SeanLSD

Skôr nadšená fanúšikovská kompilácia z rozhovorov s niektorými z najväčších hviezd hard rocku, než naozajstný dokument. Ten film nemá hlavu ani pätu, takmer úplne mu chýba dramaturgia a bohužiaľ - čo je u dokumentu skutočne povážlivé - informácie. Nič som sa poriadne nedozvedel o vývoji tejto hudby, pozadí vzniku, jednotlivých kapelách, názoroch hudobníkov, fungovaní priemyslu atď. len že sú to proste fajn týpci, ktorí robia, čo ich baví, s fajn publikom, ktoré počúva, čo ich baví.

Dávam hviezdu, hoci je to odpad, pretože tento druh formátu jednoducho nejde hodnotiť tradičnými štandardami. Náramne ma baví termín "polohraný" - čo je synonymum pre krepí program, ktorý sa množí mediálnym priestorom horšie ako epidémia koronavíru. Stále viac som presvedčený, že to vážne nikto nemôže myslieť vážne, že sa s tým cielene pracuje, pretože pri minime snahy by naozaj nebol problém natočiť to ďaleko lepšie, ale podľa mňa je demencia účelná. Úroveň trápnosti v kombinácií s nesmierne variabilnými "polohranými" výkonmi je taká, že keď na ne človek narazí, je naozaj ťažké odtrhnúť sa. Všetko je zamerané na efekt - trápny, pravdaže - takže samozrejme vzťahy, krik, hádky a aféry a k tomu amatérske a nevierohodné až hrôza. Ľudia tam krvácajú a policajti stoja na mieste a tvrdošijne sa vypytujú: "Všimli ste si niečo podozrivé ? Vyjadrite sa k tomu. Povedzte pravdu, Takže vy tvrdíte..." Úžas, kam sme to dopracovali, neprestáva.

Presná adaptácia obsahu, ale nie zmyslu slávnej Camusovej predlohy. Hoci Mastroianni sa snaží, réžijne je to iba ilustrácia deja. Neviem, ako inak by sa dal CUDZINEC sfilmovať, ale práve preto som očakával, že mi to ukáže Visconti, ten velikán svetového filmu. Neukázal.. - takto by to natočil ktokoľvek bez vízie.

O tom, kam sa podejú naše plasty. Myslel som si, že získam komplexný alebo aspoň čiastkový obraz o problematike, podobne ako v nemeckom dokumente A. BLOCHIE, hemžiacom sa číslami a súvislosťami, ale tento film je namiesto toho výlučne sondou do života dvoch chudobných čínskych rodín, ktoré sa živia recyklovaním plastov a ktoré tvoria jednu jedinú čiastočku globálneho plastového kolobehu. Vo filme zaznie jediný konkrétny údaj - že iba v ich meste je asi 5000 ďalších podobných minipodnikov spracovávajúcich plastový odpad. Ostatné je observácia každodennosti týchto jednoduchých ľudí a ich situácie, v ktorej si rodiny podnikajúce v autoritatívnej Číne takmer nemôžu dovoliť dopriať deťom základné vzdelanie, ale pritom v kuse riešia kúpu auta a živiteľ rodiny nevzrušene konštatuje, že hoci ešte nemá 30, má 3 nádory, ale nejde radšej k doktorovi, pretože sa bojí, že by mu niečo našiel... Miesto, na ktorom žijú, je škaredým obrazom spustlosti a ekologickej katastrofy v priamom kontraste s mediálnym obrazom, ktorý o Číne prevažne vytvára vládna propaganda. Toto súdruhovia nevychytali. Samozrejme, vždy je zaujímavé vidieť, ako žijú ľudia inde, ľudia, ktorí nemajú toľké šťastie ako my a na ktorých pritom náš spôsob života priamo vplýva, ale - bez toho, že by som tým chcel znižovať ich hodnotu - nie je to pre mňa natoľko zaujímavé,a už vôbec na ploche dlhometrážneho filmu. Na druhej strane hodinu a pol trvajúca skúsenosť zo života absolútne naplneného plastovým odpadom, v ktorom účinkujúce rodiny pracujú, oddychujú, zabávajú sa, hrajú i učia je niečo, čo by možno potrebovala zažiť väčšina priemyselne vyspelého ale aj rozvojového sveta, aby začala s týmito materiálmi narábať hospodárnejšie. Otázka, čo by potom robili milióny príslušníkov (určite nielen) čínskych chudobných vrstiev je už potom niekde inde...

O tom, kam mizne nás elektroodpad a autovraky. Nemecký reportér sleduje pomocou vysielačky vyradenú chladničku a potvrdzuje tušené...ako bohaté krajiny (Severu) Západu vyvážajú do Afriky legálne to, čo u nás už neprejde ekologickými normami, kapitalistickými nariadeniami či konzumným vkusom a nelegálne to, čo je už vyslovene nepoužiteľné a rozbité. Vyvážať tento odpad mimo Nemecko je zakázané, všetok by sa mal spracovať v domácich recyklačných podnikoch, odhaduje sa však, že tvorí až 50 % kontajnerov so staršou elektronikou. Samozrejme, je to väčší biznis ako platiť drahé poplatky za domáce ekologické spracovanie. Kontrolovať všetok tento vývoz pri gigantických množstvách neprestajne vyrážajúcich z Hamburgu jednoducho nie je možné. Kým staré autá a elektronika sú v Afrike vítaným tovarom, ktorý sa opravuje a predáva ďalej, elektroodpad a autovraky sa rozoberajú na vzácne kovy. Na obrovskej ghanskej skládke Agbogbloshie sa to robí tak, že domáci v tričkách a šľapkách všetko rozmlátia a/alebo nahádžu do ohňa a potom separujú. 6000 ľudí, z ktorých mnohí si tam priamo postavili chatrče, dennodenne pracuje na odpornej, zdevastovanej planine ako z najhoršieho postapokalyptického hororu, kde výskyt najtoxickejších prvkov olova, kadmia, ortuti a arzénu mnohotisícnásobne presahuje povolené hodnoty vo vyspelých priemyselných krajinách. Zarobia si tu viac než vo väčšine iných zamestnaní, ku ktorým sa môžu dostať. Ak má 11-ročný chlapec, ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou nedožije 50-tky, dobrý deň, zarobí za celodennú prácu na tomto toxickom predpeklí v prepočte 1,60 eura. Všetky ďalšie stupne priekupníckej hierarchie naberajú na zisku poriadne nuly. To, čo bolo kedysi rozvojovou pomocou, je dnes globálnou recykláciou alebo biznisom s odpadom. Z pohľadu kapitalizmu je to fajn, zarábajú na tom všetci zúčastnení - a všetci sa zúčastňujú dobrovoľne a ochotne. Z pohľadu ekológie je to však katastrofa a voči ľudskému zdraviu tragédia. V Nemecku by to nikto nerobil, v Ghane je to príležitosťou k dobrému zárobku. A svet sa točí ďalej na kolesách kapitalizmu a konzumu...

Jednotlivé príspevky tohoto zaujímavého projektu sú formálne aj náladovo tak rôznorodé, že je to v celku dosť ťažko stráviteľné sústo. K videniu je dojímavá obžaloba civilizácie z úst príslušníkov domorodých kmeňov, subjektívne impresie a ťažko uchopiteľné podobenstvá, ale aj filozofické takmer nepochopiteľné videoeseje a dokonca aj čiernobiela nemá groteska či parodické scénky každodenného života na dokonale zdevastovanej planéte. Všetko pravdaže na zadanú enviromentálnu tému Voda-Zem-Vzduch, avšak často dosť jednoduché a doslovné alebo zase naopak príliš odtažité a intošské, Nicméně účel bol splnený.

Prepínam vymletý kanály a zrazu hop, také podivné dejavu po mne skočilo. Nevedel som prestať čumieť. A tie pesničky sú vážne výborné!

Ach jaj - a tak dobre to vyzeralo! Navyše keď Snyder režíruje, Whedon píše a Nolan produkuje, čo sa môže pokaziť ? Asi už majú všetci tých komiksov plné zuby. ___ Ono to síce vyzerá fatálne, že Supermana niet, ale vlastne čo tam po tom, keď máme poruke olympskú bohyňu a Atlanťana ? Nech si idú šmejdi z vesmíru, dostanú po pysku! Celý ten tím je bohovsky sympatický a prvá polovica filmu zodpovedajúco príjemná. Plus silné scény okolo Supermana. A potom (bohužiaľ už) štandardné Snyderovo finále. Proste ďalší ničiteľ svetov v prdeli. Proste ďalšia škoda.

Ayer nebol zlá voľba, ale chcelo to ísť ďalej...a oveľa! Chcelo to, aby bol scenár rovnako ujetý, ako je audiovizuálna stránka filmu. Ale to neznamená, že som si to neužil viac než väčšinu ostatných komiksoviek za hodne dlhý čas - aspoň do chvíle, kedy si tí "najhorší z najhorších" pri poháriku nevylejú srdiečka. Dramaturgicky sa JEDNOTKA SAMOVRAHOV hneď spočiatku rozpadá do reťaze scénok, síce veľmi osobitých, výtvarne aj dejovo, navyše ich psychedelický look ma bavil ďaleko viac než iné filmy tohoto typu - ale odkedy sa to všetko zjednotí a zradí seba samého, keď definitívne vysvitne, že tí strašní hajzli a najnebezpečnejší magori sú napokon vlastne iba ďalší klaďasi, ide jednotka na jasnú samovraždu - u diváka. Následný boj proti absolútne zameniteľnému záporákovi, ktorý sa po stáročnom väznení okamžite z dlhej chvíle rozhodne zničiť svet, je totiž jedna veľká rutinná nuda s efektami.

Tak ako celá JEDNOTKA SAMOVRAHOV nebola dosť lotrovská, Harley Quinn ako jediná, čo z nej v showbiznise prežila, nie je dosť šialená. A nie je dokonca už ani sexy. A to je dobre, lebo vďaka tomu opäť vynikne, ako veľmi dobrá je Margot Robbie herečka. Ťahá ten film ako lokomotíva. BIRDS OF PREY je okrem jej excelovania krikľavý videoklip plný nesympatických (teda nepríťažlivých) hercov (teda herečiek), naratívnych efektov a perfektnej choreografie, ktorý pohromade drží prekvapivo naozajstný príbeh. A ten je prekvapivo nekomiksový - v zmysle toho, čo to dnes znamená vo filmovom priemysle. Teda je vlastne veľmi komiksový - v tom zmysle, že si komiksy môžu dovoliť viac a inak, než vkusu obecenstva podriadená kinematografia. Hrdinka sa totiž nesnaží zachraňovať svet, a vlastne ani nikomu pomáhať - jedine sebe samej - a k ostatnému ju dovedie iba zhoda okolností. K tej prispieva predovšetkým tá skutočnosť, že v celom tomto filmovom priestore nie je jednej jedinej mužskej postavy, ktorá by nebola zvrhlík alebo hajzel (prípadne metrosexuálne vyšinutý Ewan McGregor). Je samozrejme otázne, či je celkový koncept tak premyslený alebo tak nezvládnutý, ale ja som sa bavil kráľovsky (ako keby som bol dievča po rozchode). ___ V celkovom kontexte "ženského" filmu tu máme dokonalú Ilustráciu výstrah psychológov, že dievčatá dnes vo všetkých ohľadoch prekonávajú chlapcov. Prečo ? Pretože tí sa dívajú na takéto blbiny.