as-minor

Bohužiaľ trend v podobe klesajúcej kvality stále pokračuje. Kuriér 3 je už pomerne „nemastnou-neslanou“ zlátaninou dvoch predchádzajúcich častí. Nehovorím, že sa na to nedá pozerať, to vôbec nie. Ale tvorcovia sa vôbec nesnažili obohatiť film kúskom invencie a vydať sa tak trochu iným smerom. Vo výsledku je z toho potom iba priemerná, prostoduchá akčná zábavka navyše s veľmi nesympatickou postavou, ktorú stvárňuje Natalya Rudakova. Tá je veľmi zle napísaná, pretože jej správanie a rozhodnutia sú niekedy až toxicky neznesiteľné.

Druhé pokračovanie je stále pozerateľné, ale už postráda šmrnc predchádzajúceho dielu. Vytráca sa originalita akčných scén, ktorá zdobila prvého Kuriéra a začína sa prejavovať opotrebovanosť filmového námetu. Celú situáciu však zachraňuje už overený sympatický bitkár Jason Statham, ktorý sa snaží a ťahá zo seba maximum v každej scéne, v ktorej je prítomný. Veľmi dobre mu sekunduje aj François Berléand v roli prívetivého komisára. Dvojka sa snaží byť oproti jednotke inou najmä z hľadiska žánru, keďže je viac orientovaná i smerom ku komédii. Najmä dejová línia komisára je poväčšinou iba akýmsi komickým doplnkom k filmu. Stále sa však jedná o pomerne dobrý akčný snímok.

Film, ktorý je životným míľnikom Jasona Stathama, páč vďaka nemu si vybudoval povesť neohroziteľného akčného hrdinu. Pár ľuďom elegantne „nakope prdel” a vydá varovanie do budúcnosti, že neradno sa s ním zahrávať. Kinematografický snímok sa odohráva v pomerne svižnom tempe a vďaka výborne koncipovaným bojovým scénam nenudí. Opäť však musím spomenúť Stathama, pretože je to práve on, kto posúva film do „vyššej ligy”. S veľkou hereckou ľahkosťou a unikátnymi bitkárskymi zručnosťami dokáže pripútať diváka ku kreslu, ktorý len zatajuje dych počas každej akčnej sekvencie.

Lahodný „gangsterský filmík” so sympatickou hereckou družinou, kde vyniká najmä Statham a Wahlberg. Je napísaný veľmi inteligentne a v záverečnej časti dramaticky funkčne graduje akciu a divácke napätie. Možno je tam pár momentov, kedy príbeh trochu stagnuje, no tento problém neskôr elegantne zamaskujú dôvtipné a vlastne vskutku pútavo realizované akčné scény. Štyri hviezdy.

Bong Joon-ho má skutočne obrovskú fantáziu a dokáže redefinovať význam slova kreativita. Za to ho veľmi obdivujem. Avšak Okja je smutným a ukážkovým príkladom nevyužitia veľkého potenciálu interesantného námetu. Prostredie hôr je vizuálne príťažlivé a zvieracia príšerka je pôvabná. Dokonca i základná kostra príbehu, kde dievčatko hľadá svojho miláčika, má svoj magický rozmer. Ale to celkové podanie príbehu a prezentácia jednotlivých scén zapríčiňuje akúsi agóniu danému filmu. Vo výsledku je to celé kvázi suché a statické, čo je veľká škoda vzhľadom práve na spomínaný potenciál. Nehovorím, že je to úplne zlé. To by som nedal snímku tri hviezdičky. Zážitok je to príjemný, ale bohužiaľ tomu niečo chýba.

Autokratická vláda pani riaditeľky je narušená rozzúreným, neprávom obvineným, Jasonom Stathamom. Ten do týchto rolí pasuje ako „riť na šerbeľ”. Správna mimika v konkrétny okamih a smrteľná rana protivníkovi, keď je treba. Vedzte, že by ste si ho nechceli znepriateliť! Antagonisti zrejme nepozerajú filmy, keďže sa doteraz nepoučili a stále si nechávajú uštedrovať jednu ranu za druhou. Vizuálna prezentácia negatívnej utopickej budúcnosti funguje na plátne veľmi dobre. Akcie je tiež dostatok a efekty sú výborné. Toto všetko vo mne zanechalo kladný dojem.

„Vystřelte do nebe a když příjde pád, bude tam měsíc co chytí vás rád.“ Neuveriteľne príjemná a pozitívna jazda s excelentným Eddiem Murphym. Ten nadväzuje prvotriednym hereckým koncertom na jeho predchádzajúci znamenitý výkon, ktorý podal vo filme Mr. Church. V roli bizarnej osobnosti Rudyho Raya Moorea, ktorý sa preslávil tým, že si vytvoril postavičku Dolemitea, je zábavný, šarmantný a zároveň dojímavý. Dlho som nevidel „feel-good“ životopisný film, ktorý by tak pozitívne prezentoval život jedného outsidera. Rudy Ray Moore sa vyšvihol zo stand-up predstavení v nočných kluboch až na filmové plátna a že na tej ceste musel prekonávať prekážky a nikdy sa nevzdávať je viac než zrejmé. Film sledujúci afroamerickú komunitu vyžaruje okolo seba nesmierne pozitívnu auru i vďaka tomu, že tvorcovia vykreslili atmosféru sedemdesiatych rokov na plátno štylisticky ako veľmi odľahčenú. Snímok je vlastne akousi motivačnou a zároveň pozitívnou správou pre ľudí, ktorý sa stále prevážajú vo svojej vzducholodi k ďalekým snom a nikdy sa nevzdávajú nádeje, že svoj zámok v oblakoch raz odomknú a ukážu svetu. Inu, každý z nás pozná dereistické myslenie, ktoré je pre nás často akýmsi záchranným kolesom v „lámajúcej sa“, respektíve rozpadajúcej sa realite. Pochváliť treba aj úžasné kostýmy v ktorých sa herecká skvadra preháňala po kinematografickej estráde. Tiež zvukový dizajn a najmä vhodne dramaturgicky vloženú hudobnú zložku, ktorá podporovala výsledný efekt a udržiavala tempo filmu. A čo na tom, že niektorým z miestneho „haute volée“ prekážal fekálny, vulgárny, primitívny a možno až násilný humor, keď mne sa to ako celok páčilo. Možno som černoch oblečený v bielom kabáte, akurát tá dĺžka jednej špecifickej spodnej partie tela tomu zrejme nezodpovedá. Na záver len prajem Eddiemu nomináciu na Oscara v kategórii najlepší herec v hlavnej úlohe a pripájam pár umeleckých veršov, ktoré predstavujú formu toho „najvyššieho básnického umenia“ a humor „najvyššej akosti” z filmu! „Ošukal jsem slonici až se celá třásla, a když kouknu do býčí prdele řeknu ti cenu másla.“

Bežný, možno ľahko nadpriemerný, avšak ničím zvláštnym nevybočujúci akčný snímok. Musím však uznať, že komorné prostredie amerického malomesta malo svoje čaro. Občas mi to už prišlo, ale prehnane naťahované. Na druhej strane, tvorcovia sa sústredili na emočnú a psychologickú rovinu, keď vykresľovali vzťah otca a dcéry, čo je svojim spôsobom dostatočné ospravedlnenie mojej, možno príliš kritickej, predchádzajúcej vety. Vlastne som sa celkom dobre bavil, malo to potrebné atribúty na sformovanie príjemného kinematografického zážitku, no zároveň si uvedomujem, že film je len malou loďkou v obrovskom prístavisku podobne ladených akčných filmov a ničím zvláštnym nevynikal. Stále je to však za 4 hviezdy, keďže sa na to dobre pozerá a to aj vďaka americkému vidieckemu prostrediu. Za komentár tiež stojí vhodná filmová hudba skomponovaná Markom Ishamom.

The Nice Guys sršia výbornou retro atmosférou osemdesiatych rokov, majú dvoch geniálne napísaných štramákov v hlavných úlohách, odohrávajú sa v celkom uvoľnenej rovine a disponujú pomerne zaujímavým príbehom, ktorý je magnetom na hlášky. Celé je to dobre podané a odohráva sa to v pomerne solídnom tempe. Gosling aj Crowe si svoje role doslova užívajú a verbálny aj nonverbálny humor predávajú divákom s nebývalým šmrncom. Sladkokyslý záver je vlastne až mrazivo realistický, ale predvedený s veľkou ľahkosťou, uvoľnenosťou a nadhľadom. Shane Black tak pokračuje v trende, ktorý nastavil už v Kiss Kiss Bang Bang a The Last Boy Scout. Samozrejme je to zas trochu niečo iné, ale jeho rukopis v snímku je zrejmý. Vlastne ma ten nevšedný svet bizarných postavičiek nepochopiteľne priťahoval tajomnou, ale veľmi svojskou aurou.

Takto by mal vyzerať nadpriemerný akčný kinematografický snímok. Bolo tam mnoho akčných sekvencií, zaujímavá zápletka a rozpor niekoľkých záujmových skupín. Detailné vykreslenie Stathamovej postavy dodalo divákovi potrebné sympatie a dôveru v jeho charakter. Nehovorím, že sa jedná o absolútne originálne a invenčné dielo, ale všetky základné stavebné prvky dobrého filmu držia pokope a vytvárajú priestor pre celkom záživnú a akciou nabitú jazdu.