typy záverov tu už boli mnohokrát (Mŕtvi a pochovaní, Karneval Duší, Kabinet Dr. Caligariho), takže žiadna revolúcia vo filmových zakončeniach sa nekoná aj keď to na prvý raz funguje. Lenže, keď sa pri ďalších opakovaniach sústredíte na maličkosti nadšenie postupne upadá. Čo zostáva, je presvedčivý Osment, sústredený Willis a mrazenie v kostiach. No narozdiel od Znamení či Vyvoleného film neodpláva s prvým spánkom.

Film som videl len včera a dnes mám problém niečo k nemu napísať. Matne si spomínam, že inak dominantnú atmosféru narúšali komické scény a až nezdravo mudrujúci Culkin jr. Ostatné, Shyamalanova pečať, záverom nevynímajúc.

A pritom by toľkú dilemu o zraniteľnosti hlavného hrdinu rozlúskol kdejaký kancelársky papier. No to by film skončil prirýchlo a my tak prišli o slušný kus filmárčiny. Shyamalan totiž natočil svoje druhé známe dielko s prehľadom, len na moju smolu ho zasadil do prostredia aké mi nie je blízke. A preto predpokladám, že námet spája aj s niečím hlbším ako napríklad viera v seba samého a príbeh nekončí len (s)prostučkým zrodom "Vyvoleného“.

Spoiler everywhere! Ten úsek, ktorý sa "stal" bol tupý ako babkin botník, babenky v ňom si šetria kyslík tak, že kecajú o vzťahoch, bez masky si plávajú 50 metrov pod hladinou a mexickí hošani miesto toho, aby sa na ne vyprdli vyrážajú medzi žralokov s baterkou. A tá časť čo sa "nestala" bola paródia sebe sama a twist ju neospravedlňuje. Resumé, toto plávalo 47 kilákov dakde mimo môj obzor a to s blbými filmami nemám problém.

Tá silná depresia z filmu okamžite vtiahne a už nepustí. Príbeh popisuje život dvoch chlapíkov, ktorých poznačilo letecké nešťastie a zakiaľ čo jeden sa vyrovnáva so stratou, ten druhý s faktom, že mu pristálo na ramenách. Obaja sú spočiatku súci na psychiatra a k sebevražde nemajú ďaleko, no miesto svätého pokoja sú v najťažších časoch ešte postavení pred ťažké skúšky, v jednom prípade tlak z leteckej spoločnosti o ututlanie celej veci, v druhom zmena identity, mesta, práce a už bez rodinného prístrešia. Na striedačku sledujeme ako sa obaja snažia celú vec vôbec ustáť a čakáme akým smerom sa situácia vyvinie. Najskôr som bol pripravený, že si Arnie ako mu je vlastné vyhľadá všetkých, čo sa na nešťastí podieľali, dokonca som zavetril teroristickú hrozbu, no časom som si uvedomil, že to až také "pestré“ nebude. Predsa len príbeh vychádzal zo skutočných udalostí. Možno aj preto, že som sa po chvíli naladil na komornejší priebeh ma v závere prerod postáv prekvapil. A musím povedať, že príjemne. Filmu pridávajú aj slušné výkony, Arnie už v Maggie dokázal, že na staré kolená vie z podlahy zdvihnúť nielen kvér, ale aj charakterný herecký výkon a pochválim tiež kvalitnú technickú stránku s dlhými chladnými zábermi a psychadelickou hudbou. Takže za mňa spokojnosť a pre Arnieho, ktorého som naposledy musel tolerovať v rakúskom kroji, vďačné vykúpenie.

Najhoršia vec akú som s Arnoldom videl. Je tu všetko to, čo vo filmoch najviac nenávidím, tona scén, pri ktorých sa cítim trápne, ktoré neplynú z deja, v ktorom nie je zmienka po scenári. Čoho tu je hodne, tak na kilometre prekročených hraníc súdnosti, lacné triky, hromada nesympatických, do kamery sa prihovárajúcich, nehercov. Po deväťdesiat minútovom utrpení ma preto zaujímali už len dve veci. Prvá, ako sa k filmu dostal Švarcík a druhá ako sa k nemu dostala Robin Šerbatská. Prvá otázka zostáva nezodpovedaná, zakiaľ čo na tú druhú dáva odpoveď filmografia režiséra a predstaviteľa hlavnej role. Ten totiž v HIMYM stvárnil vedľajšiu postavu menom Gary Blauman, čo má za následok, že chuderku Robin poznal a akýmisi zázračnými metódami, plačom, alebo argumentom, že sa stretne s Terminátorom uprosil, aby sa jeho amatérskeho pseudo-dokumentárneho projektu zúčastnila. Bože, ale ako sa k tomu dostal Arnie, to mi hlava neberie.