Paldiny

Čo s policajtom, ktorému sa nedá veriť ? Vyhodiť ho za poctivosť ! Dnes už nie tak šokujúci ako v dobe vzniku, ale to nevadí. Aspoň môžeme Serpica plne doceniť po filmovej stránke. Stále ide o poctivú kriminálku so silným Pacinom, ktorý v boji so zločinom prakticky nepotrebuje opustiť policajnú stanicu. Veľký Al vyzerá ako šupák a správa sa občas ako idiot. Ale zároveň predstavuje tú malú časť populácie, čo sa snaží priviesť k životu spravodlivosť a to aj za predpokladu, že môže prísť o život. A že oň príde aj bez návštevy zubatej má vytetované na čele. Veľmi dobre strávené dve hodinky, piatu hviezdu nechám v zálohe pre prípad, že by ju chcel niekto pre Serpica kúpiť.

Béčko ako sa patrí. Non stop akcia, nepriestrelný hlavný hrdina a nasraný rockový soundtrack. Clive Owen si rolu pána Smitha do poslednej mŕtvoly užíva a režisér Davis s ním. Toľko strelených nápadov a čierneho humoru sa pohromade len tak nevidí. Ak by sa tvorcovia ešte kúsok odviazali s krvou a odstránili zruba 5 minút kedy som si spomenul, že sledujem tiež krimi, tak by to bolo za plný počet. Zároveň film definitívne vyvracia domnienky o liečivých účinkoch mrkvy.

Sharon Stone bola na kastingu? To asi netušila čo si jej rola mala odskákať, odkrútiť, odsexovať. Isteže, skúsenosti Sharon má, veď polovica smotánky poznala jej poprsie dôverne, ale pri Showgirls by zdrhla už z druhého natáčacieho dňa. Hlavná postava zo svojho času totiž na plátne strávila dobrých dvadsať minút len na kožu. A vidieť všetko, nemusíte žmúriť, keď si na stoličke prekladá nohy, tu je to regulárny bufet s nahými telami a že sa ich pódiom premelie. Dej obyčajný, ako vystrihnutý z denníčku devätnástky, ktorá chce niečo zažiť, chce vidieť Vegas, chce byť tanečnicou a samozrejme tou najlepšou. Šoubiznis, ale priateľský nie je a všetci chlapi nie sú džentlmeni, to sa nám snaží film zdeliť a v náznakoch sa mu to darí. Lenže nemá silné momenty (teda až na ustrihnuté znásilnenie) a popravde ani sympatickú predstaviteľku. Krásnu áno, sympatickú nie, popravde viac zaujala jej staršia (prepáč) ostrieľanejšia kolegyňa, vlastne taká záporáčka v koži Giny Gershon, ktorej replika "buďme priateľky“ bodá viac než drtítko na ľad. A možno to bolo aj detinským správaním mladej Nomi, čím si fanúšikov výrazných charakterových čŕt teda nezískala. Aj preto je málo uveriteľné, že by ste takejto prchkej osobe bez rodiny, bez práce čo vám chce navyše rozbiť auto lebo má jeden s ďalších stavov, nielenže pomohli, ale ju dokonca pozvali k sebe bývať. Nehovoriac o tom, že sa kvôli nej necháte 2x vyhodiť z práce a ešte aj za ňu zaplatíte kauciu, pričom nemá kúska slušnosti sa čo i len pousmiať, keď už pojem "ďakujem“ k jej prejavu nepatrí. Dobrú rolu tu má ešte Maclachlan, o ktorom si celý čas nespravíte vlastný úsudok, preto aspoň s napätím čakáte, čo jeho postava milionára, riaditeľa hotelu, do deja prinesie. A možno budete sklamaný, keďže ani tu sa dramatických momentov nedočkáme. Showgirls ako keby sa im zámerne vyhýbal a vy iba sledujete povrchnú cestu za slávou aká s pribúdajúcim časom prináša stále viac otázok, ktoré mali byť zodpovedané (prečo návšteva bývalého zamestnávateľa?). Cez početné námietky sa ale na film dobre pozerá, má dynamické vystúpenia (motorky vedú!), ako už ktosi odfrcol-skvelý sex v bazéne a ešte lepšie číslo za žalúziami v stripbare. Dohromady tak troječka, ktorá by si pre lepší zážitok zaslúžila remaster.

Doslova nápad za milión vnukol hlavúnom DreamWorks priniesť na svet tohto zlobrieho elegána. Už zápletka je na popukanie, rozprávkový svet hore nohami má dať dohromady ten, ktorý priniesol jeho skazu, alebo revolúciu? Shrek predstavuje všetko čo sme chceli v kreslenej podobe vidieť, len sme sa báli spýtať. Že je oslík najlepšou Murphyho postavou nového milénia je známa vec, ale že sa český dabing parádne vydaril sa už moc nehovorí. Veľa hlášok zľudovelo a niektoré fóry získali až národný význam, že pani Pawlovská. Lenže aj mne sa podarilo popáliť a zhodou okolností siahnuť po akejsi nešťastnej verzii, čo zabila všetky vtipy ako repelent háveď za teplých letných dní. To malo byť čo, verzia pre batoľata?! Odmyslíme si brzdy, čo sa rozhodli pošliapať túto nadupanú chuťovku, ide o najvtipnejšiu a najoriginálnejšiu modernú rozprávku, ktorá si nájde fanúšikov či je im 5 alebo 70.

Shrek tretí opúšťa svet dospelých a pomrkáva už len na detské publikum. Akcia je nahradená predslovmi o morálke, zo scenára sa vytratil dvojzmyselný humor a vlastne humor ako taký. Úvod so Shrekom na tróne ešte kráča v šľapajach predchodcu, nechýba dynamickosť a pár dobrých nápadov (krstenie lode nemá chybu). Lenže potom nasleduje dlho - dlho nič, perníček so životom premietnutým pred očami a zase dlho nič. Úprimne mi je Shreka ľúto, ale na viac ako dva celovečerňáky asi nemal. Peniažky sa ale sypú, preto znásilňovanie značky má stále zelenú.

Príbeh si od minula polepšil, zato humoru je ešte pomenej. Pousmial som sa trikrát, zasmial iba raz (dělej zařvi !) a zvyšok len mlčky sledoval. Aspoň, že dej nenudil a pointou zdvíhal varovný prst nad podpisovaním zmlúv s malými písmenkami. Shrek si pozor nedal a čoby obeť stereotypu rodinného života nechtiac zavrhol vlastnú existenciu. Scénky, pri ktorých si znovu získava priazeň priateľov a Fiony patria k tomu lepšiemu a na moje prekvapenie to medzi nimi opäť príjemne iskrí. Zvonec a koniec, výstižný distribučný preklad, síce predznamenáva, že ide o posledný záťah tohto šoubiznisom unaveného zelenáča, ale nemyslím si že to tvorcovia zabalia, iba si doprajú dlhšiu pauzu, ktorá je viac než vítaná.

Nie je vôbec prekvapením, že najväčší poklad DreamWorks dostal zelenú pre nové pokračovania. Partia sa rozrastá o kocúra so španielskym akcentom, čo je opäť zásah do čierneho. Stretáme sa s rodinou princeznej Fiony a novými strasťami pre čerstvých novomanželov. Dobrá víla so synom ako z katalógu už trochu stráca, ale kadencia fórov je opäť vysoká a nebojí sa pritlačiť, pri policajnom záťahu z dopravných správ nezostalo jedno dospelé oko suché. Dej ponúka celú radu osviežujúcich zvratov, v akých uvidíme hlavné postavy v doposiaľ nevidených polohách a všetkému dáva krásnu bodku adrenalínové finále. Veľmi silné pokračovanie, v ktorom mi nesadli iba záporné postavy.

Schindlerov zoznam cez svoje kvality u mňa bojoval s drobnou vadou, ktorá ho nakoniec stála lepšie hodnotenie. Na jednej strane žasnem nad úžasným filmovým remeslom, hneď tromi slušne napísanými postavami a niekoľkými nervy drásajúcimi až intenzívne nepríjemnými scénami, všetko v prospech filmu. Tiež rozprávaniu svedčil trefne zvolený čiernobiely obleček a nenápadný Williamsov soundtrack. Lenže ubiehajúcimi minútami začínam stále intenzívnejšie pociťovať studenú hlaveň na sluchách, čo mi prestalo byť príjemné. Spočiatku surová realita totiž začne apelovať na ľudskosť, mačkanie emócií a citové spovede vrcholiace slzami hlavnej postavy, aké menia smer tam, kam som nechcel. Do toho Williams tlačiaci na pílu a dodatok v podobe záverečného zoznámenia sa so skutočnými preživšími kráčajú už úplne mimo mňa. Rovnako by som sa nebál vynechať celú dejovú líniu so žiadanou židovskou slúžkou, ktorá dokázala natoľko vyhodiť z konceptu, že som si počas nej stihol skontrolovať maily. Pri Schindlerovom zozname tak zažívam podobné dejavú ako pri Ryanovi, kde bol film počas väčšiny minutáže veľkotonážny, napínavý a výborne natočený, no kdesi ku koncu sme sa s Majstrom začali míňať. V každom prípade Spielberg má čuch na témy a témou holokaustu si o ocenenia, prvenstvá v rebríčkoch či tržbách priam pýtal. Jeho najsilnejšie diela však vidím inde.

Dokument o Schumacherovi sa pútavo venuje ranným rokom, kontrakte v Benettone, počiatočnému trápeniu vo Ferrari a prvému titulu zaň. Problémom je, že do konca dokumentu zostáva 15 minút a na programe dňa sú ďalšie štyri tituly, comeback v Mercedese a posledná jazda v Méribeli. A zakiaľ som si chcel pripomenúť obdobie, kedy som v červenom drese sledoval každý závod, tak sa chcel dozvedieť niečo aj o rokoch, kedy som na Formulu zanevrel. V dokumente sa však táto etapa jeho kariéry zhrnie pár vetami a je to škoda, lebo hodinku by som pri TV ešte zvládol. A ako sa má legenda najrýchlejšieho športu dnes? Rodina Schumimu vracia to, čo okolo nej vytvoril za svojej kariéry on- súkromie.

Sicario je typ filmu, ktorý vo vás prebudí psychopata, teda pokiaľ už ním nie ste. Villeneuve zvláda filmárčinu, pozornosť tu drží sakramentsky napínava hudba, drsné uchopenie špinavej látky o špinavom biznise a skvelá kamera vďaka ktorej sledujeme dianie zo satelitu, termokamery, helikoptéry, pohľadu vodiča, spolujazdca.. skrátka zo všetkých možných uhlov a na všetky možné spôsoby, aké nedovolia odtrhnúť zrak od plátna. Do toho sa vítané herecké veličiny Del Toro a Josh Brolin starajú o mráz na chrbte, minimálne Del Tora by som si neprial stretnúť v chladných nočných uličkách a vlastne ani za dňa. Všetko je tak krásne až sa mi nechce vytiahnuť špinu, akú predstavuje dej samotný. Ten som vnímal maximálne trištvrte hodinu, potom mi prišlo zaujímavejšie sledovať režisérove vychytávky a ku koncu mi bol ukradnutý úplne. Obsahové prázdno a neoriginálna zápletka o drogových karteloch a policajtoch s nevyberavými postupmi, akú som videl už toľkokrát je tak jediným, zato zásadným mínusom. Forma tu zvíťazila nad obsahom a využila tak príťažlivé oblbováky, až sa môže dostaviť falošný pocit výnimočnosti.