Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Horor
  • Komédia
  • Sci-Fi
  • Krátkometrážny

Recenzie (1 468)

plagát

Cichonga (2013) 

Tohto Argentínčana nemali nasrať! Tento latinskoamerický príspevok k novodobej grindhouse mánii má všetko potrebné, od obrazu plného škrabancov po falošný trailer na film Hobbit With a Shotgun. Hlavného hrdinu po nejakej nehode pozošíval šialený dr.Loco a odvtedy sa musí pravideľne dopovať 200 percentnou alkoholickou žbrndou Cichonga, ktorá ho drží pri živote. Na hrudi má ciferník ukazujúci úroveň alkoholu v tele, ak klesne na nulu, je s ním ámen. Keď mu hotdogy milujúci záporák ukradne všetky zásoby, hrdina naštartuje svoje fáro, za ktoré by sa hanbil aj Mr. Bean a vyrazí za pomstou a životodarným chľastom. Tento film nepotrebuje žiadny dabing ani titulky, je totiž prakticky nemý. Za celú hodinu trvania v ňom neustále sa divoko škľabiace postavy v šialených záberoch kamery iba rôzne huhňajú, bľačia a grgajú, plus arabský zlosyn tam povie čosi ako "Chamdalálala" Jeden zo záporáckych pankáčov má všetko v riti, v jednej scéne napr. vyserie nunčaky. Nečakaný zvrat bol, keď zdochíňajúci hrdina nabral síl tak, že mu zlý boss našťal do huby. Ten totiž predtým vypil inkriminovanú cichongu a jeho šťanky teda dávali kríííídla. Grilovaný penis a odhalené silikóny ako bonus. Úplne nečakaná perlička.

plagát

Jack Brooks: Zrůdobijec (2007) 

Od veci začiatok bol ako z Xeny, kde nejaký gumený žaluď v džungli natrhával rite domorodcom. Potom ukázali hlavného hrdinu, inštalatéra s neovládateľnými záchvatmi zlosti, ktorému v detstve zabilo nejaké monštrum rodičov. Najprv som myslel že to bude štandardná kravina o ničom, ale keď profesor Robert Englund zožral démonický hnus a začal nekontrolovateľne žrať, začalo to byť zaujímavé. Pravda, podivné bolo že aj keď Englund dostáva dosť priestoru na vyvádzanie, zhusta vyšiluje, grcia na tabuľu a tak vôbec, neprišiel mi až tak moc zábavný a to ma vydesilo. Nakoniec sa úspešne vyžerie do takého štádia až sa premení na... nie Stevena Seagala ale grotesknú chápadlovú obludu v pôvabnom bábkovo animatronickom stvárnení. Tu sa musím pristaviť pri fakte, že efekty v tomto filme sa zarputilo vyhýbajú digitálu a radšej to robia poctivo ručne. Za to majú u mňa jednu hviezdu priamo z Leninovej baranice. Morbídny humor, občas pekné gore chuťovky a wrestling s nakazenými jedincami na školských chodbách je tiež plus. "Ako ste vykopali ten hrob len s jednou rukou? Dalo to fušku!" Jedna z tých lepších hovadín.

plagát

Ferocious Female Freedom Fighters (1982) 

Na tomto ma zaujalo práve to, že pôvodne vážny indonézsky akčný film predabovala spoločnosť Troma podľa svojho vkusu na úplne šibnutú záležitosť. Dej je o ženskej wrestlerke čo musí zápasiť aby zarobila prachy pre svojho chorého brata, ktorému hrozí explózia hlavy vždy keď sa vzruší ( to platí samozrejme o predabovanej verzii filmu ). Okolo toho sa motá nejaká tá mafia, aby bolo s kým sa biť aj mimo ringu. Ešteže je poruke aj hrdinný hrdina Barry Prima čo hovorí ako Elvis ( "thank you very much" ) a je vždy ochotný nasadiť vlastné zdravie a celistvosť kostí za dobrú vec. Musím povedať že ten Tromácky dabing hádzal miestami vskutku priam epicky drbnuté hlody a k tomu ešte grganie, prdenie, splachovanie a rôzne iné srandovné zvuky ako prasacie chrochtanie počas zápasu v bahne. Na druhej strane, non-stop drístanie za každých okolností začne byť aj otravné a niekedy si mohli dať spiatočku, trebárs ten had s nigga prízvukom ktorý nesklapne ani na pikosekundu. Pôvodnú verziu som nepozeral komplet, len som si ju prešiel aby som zistil rozdiely. Tromáci skrátili hlavne akčné sekvencie a jednu pustili zrýchlene aby to bolo komické. Bitkám všetky tie pridané smiešne zvuky a nezmyselné hlášky celkovo škodili, vďaka nim sa zdali byť horšie než v skutočnosti boli. Až mrknutím na tú "vážnu" verziu som prekvapene zistil že sú vlastne dosť podarené. Režisér Arizal ( originál verzia ) ešte stále nemal rozpočet ktorý by utiahol aj nejaké zbrane a tak majú gangstri, okrem vlastných údov a špagátu na škrtenie, zasa iba akúsi podomácky vyrobenú trúbku, avšak schopnú vyflusnúť celkom slušnú ohnivú šlehu. Kvôli syndrómu kvantovej neurčitosti a metafyzickému rozpolteniu je tento "dvojfilm" vcelku ťažko ohodnotiť. Myslím že tri hviezdičky sú Šalamúnsky optimálne, lebo ak nič iné, tak som sa určite dosť nachlámal.

plagát

Special Silencers (1982) 

Dej tohto Indonézskeho akčáku by sa asi dal najlepšie popísať anglickým výrazom BULLSHIT! Niekde v palmovom hájičku operuje stupídny vidiecky gang a celý film skáču na každého kto je taký hlúpy že sa špacíruje po vonku. To trebárs ide jeden lesom, záporák sedí na strome, vysype na neho z vreca hromadu hadov a diabolsky sa smeje. V okolí sa však vyskytuje aj niekoľko hrdinných indivíduí, ktorým nerobí problém zas a znovu zmárovať zopár tuctov buranských gangstrov čo sú taký chudobný, že väčšinou nemajú ani len topánky. Celé mi to nejak nedávalo zmysel, záporácky Boss má nejaké pilule ktoré dáva ľuďom do jedla či pitia a tým potom z brucha vyklíčia korene ktoré ich pekne krvavo zabijú. Ak mal tento film vôbec nejaký rozpočet, tak väčšinu z neho asi zhltli práve tieto podarené gore efekty. Inak je to hlavne bojovka, kde kučeravý amerikánsky geroj a udatná amazonka v úzkej sukni predvádzajú karate kopy čo im len kĺby dovolia. Choreografia súbojov je z polovice celkom slušná a z polovice jasne smiešna, nevyhýbajúca sa odzadu pusteným záberom "výskokov" na vytvorenie dojmu superschopností hrdinov. Plusom je okrem striekajúcej krvi aj nejaký ten humor počas akcie, či už chcený alebo náhodný. Keď sa hrdina kotúľa v sude a odsekáva pritom protivníkom nohy je to určite vtipné a takisto keď im drví gule a potom frajersky predstiera že sa holí mačetou. Nezmyselný improvizovaný dej, veľa pochybného karate, zabijácke korene a dôjde aj na hlavu v cirkulárke. Niet pochýb že je to strašná hovadina, ale tou svojou drevorubačskou nemtavosťou dokáže solídne pobaviť.

plagát

Valdemarův odkaz - Přízrak z minulosti (2010) 

Prvý diel som nevidel a po zhliadnutí druhého sa na to ani nechystám. Na začiatku bola nejaká tá rekapitulácia predchádzajúcich udalostí, takže som bol zhruba v obraze o čo tam asi šlo. Tu sa dáka ženská vykydla v lese a potom stretla divného úchyla, ktorého ONI nútia jesť deti na cesnaku, alebo niečo také. Následne bola zavretá v izbe spolu s pár ďalšími nešťastníkmi, úchyl im pomohol ujsť a oni si to srali cez nejakú jaskyňu kde ich prenasledoval zombík. Záverom narazia na sektu čo chce obetovať bábätko pre uspokojenie... no áno je to skutočne ON, Lovecraftovho srdca šampión, jeho sépiová excelencia Cthulhu osobne. Je to snáď po prvý krát čo sa objavil vo filme v celej kráse, avšak tá slávna, Lovecraftom popisovaná nepredstaviteľná kozmická hrôza je tvorcami štandardne zmršená do podoby prihlúpleho digitálneho ozembucha čo dokáže maximálne niekoho udupať tlapami či schramstnúť v štýle doktora Zoidberga s Futuramy. Valdemar vám odkazuje že je to stupídna lacná amatérina, tak to majte na pamäti.

plagát

Hotel Inferno (2013) 

Gore špecialita celá natočená z vlastného pohľadu od tvorcov Adama Chaplina. Zabiják je najatý aby zavraždil dvoch ľudí v jednom hoteli a sám sa ocitá v obkľúčení akýchsi retardovaných satanistov. Film sa ( úspešne ) snaží zaujať predovšetkým prezentáciou bezuzdnej brutality, keď "hrdina" rozmláti hlavy protivníkov na zemiakovú kašu čímkoľvek od záchodovej dosky cez drevený papek po oceľovú trúbku. Efekty sú vymakané a poriadne nechutné, ale aj s jasnou dávkou komixovej nadsázky, takže to nie je nejaký ubíjajúci artový hnus, ale poctivá splatterová zábavka. Vrcholom je jednoznačne scéna v lese s parádnou brokovnicovou ódou na detailne rozstrieľanú satanistickú chamraď a niekoľko granátových atentátov. Finále je potom bohužiaľ uhraté, respektíve "odtwistované" do stratena bez logicky očakávaného, krvavo rozšupnutého zúčtovania s tým Slipknoťákom a monštróznou, oheň pľuvajúcou pekelnou matrónou, čo je mi vzhľadom na masakrálne zameranie celého filmu trochu záhadou. Taktiež by som sa pozastavil nad postavou ústredného vrahúňa, ktorý najprv robí chladného profíka čo pokojne v rámci kšeftu rozreže a roztrhne ženskej hlavu na polovicu, ale keď pojme podozrenie že celá akcia nie je tak úplne kóšer, začne hystericky vyšilovať a zúfalo nadávať, pričom jeho univerzálnou odpoveďou na všetko okolo je FUCK YOU, FUCK YOU, FUCK YOU...! A najhlúpejší je keď sa snaží akokoľvek taktizovať, to aranžovanie granátu pod konárik bolo... asi nenájdem dostatočne uštipačný výraz, ale bolo to presne tak. Takže to na mňa v konečnom dôsledku pôsobilo nedotiahnuto, ale tá nálož ultranásilia a prekvapivo atmosférického prechádzania potemnelého satanského brlohu z pohľadu prvej osoby ( jednoznačne lepší a efektnejší spôsob než blbý Found Footage ) určite stálo za to.

plagát

Wyrmwood (2014) 

Že vraj Noc Oživlých Protinožcov He-He, ale každopádne je to vytúrovaný zombie bengál krížený s Mad maxom len to tak fičí. Na úvod dáke padajúce hviezdy a potom sa už to všetko rube hlava-nehlava-ruka-noha a mozog na perkelt. Čo postava, to magor a hlavne ma prekvapil ten maniakálny Aborigén, takých sa moc nevidí. Hrdina musel zabiť ženu aj dcéru a keďže sa mu akosi nedarí zasamovraždiť, ostáva mu už len zachrániť svoju sestru, toho času objekt experimentov istého veselo úchylného/úchylne veselého Frankenčurína, čo ju dopuje infúziami so zombíkov. Prakticky celý film je nič než neutíchajúci masaker plný krvi ( aj keď digitálnej ), fuckov a čierneho humoru na účet desiatok rapavých nemŕtvych chudákov, ktorý tu dokonca slúžia ako palivo do auta. Tu by som si aj rýpol, pretože protinožný tvorcovia mali pár nápadov ktoré nedávajú zmysel ani hore nohami. Z nejakého kozmického dôvodu totiž pozemský benzín prestal byť zápalný, ale zato zombíci začali vygrgávať horľavé plyny. V noci však prestávajú dymiť a preto behajú rýchlejšie. Parafrázujúc robota Krytona zo seriálu Červený Trpaslík - ak toto dáva zmysel, nechcem byť príčetný! Ale budiž, v tom virvare sa to stratí, hlavne že tam lietajú črevá a hlášky, plus postapo obrnené rachotiny.

plagát

Rituál (2011) 

Ďalší pokus o exorcistický horor, ktorý okrem Anthony Hopkinsa ako neortodoxného zametača démonov nič moc neponúkne. Teda ak vás len nevydesí diabolský kôň s červenými očami. Ako to vidím ja, najväčším problémom tohto Rituálu je drevorubačská kombinácia dvoch protichodných štýlov. Na jednu stranu sa snaží o triezvo opatrný prístup a psychologizáciu, kde postavy pochybujú o tom čo robia a na druhej veľmi nešetrne a zhusta hustí posadnuté osoby zvracajúce klince. Mali uprednostniť buď jednu, alebo druhú polohu a nakrútiť pomalý film založený na náznakoch, alebo hnus plný zelených zvratkov, lebo takto sa to iba motá niekde uprostred všetkého a snaží sa diváka oblbnúť protichodnými informáciami. Do istej miery to aj funguje lebo miestami dokáže trochu zmiasť, hlavne keď posadnutá dievčina zrazu v polovici filmu umrie a tak som čakal čo bude ďalej, ale ako tam začal Hopkins černať a naskočili mu žlté oči tak bol proste koniec. Finále v znamení obligátnych vymetacích fromuliek už som len prezíval. Okrem svojrázneho padre Hannibala ešte zaujal štek Rutgera Hauera ako funebráckeho otca hlavného hrdinu. Nie vyložene zlý, ale príliš zabudnuteľný satanský štandard.

plagát

Strike Commando (1987) 

Mattei si natočil aj svojho vlastného Ramba, respektíve jeho pochybne skopírovanú vykrádačku ( plus vyzbrojovacia scéna z komanda ), kde istý Reb Brown chodí džungľou, huláka ako ožran na Silvestra a hromadne kosí pyžamákov s trstinovými klobúkmi. Ono to má byť akože vážne, ale pritom sa zdá že je to akési demo Horúcich výstrelov. Keď sa Reb spravodlivo naštve, vrieska ako Céline Dion na cracku a postrieľa guľometom v jednej ruke celý Vietkong, prípadne sa znenazdajky vynorí z krovia, prezlečený za vianočný stromček. Komančovia ho síce chytia, mučia elektrinou, opaľujú autogénom, dokonca musí ťahať nejakú káru pričom ho šľahajú bambusmi, ale on ako by tam ani nebol, vôbec sa ho to nedotýkalo. Skoro ako ja v škole. Asi najsmiešnejšie však bolo ako vyprával umierajúcemu chlapcovi o krajine kde v riekach tečie čokoláda a tak strašne pri tom rumázgal, až som čakal kedy mu z nosa vyletí sopeľ čo by dosiahol až na podlahu. Film však má aj poriadneho záporáka, riadne osvalené hnusácke rusácke hovado čo po hrdinovi stále kričí - "AMERRIKÁÁNSKY!" Nakoniec po zásluhe skončí s granátom v hube a neostane z neho nič než tá jeho kovová zubná protéza. Proste klasický Bruno Mattei, ktorý obšľahol čo sa dalo a prekopal to svojim jedinečne hovnošpagetovým štýlom.

plagát

Virus (1980) 

Čítal som, že toto je vraj jeden z najlepších filmov Bruna Matteiho, tak na to som teda zvedavý. No, ja si myslím že jeho posledný predsmrtný snímok Zombie: Počiatok bol rozhodne zábavnejšia a nápaditejšia hovadina, avšak nevznikla v 80-tych rokoch. Vírus, respektíve Hell of the Living Dead je neprekvapivo presne taký ako by človek od Matteiho ( alias Vincenta Dawna ) čakal, čiže prachbiedny stupídny brak ktorý (aspoň miestami ) baví skôr svojou nechcenou smiešnosťou než nervydrásajúcim hororom. Papula Nová Quinea je vďaka nejakej chemickej nehode zamorená zombie nákazou, po ktorej sčernajú aj belosi a špeciálne komando v montérkach spolu s dvoma novinármi musia absolvovať cestu džungľou plnou mäsožravých kriplov. Hneď v úvode "úžasná" scéna so zombie krysou pod oblekom a v ďalšom zábere sú komplet všetci nakazený. Nasleduje policajná akcia kde ono komando proste nabehne do baráku a vystrieľa zločincov mieriacich na rukojemníkov. Tí sú proste taký drsný, že miesto cukrovej jedia sklenú vatu, ale iba ten najšialenejší z nich chápe že zombíkov je treba strieľať do hlavy a väčšinu filmu to svojim kolegom márne vysvetľuje. Čo sa týka gore scénok, v ponuke je tu hlavne strieľanie a často pomerne nezvládnuté obžieranie, kde figurantom proste len priložili na ruku či nohu kus mäsa a aktéri predstavujúci nemŕtvych sa tvárili že to akože vytrhávajú z tela. Pamätné je tak viac-menej len to záverečné vytrhnutie jazyka, nasledované strčením ruky do úst a vytlačením očí, ale aj to zombie decko bolo fajn. Okrem pokročilého idiotizmu postáv i zombíkov ( ktorí raz nie sú za boha schopný uhryznúť či len chytiť magora čo vojde rovno medzi nich a ešte im strká haksne pred ústa a inokedy zase skáču cez okno ) serú hlavne tie tie zábery z dokumentárnych filmov na rôzne zvieratá či sfetovaných domorodcov, čo sú tam hojne nastrihané. Trebárs keď ten šialenec začne po svojom debilnom extempore v hlúčiku zombíkov konečne strieľať a miesto masakru zrazu ukážu nejakého kormorána loviaceho ryby! Ako plus by som zarátal scénu kde sa hrdinná novinárka vyzlečie do naha aby takto úradne nadviazala kontakt s domorodcami. Proste chujovina, ale aspoň že sa nevlečie.