SeanLSD

Fú, čuduj sa svete, film s Van Dammom sa ešte aj po roku 2000 môže vyšvihúť nielen na roveň lepšieho akčného priemeru, ale dokonca na dielo, ktoré sa snaží niečo povedať. Surovejší ako iné, ale zároveň magickejší ( či skôr iba "iný" ? ), veľmi dramatický, nie však akčný. Asi nikdy ešte Jeana neničili tak drasticky, nielen fyzicky, ale aj psychicky. Bez elegancie efektných výkopov, bez potrhlých úškľabkov a neuveriteľnej stupidity scenára, s bitkami brutálnymi a špinavými. Nevidieť kedysi LEGIONÁRA, bol by šok ešte väčší, aj tak je to však jedným slovom prekvapenie.

Tiež si nemyslím, že by niekto z tvorcov chcel natočiť to, čo som napokon videl ja. Už ten začiatok bol vyslovene hnusný, trápny a debilný, to by sa však všetko ešte dalo, lenže okrem toho aj neskutočne odfláknutý, ako od partičky tínedžerov popoludní na záhrade po pár šlukoch trávy. Len ten môj neotrasiteľný zvyk snažiť sa dopozerať aj tú sebeväčšiu sprostosť ma asi prinútil nezabaliť to už vtedy. A Chow Yun-Fat, samozrejme, ale s hongkonským filmovým priemyslom je to asi skutočne vážne, keď sa dal na toto nahovoriť. Skôr asi vypili aj s Johnom Woo príliš veľa ryžového vína, pretože výsledok nezachránila ani charizma jedného, ani schopnosti druhého. Predsa len to nie je až také zlé, len sa mi zdá, že na tej producentskej stoličke dlho nesedel a pri záverečnom zostrihu to už asi totálne vzdal. Nechápem, ako sa to kedy zaseklo, pretože prvá polovica je fakt dobrá, Seann William Scott po tých svojich dementných úlohách skutočne prekvapuje, bojové scény sú nádherné, choreografia vycibrená, všetko fičí . . - a zrazu to rovnako rýchlo všetko zmizne . . - a už sa nevráti. Kam, to netuším, možno je za tým tá temná nacistická technológia, ale každopádne ma už v druhej polke filmu nič zo stoličky nedvihlo. Paul Hunter je starý videoklipár, a po tomto filme sa ani trochu nečudujem, že sa natrvalo ( dúfajme ) vrátil k umeleckým útvarom dlhým maximálne niekoľko minút, a okrem toho nevyžadujúcim absolútne žiadny zmysel. Hádam aj dobre, že dostal do rúk takú nehorázne fušerskú zlátaninu, ani vo sne nechcem vidieť, čo by urobil s aspoň o milimeter lepším scenárom . .

Strašne slabé. Duguay ma sklamal na celej čiare, čo síce neznamená, že si teraz budem odpľúvať, len čo zbadám jeho meno, ale predsa len mi to nejde do hlavy, lebo všetko, čo som od neho zatiaľ videl bolo mimoriadne schopné, zvlášť s prihliadnutím k tým podivuhodným koprodukciám. Tento zlepenec, ktorý vyzeral ako amatérsky prepis MISSION IMPOSSIBLE s podobnou zápletkou, prostredím, postavami ajj rozuzlením, proste všetkým, však vôbec nešlapal, hoci ani veľmi neviem povedať prečo. Konečne som videl Michaela Biehna ako záporáka, ale ani to mi nesadlo, podobne ako hlavná postava, hoci štýl boja Wesleyho Snipesa jednoducho milujem. To bolo napokon aj jediné, čo v tomto filme za niečo stálo, spolu s nezabudnuteľnou strieľačkou medzi nimi na konci, ktorá bola tak skvelá, že ma celkom prebudila z letargie, do ktorej ma uviedli predchádzajúce 2 hodiny. Pretieral som si oči a ešte do rána rozmýšľal, či sa mi to iba nezdalo, pretože tá chvíľka skutočne vyzerala ako žiarivá perla v kope hnoja.

Pomalejší tón rozprávania než je zvykom v ponorkových filmoch, kde býva dejisko dosť často iba efektnou kulisou pre akčný dej plný zvratov, bublajúceho napätia, vriacich vzťahov a neodvratne sa stupňujúceho šialenstva. Posolstvo sa v nich síce vydolovať dá, ale prednosťou tohto filmu je, že si pôsobivú akčnosť odpustil a zameral sa ani nie tak na postavy hrdinov ( a aspoň raz sa to dá tvrdiť skutočne a doslova ) ako všeobecne na ľudský aspekt. Herci síce odviedli iba štandardný výkon, čo som nečakal, ale možno to bolo prínosom - o to silnejšie potom pôsobí osud posádky ako celku. Realizmus snímky podporuje tentokrát aj Klaus Badelt, ktorý v tom istom roku dokázal, že vie stvoriť mimoriadne melodické a nosné motívy, no tu sa znovu nádherne prspôsobil a jeho hudba je nanajvýš vhodná - bez pompéznosti, ktorá by rušila. Vrcholom diela sú samozrejme scény s reaktorom . . drásavo silné - až priveľmi - a vzhľadom k závažnosti témy je nasledujúce napätie, hrdinstvo jednoduchých námorníkov a rozčarovanie z ľudských dejín, rovnako ako absurdita pohnútok a špinavé zámery politiky mocných úplne jasné, zrejmé a pochopiteľné - jedny sa nám zhnusia, druhých nemôžeme neobdivovať a nesúcitiť s nimi. Predsa len je to iný pocit, keď sledujeme fiktívny príbeh, čo aj ako závažné otázky by riešil. Sčasti to aj chcelo odvahu, pustiť sa do tejto témy a možno bolo najväčším šťastím pre tento film, že réžiu dostala Kathryn Bigelowová, pretože neviem - stále sa mi akosi zdalo, že v tej citlivosti a umiernenosti cítiť ženskú ruku. A to je dobre . .

Rozbehlo sa to celkom sľubne, ale veľmi rýchlo bolo zrejmé, že je to len ďalšia neoriginálna zlátanina na zabíjanie času. Jean-Claude rozhodne neprekvapil, iba ak tých, ktorí čakali, že konečne vyprodukuje niečo schopné. Pozrieť sa to dalo, ale mimo celkom vydarených akčných scén a pohľadnej židovskej policajtky to naozaj za veľa nestálo. Keby si aspoň ujasnili žáner a keď už ani to nie, tak nech sa potom aspoň netvária vážne, preboha !

Prostredný film z Felliniho "trilógie samoty" nebol prijatý veľmi priaznivo a režisér sám priznal, že sa mu trochu vyšmykol z rúk už na začiatku, keď zistil, že pôvodne zamýšľaný námet z veselého uvoľneného prostredia rozličných zlodejíčkov sa ani zďaleka nepribližuje realite. Ja som bol však milo prekvapený, najmä hereckým obsadením. Úplne neodolateľný bol opäť Fabrizi v úlohe bezcharakterného hajzlíka, Basehart bol sympatický, ale jeho rečiam sa nedalo veľmi veriť a Crawford mohol možno umierať trochu kratšie, hoci mne osobne to nejako veľmi neprekážalo. Zásadný problém bol v tom, že sa Fellinimu nepodarilo tak ako v DARMOŠĽAPOCH rovnomerne sledovať všetky 3 hlavné postavy ( a vlastne sa o to ani nesnažil, pričom však v divákoch vyvolával taký dojem ). Mimoriadne vydarené scény sú tak striedané občasnými hluchými miestami, hlavne vtedy, keď sa snaží vyvolať súcit, ale scenár pritom napísal tak, že s nimi súcitiť jednoducho nemôžeme, hádam s výnimkou Picassa, aj to len prostredníctvom jeho rodiny. Hrôzostrašný rozpor je potom aj v závere filmu, keď sme už hotoví uveriť poslednej nádeji a spáse pred smrťou, ale Fellini zase vytrestá divácke očakávania a zisťujeme, že Augusto skutočne svojich komplicov klame a získané peniaze nedal chromej dievčine. Žeby ich chcel vrátiť potom ? Najkrajšou časťou tak zostáva sekvencia s novoročným večierkom vedeným arogantným a ignorantským Rinaldom, ktorá je predzvesťou SLADKÉHO ŽIVOTA. Fellini tu so svojim osobitým majstrovstvom plynulo preskakuje z postavy na postavu, predstavuje nám charakteristické typové osadenstvo a z krátkych výstrižkov ich konania a rozhovorov umne splieta obraz kvázinoblesnej "smotánky", ktorá zbohatla na bohviečom a ktorá ( okrem iného ) nemá ( alebo iba neprejavuje ? ) veľa vkusu ani inteligencie. Naši traja hrdinovia však ešte aj oproti nim vyzerajú úboho a amatérsky, bezcharakterne a nenapraviteľne. No čo už, prachy sú prachy, a tak to bolo aj bude . .

Svojim posolstvom predchnutým kresťanským duchom je tento film, ktorý Felliniho preslávil po celom svete, jednoducho krásny a čistý ako Duch svatý. Z pôvodného zámeru vytvoriť "chmúrnu rozprávku" vzniklo nadčasové veľdielo, ktoré má čo povedať každému, kto je ochotný načúvať. Film, ktorí jedni označili za "zradu neorealizmu" a druhí zas vyzdvihovali jeho "čisté kresťanstvo", pritom nebol myslený ako jedno ani druhé, šlo len čisto o vyjadrenie autorovho pohľadu na svet, strachu zo samoty, vízií zániku, znechutenia z našej civilizácie a nádeje, že ľudské hodnoty napriek všetkému pretrvajú. Nezačnem radšej rozoberať, či sú oné vyzdvihované hodnoty položené na správnych základoch alebo sú iba útechou pre slabých, chudákov a hlupákov, odpoveď by som aj tak nenašiel. Podstatné je, že CESTA je silne znepokojivá, nenechá diváka chladným a prinúti ho rozmýšľať, čo bol presne jeden z cieľov, ktoré Fellini svojimi filmami chcel dosiahnuť, hoci si to možno ani sám neuvedomoval. Každopádne, neexistuje vo svetovej kinematografií veľa filmov vyjadrujúcich sa tak výstižne a pôsobivo k téme pokory. Mám len trochu problém s tým, že je pre mňa z filmového hľadiska trochu málo výrazný, inak by som s hodnotením neváhal.

Už vo svojom prvom samostatnom filme sa Fellini ukázal ako filmár schopný skvelého vedenia hercov, navodenia zápletky a udržania príbehu v napätí, obdivovateľ Ríma a skvelý pozorovateľ človeka, ale hlavne výnimočný satirik. Jeho ostrý výsmech ľudskej hlúposti a malomeštiactva je na námete zo sveta brakovej literatúry viditeľný až nepríjemne jasne a chvályhodnou zásluhou je aj fakt, že dej neskĺzol do trápnej frašky alebo banality. Herci sú skvelí, hoci sa vôbec nečudujem vtedajším producentom, že odmietali Sordiho vo filmoch, lebo je vraj ľuďom nesympatický. Do onej rovnako nesympatickej úlohy velikášskeho zbabelca sa ale hodil dokonale. Naozaj sa tomuto filmu nedá veľa vyčítať, iba ak to, že je omnoho menej zábavný ako režisérove ostatné, respektíve neskoršie filmy, oproti ktorým jednoducho neobstojí.

Producentská činnosť Briana Yuznu v Španielsku sa vďaka TEMNOTE môže pochváliť minimálne jedným triumfom, aspoň podľa môjho skromného názoru. Absolútne nádherný snímok, postavený pritom na tom najotrepanejšom čisto hororovom námete ( samozrejme s výnimkou všakovakých zmutovaných či nezmutovaných monštier, tie zase ale na rozdiel od strašidelného domu fušujú aj do sci-fi ). Film pomalý, tichý a pokojný, ako tma, ktorá sa plíži spod postele, kradnúc pastelky, šťastie, radosť i nádeje na nový život. Žiadne tlupy uvreštených stredoškolákov, žiadni černosi s plnými ústami "cool" hlášok, žiadne divoké strihy a zbytočne rozlietané zábery, iba absencia svetla a pochopiteľnej reality, tma temnejšia ako duša diabla. Šíri len strach a šialenstvo, vyvoláva vzdor, pokoru či ignoráciu alebo núti k totálnemu odovzdaniu sa večnosti, peklu, ničote. Je pritom úplne jedno, ako na ňu reagujete, výsledok je rovnaký. Je múdra, trpezlivá a nepochopiteľná, je mimo nášho sveta. Nie je to len neprítomnosť toho, čo vidíme, je to neprítomnosť všetkého, čo si vieme predstaviť. Jaume Balagueró buduje atmosféru s istotou majstra, štýlom blízkym Shyamalanovi.. Kamera sa nehýbe zbytočne, a keď sa už pohne, má to svoj význam, rovnako ako vlnivé trasenie obrazu vo vypätých scénach. Nič z hľadiska formy tu nie je samoúčelné, takým je len samotný príbeh a väčšina jeho zložiek, jeho rozprávanie je mu však už absolútne podriadené. U filmov tohto druhu nepotrebujem nijaké riešenie a odkrývanie tajomstiev, tie majú ostať zakryté, aby pretrvala atmosféra. Tvorcovia TEMNOTY pochopili, že v horore s tak obohranou zápletkou nejde o nejaké originálne riešenie a / alebo prekombinovaný zmysel, ale len a len o vyvolanie strachu a to sa im podarilo bezchybne. Preplácané chytré scenáre už dobre poznáme a stačí sa len pozrieť, koľko hororov tým neuveriteľne trpí. Vyvolanie hrôzy bez akýchkoľvek podtextov je v tomto prípade bravúrne, pretože strach môžeme na plátne či obrazovke zakúsiť nespočetnekrát, ale vždy zostáva tým istým iracionálnym strachom. A na ten sa zvyknúť nedá. Fakt, že postavy z tak desivo navodenej situácie nenechali na záver vyviaznuť, na hodnote dielu iba pridáva. Skrátka, v rámci filmového hororu je TEMNOTA dokonale vybrúseným drahokamom, a na tomto rozhodnutí nehodlám nič meniť, pretože veľmi dobre vieme, že kvalita hororu sa posudzuje výhradne po prvom zhliadnutí.

Krutý a pesimistický film, ktorý prinúti zamyslieť sa nad tým, kto je skutočné monštrum a kde je, ak vôbec niečo také existuje, na svete spravodlivosť. Charlize Theron je skutočne úchvatná a Christina Ricci jej viac ako len zdatne sekunduje. Avšak hoci boli výkony mimoriadne podmanivé, stále by ma zaujímalo, prečo nechá niekto makať maskérov ako farebných, aby urobili z peknej ženskej ohavu, namiesto toho, aby sa poobzeral po fyzicky spôsobilejšej, no rovnako dobrej herečke, ktorá určite nemá toľko práce ( a hlavne nie v titulných rolách ) čo Charlize. Dalo by sa to samozrejme viac kritizovať, keby nebola jej telesná, ale predovšetkým duševná premena tak dokonalá. Reči o tom, ako si pekná tvárička potrebuje dokázať, že je aj dobrou herečkou, si teda nechám na inokedy, pretože nad touto kreáciou sa dá skutočne iba žasnúť.