Paldiny

Denzel je plnohodnotný šofér uberu, naložíte mu na zadné sedadlo spitú dievčinu, on ju zavezie do nemocnice, vráti sa späť s lekárskou správou, donúti vás za jazdu zaplatiť duplicitne, ohodnotiť spokojnosť piatimi hviezdičkami a ešte vám na cestu poláme prsty. Ja to ale risknem a s malou dušičkou, že sa mi do rána nezjaví pri dverách vysolím len skromné tri. Druhý diel totiž nie je o nič lepší ako ten prvý, dokonca mám pocit, že mu trvá nekonečne dlho než sa rozbehne. Lenže charizma čističovi stále nie je cudzia a keď to ten Mr. Justice for All ťukne do hodiniek, tak si divák na tie svoje ani len nespomenie.

Ale áno, pätnásťročné budú z toho navlhnuté ako žocha. Ten chalan čo hrá Hardinga je ukážkovým príkladom z plagátov, aké na dverách pomaly preberajú štafetu po cukríkoch z Tvajlajtu. Lenže bacha, tento má aj správne návyky, s frajerským kukučom parafrázuje úryvky zo slávnych románov, flámuje ale nechlastá a vo voľnom čase relaxuje pri jazere. A že je rebel ako Travolta za mlada a že to tou frajerinou poserie a za dažďa sa bude kajať z hriechov, tak na to môžete vziať jed.

Vôbec nie taký prúser ako sa čakalo, stará parta tu síce chýba, ale už nikomu nechýba a tá nová na zahodenie nie je. Isteže, okamžite vystrihnúť ultra nechutné striptízové číslo, zvracanie na palubnú dosku a psie výkaly na ksichte starostky. No zasmiať sa dalo, zvlášť na bizarnom tíme z Marseille alebo na návšteve v talianskej reštaurácii. Ako jednohubka teda znesiteľné.

Občas som sa skrýval za gauč, ale má to svoje kúzlo a je to zo života. Ako pri iných šialených ľuďoch ani tu nechýbajú šialené výstupy, ktoré nastupujú hneď zo začiatku a s nepripraveným divákom to dosť možno zamáva. Tiež som hodnú chvíľu vstrebával celú tú bizarnosť a ťažkú povahu "umelca" Tommyho, no vďaka Woodovskemu nadšeniu pre vec si ma film postupne získaval. Ale nutne podotknúť, že nejde o ďalšieho Eda Wooda. Disaster Artist nie je tým filmom, ktorý by mi otvoril dvierka do neprebádanej časti kinematografie a ako si nepustím nahrávky Božskej Florence ani tu nemám potrebu narúšať pokojný spánok skutočného Pokoja.

Už mi tam chýbal iba Jonathan Frakes, ktorý by na konci prezradil čo bola pravda a čo fikcia. Mne z kvarteta príbehov o dome so skazenými základmi utkvela v pamäti otváracia historka o spisovateľovi, ktorý našiel svoju múzu vo vlastnom strachu. Tu nechýbalo ani mrazenie v chrbte ani prekvapenie na záver. Naopak záverečná epizódka s Draculom mi prišla nielen najslabšia, ale aj najkomickejšia, čo asi nebolo celkom plánom. Prostriedok s voskovými figurínami a malou diablicou taký priemer, takže hodnotenie jasné, zlatý stred s plusovými bodmi za hudbu a výrazných hercov.

Sakriš a ja som myslel, že idem do komédie a ono to bola nakoniec sociálna, ekologická a napokon aj post-apokalyptická dráma. Skrátka taký miš-maš všetkých možných subžánrov, ktoré spolu vytvorili dosť divný film. Netvrdím, že zlý, ale divný, príbehovo nepredvídateľný a na béčkový námet detailami prešpikovaný výlet do sveta malých ľudí, aký by vydal aj na celý seriál.

Vydarená gangsterka popisujúca situáciu na Sicílii z prelomu 80 a 90tych rokov. Ústrednú postavu tu predstavuje sudca Falcone, ktorý stavia svoje zásady na piedestál čím si postupne získava rešpekt aj samotnej mafie. A to dokonca výraznejší, než mu prejavujú kolegovia od fachu. Škoda len, že sa na svet nepozeráme z oboch kuchýň a z tej mafiánskej vidíme výhradne čistky iných sudcov, ale kto a čo za tým stojí musíme vyšetriť spoločne s Falconem. Osvieženie do diania prinesie až ex-mafián Buscetta, ktorý povyťahuje špinu a praktiky širokého spektra bossov, vďaka čomu sa začne zatýkať po desiatkach. Zaujímavá bola tiež postava Borsellina, vďaka ktorému sa hlavnej postave zadarilo aj po stránke osobnej, i keď len na chvíľu. Film teda zanechal dobrý dojem a celkom som otvorený aj staršej talianskej verzii z 93ho.

Okolo drámy to ani nešlo a okolo komédie už vôbec nie, skrátka taká neškodná gangsterka pre deti, kde boli na smiech maximálne tak zlí mafiáni a gangstri, ktorí ohrozujú jeden škótsky podnik, respektíve skrývajúcich sa dobrých mafiánov v ňom. Tí dačo pohnojili na Ukrajine a teraz si v utajení smažia hranolčeky, popíjajú v bare destiláty a pomáhajú dokončovať rodinný obraz. Jednoducho obyčajný život mafiána mimo službu, kde nesmie chýbať tiež štipka romantiky s vraj príťažlivou vedúcou. A ako pokojne znie námet taký pokojný je aj jeho priebeh vrátane vyvrcholenia, kde i tá najostrejšia výmena končí bez ujmy na zdraví. Teda ak nerátame jednu gorilu, ktorá skončí s dvomi patrónami v ľavej nohe. Potom si už len položte otázku, či to stojí za to vidieť.

Veľmi ľahko zabudnuteľná gangsterka. Odohráva sa v Británii a zobrazuje konflikt dvoch kamarátov z detstva, pričom z jedného vyrástol pašerák heroínu a z druhého taxikár. Za iných okolností by mohlo ísť o dobre sa doplňujúcu dvojicu, lenže zásadovosť a správne natočené hodnoty taxikára vrážajú do ich vzťahu kôl a popravde do vzťahu s divákom tiež. Časom totiž začne tou svojou poctivosťou a naivitou liezť na nervy. Film sa ale nevydaril celkovo a vadilo na ňom kopec vecí vrátane nezmyselných rozhovorov, hlúpych a zbytočných scén (načo toľko návštev u človeka, ktorého nemôže vystáť), tiež som nepochopil popravám z konca filmu a kredit nezvýšilo ani jeho lacné spracovanie. Násilné scény sa tu odohrávajú prakticky len v jednej kutici a kamera často hľadí inam. Čo dodať, snáď len ruky preč, nestojí to za pozornosť.

Chaotické až hrôza, ale akýmsi záhadným spôsobom ma to bavilo. Kvarteto chlapíkov dva roky maká o dušu, ale výplata nie a nie prísť. Manažér reštiky má totiž len plnú hubu kecov, a preto nasranosť rastie každým momentom. Film zdá sa sledujeme v prítomnosti, kde sa nervózni chlapíci zverujú záhadnému pánovi, možno komisárovi, možno mafiánovi a z ich prejavu bádať, že majú čosi za ušami. A našťastie to nebude práve TO čo si každý myslí. Výhodou je i naspídované tempo, ktoré chrlí jednu náladu za druhou od nadšenia cez podozrievanie, zlosť až po rezignáciu. Škoda iba toho podivného spracovania, ktoré diváka nešetrí.