as-minor

Legendárny i bizarný snímok, ktorý som videl už veľmi dávno. Samozrejme nebudem hľadať príbeh tam, kde tvorcovia zrejme žiadny nezamýšľali. Jedná sa o „čistokrvnú” recesiu na poli krátkometrážnej animácie, ktorá (animácia) je na svoju dobu vskutku podarená. Záverečná scéna brilantne uzatvára tento nevšedný „kraťas”. U mňa za 4 hviezdičky.

Zvláštna kombinácia odľahčeného „akčňáku” a neustále sa komplikujúcej zápletky. Bruce Willis stále disponuje jeho jedinečným šarmom, ktorý by však lepší scenár priviedol k dokonalosti. Na podobne ladeného Biga Lebowskeho to samozrejme nemá (práve vďaka prítomnosti Johna Goodmana som si všimol akejsi analógie v koncepte týchto dvoch filmov). Nie je to žiadny „prepadák“, ale ani kasový trhák. Vyžadovalo by to prepracovanejší scenár, viac akcie a menej zbytočných dejových „motaníc”. A preto nemôžem povedať, že by som sa počas celej doby trvania tohto filmu bavil, lež ako prostriedok k relaxácii dielo svojimi kvalitatívnymi atribútmi uspokojivo splnilo moje nároky vyžadované v daný okamžik procesu premietania. Dávam lepšie dve hviezdičky.

Veľmi slabý thriller s nezáživným výkonom hereckého ensemblu. Vzájomný vzťah postáv je vykreslený zle s emocionálnym deficitom z oboch strán. Scenár je plný „klišoidných“ sračiek a akcia postráda dynamickosť. Až na pár zaujímavých scén sa vo filme nič nedeje a nie je moc pútavým pre divákove oko. V podstate sa jedná len o šablónovitú „béčkovú“ akciu, ktorá v žiadnom prípade nenadchne, ale na druhej strane ani príliš neurazí.

Príjemná talianská „prkotinka“ s nenásilným, jednoduchým humorom. Funkčná dramatická linka, ktorá sa točí okolo straty pamäte v syntéze s milým a komorným romantickým príbehom vlastne spĺňa všetko to, čo som od tohto diela očakával. Viem, že niektoré fóry sú príliš detinské a zmýšľanie postáv sem-tam hýri naivitou, no svoj účel film splnil.

Základný stavebný prvok celého filmu vôbec nie je zlý. Sympatický pokus o vybudovanie poctivej retro „zábavky” zasadenej do autentického prostredia so scénami, ktoré dnešnú precitlivenú spoločnosť zrejme pobúria, však nevyšiel. Tvorcom sa nedá uprieť snaha. Vykreslenie „starej Ameriky” je z hľadiska vizuálneho celku slušné. Dielo srší pohodovou atmosférou v rámci celej minutáže a provokácia smerovaná na dobového „mainstreamovo-sentimentálneho” recipienta funguje tiež. Kameňom úrazu je však humor, ktorý je až príliš ostentatívny a nehorázne snímku škodí. Nie nadarmo sa hovorí, že menej je niekedy viac! A je to skutočne škoda, keďže projekt mal svoj potenciál a mohol sa stať akýmsi novodobým nostalgickým kultovým filmom. Bohužiaľ nakoniec zlyháva vo svojej podstate, tým myslím žánrovo. V tomto prípade sa nedá hovoriť o komédii, prípadne „dramédii“. Komédia vyžaduje humor, ktorý tu chýba počas celého snímku. A ak by tvorcovia chceli hovoriť o „dramédii“, tak by bol problém v štýle rozprávania, prílišnom tlaku na diváka násilným humorom a celkovo v absentovaní nápaditejšej dramatickej linky. Takto sa jedná len o polovičný produkt, ktorý by vyžadoval dôslednejšiu prípravu, hlavne z hľadiska svojho zaradenia sa a definovania svojej podstaty a účelnosti. Za dobrý nápad a sympatický pokus dávam dve hviezdičky.

Neúspešné pokračovanie neúspešnej komédie. Dvojka prináša ešte viac trápnosti, mužskej „homo-hysteričnosti“, ktorá by za určitých okolností mohla fungovať ako hlavný motív „homomédie“, avšak v tomto prípade len lynčuje už tak šeredný a bezduchý scenár. Nezachráni to ani veľkolepé entrée Mela Gibsona. Tri funkčné vtipy, emočne deformovaný príbeh, otrepané klišé. Bohužiaľ nie je to na viac ako jednu hviezdičku. A aj tú dávam zrejme len z ľútosti.

Po filme Mesto sa Ben Affleck znovu raz ocitá za pomyselným režisérskym pultom, scenáristickým stolom a je aj súčasťou hereckej družiny. A ja si túto kombináciu pochvaľujem. I keď už v úvode možno predvídať sled udalostí, ktorý pomaličky smeruje až k exponovanému klimaxu (gangsterskej prestrelke), celé je to podané s veľkou mierou vkusu tak, aby to nebolo zbytočne okázalé. Z hľadiska časovej plochy sa možno jedná o príliš dlhočiznú púť a naťahovaný záver môže mať miestami nepríjemný patetický nádych, ale celkové vyznenie diela to až tak nenarúša a moje pocity sú veľmi kladného rázu. Vďaka hypnotizujúcej atmosfére sršiacej zo snímku ma ani na okamih nenapadlo smerovať svoj myšlienkový pochod mimo filmové plátno. Uvedomujem si, že z hľadiska kontextu Affleckovej tvorby sa zrejme nejedná o jeho najpozoruhodnejšie a najosobitejšie filmové spracovanie, ale povedzme si na rovinu, čo by za takýto výsledný celok dali iní režiséri. Holt, Affleck to jednoducho vie! Dokáže správnym spôsobom uchopiť príbeh a vďaka svojmu talentu ho unikátnou metódou priviesť i k životu.

Tamasha je bollywoodskou rozprávkou pre dospelých. Vypráva príbeh o jednej láske odohrávajúcej sa na pozadí dvoch odlišných svetov. Sveta s danými pravidlami a sveta slobodného, prekypujúceho vlastnou fantáziou dvoch hlavných protagonistov. Dokáže však ich láska existovať v oboch? Tento indický „klenot“ v sebe kombinuje podmanivú, farbami sa blyštiacu scenériu s príjemnými emočnými vibráciami. Tým nechcem povedať, že žánrovo sa jedná o čistý „feel-good“ snímok bez trpkej príchute na ceste za láskou. To v žiadnom prípade nie. Na našich hrdinov čakajú i prekážky, s ktorými sa musia popasovať. Ale aj tak vo filme dominuje príjemná atmosféra. A po grandióznom finále som ostal milo zaskočený z výborného celkového výsledku.

V jednoduchosti je krása. Filmový minimalizmus v cyperskom podaní s minimálnymi finančnými nákladmi na produkciu, minimálnym hereckým obsadením, minimálnym počtom vyrobených filmových kulís (tvorcovia doslova využívajú len tie, ktorými Cyprus obdarila matka príroda), minimálnymi prvkami invencií z hľadiska réžie a scenáru a predsa to funguje tak ako má. Postavy sú sympatické a dialógy dynamické. Typologicky sa jedná o romantický konverzačný road-movie, v ktorom nie je dôležitá cieľová stanica jazdy, ale jazda samotná.

Filmové prevedenie ani zďaleka nedosahuje kvality počítačovej hry. Všetko je kvázi statické. Akčná prestrelka je nezáživná a postráda akýkoľvek dynamický vývoj dramatického napätia. Ničím neobvyklé herecké výkony protagonistov aj antagonistov, tiež nezachraňujú príbeh s tuctovou zápletkou. Nechcem byť však prehnane kritický, keďže sa zrejme jedná o nízkorozpočtový snímok. No na druhej strane i tie sa dajú zrealizovať dôvtipnejším spôsobom a často si dokážu nájsť svoju „fanúšikovskú“ základňu. Ten prvotný nápad nie je vôbec zlý. Chcelo by to však prepracovanejší dej, originálnejšiu zápletku a profesionálnejší prístup zo strany tvorcov i hercov. Ani z marketingového hľadiska sa nejedná o veľmi podarenú propagáciu herného náprotivku.