Paldiny

Štvrtý film od louisianských lesov je ale trochu iný, nemá metalový otvaráčik, má potitulkovú scénu a medzi tým rečou satiry poukazuje na všetko dnešné, počnúc víkendových hviezdičiek talk show, samozvaných veľkých blogerov a marketérov snažiacich sa vytiahnuť z tej najtragickejšej udalosti aj posledný dolár. Mám pocit, že duchovný otec série mal už plné zuby toho čo videl v šoubiznise a takýmto spôsobom nahromadenú pachuť chcel zo seba dostať von. A myslím, že sa mu to aj podarilo. Nielenže prekvapil fanúšikov tým najoriginálnejším spôsobom, ale dokonale mu vyšlo si vypestovať odpor voči každej jednej postave. Pochybujem, že som bol jediný, kto im prial pomalú a bolestivú smrť. Výnimku tvoril iba Aziat, ktorý v bitúnkovej tetralógii hral doposiaľ v každom diele, no až teraz si rolu zopakoval. Nebudem ale klamať, keď poviem, že mi mlžný opar plný dusna, blata a munície prišiel o čosi bližší.

Keď sa zakrvavená Marybeth so skalpom v ruke ocitla na policajnej stanici a tí zmobilizovali arzenál, že by si s ním vystačil aj Cameron, som sa pocitovo ocitol na LV-426. Tretí Hatchet pod novým režijným dohľadom ponúka presne tie ingrediencie, aké mi chutia najviac. Armádna jednotka sa neserie, páli do všetkého, aj ľudí z vlastných radov, Viktor sa neserie, trhá na kusy ženy, mužov bez rozdielu a Green, ten sa už vôbec neserie a do nekorektnej zábavy prináša aj spoločenskú kontroverziu, aká by pohla žlčou celej africkej komunite na americkom kontinente. A tam niekde sa objavuje jedno z prekvapení aké spomína George S. Jediné čo som nepobral, bola operácia “vezmi popol do ruky“, ale zas chápem, zabiť niečo, čo má rovnako životov ako Voorhees, si žiada neotrelé, možno až trochu bizarné metódy.

Ak už Tromáci musia spievať, tak radšej v KFC. Tu sa hoši od divokého západu držali na môj vkus až moc pri zemi. I keď hovoriť pri tomto type filmov o vkuse môže pôsobiť scestne, to uznávam. Čo však bez recesie pochválim sú muzikálové čísla. Je vlastne jedno či sa spieva o koňoch, snehuliakoch alebo zajačikoch stiahnutých z kože, pesničky sú veselé, smutné, no vždy melodické. Tiež sa našlo dosť šibnutých momentov, ktoré rozosmejú. Ostatok klasická Troma, na pohľad lacnota, že keď neviete do čoho idete, film vypínate, herci, že by ich zamestnali len na Jojke a tá hlavná postava s plnofúzom si cez pauzu kľudne mohla odskočiť na natáčanie Rasputina. Takže iba na vlastné riziko.

Triky mali ešte pár rokov počkať a ja naopak pár rokov meškám, inak do pohody. Film má náboj, príbeh nie je urážkou a hlavne sa neutápa v trápnostiach.

Hotový kódex zlých a príšerných rozhodnutí, pričom tým najhorším nebol vznik filmu, ale nulová súdnosť tvorcov. Netuším či boli tlačení sponzormi k obsadeniu podaktorých beztak zbytočných rolí, no ak by sa aj vystrihlo to peklo z horného poschodia, stále by zostala prsatá obluda Bára, opulentné tanečné kreácie a horda uvrešťaných štrbavých mrňúsov, ktoré vytlačili niekdajšie nosné postavy mimo dej. Len miestami to fyzicky nebolelo, lenže ani tam film nefungoval pre herecky neprítomnú Annu. A ak sa aj snažil o nejaké bočné príbehy, nedokázal som ich cez všadeprítomnú trápnosť zachytiť. Rovnako tak mi nešiel do hlavy technologický progres akého som bol svedkom. Aby ste to správne pochopili, časový rozdiel medzi Polepšovňou odohrávajúcou sa v sedemdesiatkovom socializme a Krokodýlom je osem rokov a tu už sa veselo surfuje po nete a fotí telefónom.

Úvod s črievkom ma chvíľu nechal na pochybách či sa neodkloníme iba k jednému žánru, lenže ďalší priebeh moje pochyby rýchlo vyvrátil a finiš ma rozsekal úplne. Toto bol skrátka ešte väčší masaker než minule. Lenže to nie je iba o ňom, ono aj príprava a výsadok novej expedície ma bavili. K videniu tu bolo množstvo rôznych motivácii, prečo sa do bažín nová skupinka a stará známa vydávajú, narátal som dohromady päť dôvodov. Navyše nám pán Washington prezradí o Viktorovej minulosti dosť na to, aby som pochopil prečo "sloní muž" vyzerá ako vyzerá. Ba čo viac, pri scénke s plešatou pani Crowleyovou som vyslal do pozoru všetok porast na tele. A čo ten finiš? To bola kapitola sama o sebe, napínavá, brutálna s jedným originálnym mordom za druhým. Zvlášť oceňujem vyrovnaný pästný duel s motorkárom, ktorý síce vopred poznal víťaza, no priniesol do čvachtavých jatiek trochu iného korenia.

Škoda, že sa Green neukázal skôr, mohli mu zveriť AvP a my sme dnes nemuseli touto značkou pohŕdať. Hatchet a jemu podobné filmy by preto malo chrániť Unesco. Ide totiž o filmárčinu z čírej radosti pre fanúšikov, ktorí z nej budú mať radosť a to sa počíta. Veď tento režisér aj v tak mladom veku dokázal skĺbiť snáď tri hororové subžánre a popritom ešte strúhať odkazy na iné kulty osemdesiatok. Tak sa schválne započúvajte do melódie, keď sa výletníci rozhodnú šľapnúť Viktorovi do úsmevu. Takže do ruky kalkulačka a poďme rátať, vrážd tu bolo dostatok, boli brutálne, ich hnijúci vykonávateľ kapacita, kôz ako na salaši, nechýbala atmosféra ani istý druh nadhľadu a podaktorým nehercom sa dokonca podarilo votrieť do priazne. Čo viac si priať?

Pozerám, že okolo sú pripomienky, no ja to mám opačne a z tejto trilógie mám víťaza jasného. Aj napriek tomu, že som predošlé dve kapitoly videl iba v kine, mal som pocit, že postavy poznám a to sa vždy ráta. Infantilnosti sa objavujú iba v náznakoch, stará garda v cameo roliach nepôsobí rušivo a konflikt? Ten vrcholí aj vďaka vrcholiacemu vzťahu dvoch postáv, pri ktorých nie je isté, či to neobrátia na opačnú stranu. Možno i preto stále prepierané obetovanie sa a viera v nádej nepôsobia trápne a jediné pri čom som nadvihol obočie bol prvoplánový zvrat so špehom na palube a ďalší apelujúci k novým babičkám a dedkom. Ale to už do tohto sveta akosi patrí a nech je akokoľvek veľký a rozvetvený do rôznych galaxií nezabráni tomu, aby zakaždým na seba nenatrafili viac či menej vzdialení príbuzní. V súčte ale progres, teda hlavne po tej parodickej blbosti od minula, ktorá ma až rozčúlila. Tu ma nerozčúlilo nič, dokonca ani akési pripité indivíduum, kotúľajúce sa schodmi kinosály.

Vhodné pre tých, ktorí potrebujú vygumovať po ťažkom dni. Viac od toho asi čakať nejde a dvojriadkový obsah to tak trochu podčiarkuje. Ale kašľať na to, nejako ma najnovšia Bay(k)ovina neiritovala a že si zajtra budem pamätať len zmazanie Florencie z kultúrneho zoznamu Unesco mi je jedno. A viete čo, ak na film zas niekedy narazím, možno skúsim zistiť či neponúka aj niečo iné ako len načančaný videoklip.

Ak náhodou na film narazíte v momente kedy The Rock kľučkuje s člnom na obrej vlne neskončí to dobre. Keď si ale doprajete film v plnej minutáži a viete mať mráčik nadhľadu, nájde si vás adrenalínová jazda so slušnými efektami, neiritujúcimi hercami a hrdinom, ktorého túžbou nie je zachrániť svet, ale len tých, na ktorých mu záleží. Isteže dôjde na momenty, kedy sa tu a tam chopí kormidla a nasmeruje okoloidúcich do bezpečnejšej zóny, ale je to záchranár, tak čo čakáte? Poväčšine však životy komparzistov nemajú dlhého trvania. Viem, že by sa tu dalo vytknúť kdečo, počnúc srdcervúcimi dialógmi vtedy, keď treba konať, toľko typickými čiernobielymi figúrkami a na sekundu zvládnutými záchrannými misiami. No pri tomto type filmov mám stupeň tolerancie posunutý ďalej a čo od katastrofického filmu očakávam to sa aj dostavilo. Dej odsýpal, nehnuteľnosti strácali stabilitu a scenárista nelenil a raz za čas prispel tiež niečím neokukaným. A tým nemyslím trojminútové umelé dýchanie mladej broskynky. A len tak medzi nami, Rock veľmi dobre vedel prečo ju najskôr nechal utopiť :)