SeanLSD

Armáda slepých mravcov bez vodcu, tance tisícok plameniakov v zrýchlenom časozbernom zábere a putujúce slony by to dokázali aj samy... väčšinu času som dokonca aj zabudol rozmýšľať nad tou úžasnou technikou, vďaka ktorej to bolo možné realizovať...

Keby mi do toho 2 hodiny nepretržite nekecal opitý kamoš, s ktorým som v karanténe, určite by ma to náramne rozcitlivelo, vzhľadom k tomu, že som v karanténe bez ženy, ktorú ani nemám. Dokázal som ale predsa dostatočne vyhodnotiť, ako by sa mi to páčilo bez toho. Alebo keby som ho pozeral s dievčaťom - či už v karanténe alebo bez. Nad logikou celej krízy, ktorá do značnej miery ospravedlňuje hrdinov čin a SPOILER machistickou ideológiou happyendu ako aj ním samotným privieram oči. Odstrihnúť posledných pol minúty a môžem sa dojímať. Moralizovanie nechávam stranou - na Jimovom mieste by som urobil to isté.

Okrem toho, že je to strašné znásilnenie dvoch skvelých piesní, je to aj výborný film, extrémne autentická gangsterka natočená nervnou formou priamo v centre diania, ktorá je jedným z najlepších dokladov československých pomerov na samom sklonku rozpadajúceho sa socialistického režimu.

Mám taký pocit, že kniha možno aj nebola taká čiernobiela a tendenčná a poskytuje omnoho jemnejšie nuansy a nejednoznačnejšie postavy než tento agitačný budovateľský počin, v ktorom zložité pomery, zmätok a nerozhodnosť povojnovej tretej republiky sa ako tak ukazuje jedine na richtárovi, ktorý nehľadiac na svetovú politiku, snaží sa byť spravodlivý, s každým zadobre a pomôcť predovšetkým obyvateľom svojej dediny bez ohľadu na beh dejín. Keď si uvedomíme, že to boli totálne jednoduchí, z veľkej časti aj negramotní ľudia, zrejme iba výrok jednej z postáv "ja už ničomu nerozumiem" môže ako-tak vystihovať realitu, v ktorej sa náhle ocitli - určite lepšie než obludná čiernobielosť zlých kulakov-pijanov, kolaborantskej germanofilskej učiteľky, zákerných meštiakov z Demokratickej strany (ktorá na Slovensku nad komunistami presvedčivo zvíťazila) na jednej strane, kým na opačnej strane barikády tancujú dobromyseľní statoční Červenoarmejci a domáci komunisti jasní ako nepoškvrnené počatie (ale také prirovnanie im radšej nehovorte). Medzitým pár nerozhodných, čo sa do konca musí rozhodnúť pre jeden alebo druhý extrém, lebo doba a nová moc to jednoducho žiadajú... a všetko v otravnom patetickom herectve a filmárskej ťažkopádnosti 50. rokov.

Politcké stanovisko a kronikárske svedectvo o zložitej dobe v jednej moravskej dedine vo výsostne umeleckom háve, ktoré nikdy nesklzne do sentimentality, pózy alebo pätosu. Pravý opak schematických propagandistických agitiek režimu, ktorý dokazuje ich falošnosť v celej svojej šírke. Poetický charakter nezastiera výpoveď a neznižuje jej pôsobivosť. Hoci by sa mohlo zdať, že zakrýva tvrdosť reality, lyrické ladenie práve naopak získáva divákovi bližší, doslova osobný kontakt s celou plejádou neskutočne prirodzených postáv a ich osud sa nás o to viac dotýka, pretože nám svoju pravdu nenúti ideologicky, skrze rozum a argumentovanie, ale pocitovo, optikou ľudského rozmeru a nesmiernou silou presvedčivého tvorivého uchopenia, absolútnym réžijným majstrovstvom. Geniálny film, pravé umenie!

"Ak chceš byť kráľom, nestačí jednať ako kráľ. Musíš ním byť." A to Guy Ritchie nepochybne je. Nekorunovaný kráľ svojho vlastného žánru, o ktorý sa podobným sposobom snažilo množstvo epigónov, ale žiadny to nedokáže spraviť tak ako on. A hoci tempo je pomalšie a hrdinovia starší (hoci rozmýšľam, či ich imidžom Ritchie hipsterom podlieza alebo sa im vysmieva) princíp je stále ten istý - zauzlovaná vychytralá cool gangsterka s plejádou fantastických postáv zahratých prvotriednymi hercami s takou chuťou, že si to chcem púšťať znovu a znovu, prehrávať si jednotlivé ich repliky a stále si ich rovnako vychutnávať aj vtedy, keď už ich viem naspamať. To sa stalo pred dvadsiatimi rokmi, keď som dostal na cédéčku ZBAĽ PRACHY A VYPADNI a to isté platí aj pri GENTLEMANOCH. Dalo by sa namietnuť, že je to stále to isté. Ale čo na tom, keď je to stále rovnako geniálne a keď takéto filmy nerobí (alebo urobiť nedokáže) nikto iný ? Popri ostatných plusoch ich totiž podobne ako predchádzajúce svoje autorské filmy natočil Ritchie s takou suverenitou, že výsledok nesmie nikoho nechať na pochybách, kto je skutočným kráľom tejto džungle. Iba to skončilo a chcel som to vidieť znova. A to už sa v strednom veku zas tak nestáva...

Ge-Ni-Ál-Ne! Film roku. A ako obvykle, keď sa stretnem s dokonalosťou, ktorá mi vyrazí dych, nedokážem sa k nej vyjadriť... - iba žasnem.

Kurva! Už po prvých pár scénach som bol odjebaný.. - a nebolo to kvôli tomu hnusnému vínu, čo som vypil cestou. Vulgarita je tu namieste - ostatne veď akí vulgárni sme voči našej planéte ? Kamarátka sa ma pred filmom pýtala, aké si myslím, že to bude... Povedal som, že určite mimoriadne esteticky posobivé, ale zrejme neveľmi intelektuálne. A presne tak aj bolo. Vizuálne mi to ale odpálilo dekel a emocionálne? - no... - Možno že aj nie je celá Zem jeden veľký živý organizmus Gaia, ktorému vadí, že doňho vŕtame gigantické diery, ale 10 000 slonov, kurva!

Zabudnutá / neznáma seriálová perla a pomník Madsenovej charizmy. Iba 16-dielny projekt, ktorý hravo prekonáva väčšinu podvodníckych a revenge filmov a seriálov a drvivú väčšinu Madsenovej filmografie. Jeho pán Chapel je so svojimi nekompromisnými pravidlami a metódami ten najúžasnejší anjel pomsty, akého som kedy videl a perfektný doklad toho, ako trestuhodne nevyužitý bol potenciál jeho predstaviteľa.

Z toho, ako to mali posledné časti rozbehnuté, spravili, čo sa dalo a ja som si to s umelo vyvolanou nostalgiou dostatočne užil. Jediná výhoda, ktorú mali tvorcovia oproti prvej čisto fanúšikovsko-komerčáckej polovici finále bol vychytaný záver plný prekvapení, ktorý Rowlingová spískala. Ale Yates, ktorý na začiatku vytiahol sériu k novému vrcholu, ju aj pochoval. Zachraňujú ho herci a postavy, ktoré si milióny fanúšikov (a oneskorene celkom aj ja sám) za tie roky zamilovali. Pretože inak je to po všetkých stránkach dosť pod priemerom epického blockbusterového finále. A posledné časti filmového Harryho Pottera iba podtrhujú problematickosť celého tohoto generačného fenoménu, ktorý je viac triumfom marketingu než čohokoľvek iného.. - aj keď musím pripustiť, že oproti môjmu počiatočnému odporu si ma napokon celkom získal, a hoci si o jeho literárnych kvalitách stále nemyslím bohviečo, musím priznať, že to Rowlingová napokon utiahla a dokonca viac než dôstojne zakončila. Preto ma prekvapuje, že s filmami to dopadlo ďaleko horšie - omnoho viac než knihy síce dorastajú s divákom, ktorého si zachytili vo vhodnom veku (a pritiahli späť k čítaniu, ako sa všade vykrikuje, čo je samozrejme chvályhodné - okrem iného aj preto, že títo mladí čitatelia tak vďaka ním možno aj budú pokračovať kvalitnejšou literatúrou, či už žánrovou alebo nie), ale ak sa k ním ešte niekedy vrátim, ako filmový zážitok si určite pustím radšej časti z prvej polovice série. K tej druhej ma v podstate nemá čo znovu prilákať.