SeanLSD

Otrasné. Geniálne. Mrazivý, šialený, psychedelický, strašidelný a zdrvujúci antivojnový masterpiece. Hrôzostrašná pripomienka krutého osudu "nižších rás" vo východnej polovici Európy počas druhej svetovej vojny. Myslel som si, že som už v tomto žánri videl všetko, a potom mi nejaký Elem Klimov povedal: CHOĎ A POZERAJ SA! Toto nie je vojnový film, v ktorom sa bojuje a umiera, ale nekonečné vojnové delírium v zázemí, masové vraždenie civilistov najbrutálnejšími metódami, ktoré sa stalo európskym špecifikom najväčšieho svetového konfliktu v dejinách. Mohol by som kritizovať prílišné zameranie na orgie samoúčelného násilia, keby neboli samotným námetom filmu a keby neboli natočené s takou umeleckou silou a nekompromisnou odvahou. Mohol by som vytknúť aj prílišné zameranie na osobu Adolfa Hitlera ako stelesneného Antikrista, ako jediného vinníka, ale režisér mal po celý život aj tak dosť problémov s cenzúrou a zákazmi tvorby, než aby si mohol ešte dovoliť spomínať báťušku Stalina v spojení s niečím tak otrasným. Mohol by som namietať, že to nie je "divácke", že sa tam občas nič nedeje, že je to chvíľami dokonca nuda a potom zase bez hraníc a bez zábran, ale to by znamenalo, že som nepochopil, o čo ide. Ako hrozné memento nahromadenej krutosti, na míle vzdialené patetickým aj hrdinským vojnovým veľkofilmom, totiž tento film nemá obdoby. CHOĎ A POZERAJ vlastne ani nie je film ako taký - je to ultimátna autorská vízia, je to presvedčivé sprítomnenie toho šialenstva, je to očité svedectvo, je to 628 dedín spálených so všetkými obyvateľmi... - a vy ste tam. Každá vojna plodí netvory, ale táto bola nimi už stvorená a stala sa ich vrcholným dielom.

Vrátil som sa dnes z takej malej túričky úplne zdrchaný a uzimený a nevediac, do čoho idem, pustil si film, ktorý trval 63 dní absolútneho teroru v zamrznutej divočine. Neviem si predstaviť, že sa to dá prežiť.. a nechcem zažiť jedinú stotinu z toho.

Nejaká ženská s 15 stovkami rozpočtu sa pokúša konkurovať chlapovi, čo natočil VOTRELCOV. Ok, veď veľký James Cameron začínal veľmi podobne. Ale podarilo sa jej to jedine s dátumom premiéry. Stále je to však lepší film než DS9 alebo RIFT. Oceňujem na ňom, že sa aspoň snaží o nejaký príbeh, ktorý má hlavu a pätu, aj keď pozostáva hlavne z toho, že vedkyňa, ktorá má neprestajne výraz, že sa nevie vysrať, hoci sa jej strašne chce, sa pohráva s dajakým podmorským sopľom a ono to nedopadne...

... alebo dobrodružstvá hračkárskej ponorky. Najhoršie je, keď nemáš prachy na efekty, ale zároveň sa ti nechce pracovať na dobrom scenári. Pekná posádka tejto hračkárskej ponorky má tú jedinú výhodu, že sa nebojí ukázať monštrá... napr. veľkú igelitovú tašku (akurát tento týždeň som čítal, že jednu našli už aj na dne Mariánskej priekopy) alebo plastelínové slnko metajúce vajcia žabích mužov... Ale žeby to nejak zvlášť bavilo alebo dávalo zmysel, to sa veru nedá povedať...

Hodinu sa všetci tvária, ze sa niečo deje, ale nedokážu to zahrať.. a potom sa presne v hodine niečo zjavi a ja chcem aby bol už koniec. Sakra - ...a tak som sa na to tešil!

Z tej hŕstky filmov, ktorých vznik podnietil ohlas Cameronovej PRIEPASTI už počas jej realizácie jediný, ktorý má dôstojný rozpočet na to, aby sa s ňou mohol aspoň ako-tak porovnávať. Lenže to by Cosmatos nesmel byť babrák a celkom schopní autori navyše tuším nestihli dopísať scenár. A tak vyšla celá tá pekná robustná výprava a príjemné herecké obsadenie vnivoč a v celom tom skvelom subžánri podmorského hororu tak bohužiaľ vlastne okrem pôvodcu ani nie je z čoho vyberať - lebo PRIEPASŤ je proti všetkým týmto v najlepšom prípade priemerným béčkam úplne iná liga nielen realizačne, ale už samotným scenárom.

Legenda.

Nakoľko ide svet vážnej hudby a módy úplne mimo mňa, ani s jedným z hrdinov nie som dôverne oboznámený. Ich spoločný príbeh - či skôr dočasný prienik ich životov - je nádherne nasnímanou epizódkou z hrdinského veku umeleckých avantgárd, ktorý však trpí nedopovedanosťou a doslovnosťou súčasne. Úžasný úvod ukazuje jeden z veľkých okamihov umenia 20. storočia - a potom tu už máme iba intímny príbeh a komornú drámu bez väčších súvislostí, so zaujímavou, ale zbytočnou odbočkou ohľadne vzniku slávneho parfému Chanel No. 5 A čo viac - nebyť tých veľkých mien, o ktorých sa jedná, videli by sme "iba" (ne)obyčajnú históriu jedného romániku medzi ženatým otcom rodiny a silnou nezávislou ženou, či menej typickejšie medzi umelcom a jeho mecenáškou. Kounenove filmy nie sú pre každého - a takisto je aj každý z nich pre úplne iné publikum. IGOR STRAVINSKIJ A COCO CHANEL je určený tým, ktorí aspoň o jednom z nich vedia všetko - alebo vôbec nič. Pretože si niečo doplnia, potvrdia - alebo (tak ako ja) sa aspoň niečo dozvedia. Avšak nie dosť. Vizuálne až extrémistický režisér si veľmi vhodne vybral éru extrémneho estetizmu a oživil ju v manieristickom snímaní manieristického prostredia. Je to umenie pre umenie... ale bez citového priblíženia a súvislostí. Proti silným individualitám Igora a Coco sa potom ako prudký kontrast vyníma Stravinského milujúca žena a matka - veľmi ľudská, krehká a súčasne silná žena. Hlavní hrdinovia však zostávajú pred neznalým divákom uzavretí - zistíme o nich len to, že jeden je skladateľ, ktorý to mal ťažké s uznaním svojej hudby a ona že je úspešná, zámožná návrhárka - a jediné, čo si z filmu vezmeme o ich vnútre sú banálne zistenia, že sa chovali ako umelci a zároveň muž a žena.

Diery v logike a občasné straty tempa nemôžu zakryť skutočnosť, že je to po všetkých stránkach ojedinelý projekt a úchvatná osobitá vízia. Presne niečo také, kvôli čomu milujem film.

Musel som si pozrieť 4 dokumentárne filmy venované "Veľkému úteku", aby som sa dozvedel všetko, čo ma k tejto téme zaujímalo. Tento francúzsky (vo svojej dlhšej verzií) je z nich najlepší - v zmysle spracovania aj kvality informácií (ich množstva, prehľadnosti, komplexnosti aj súvislostne) - sám ale ani on nezodpovie všetky otázky, ktoré sa zrodili pri sledovaní slávneho filmu z roku 1963.