as-minor

The Nice Guys sršia výbornou retro atmosférou osemdesiatych rokov, majú dvoch geniálne napísaných štramákov v hlavných úlohách, odohrávajú sa v celkom uvoľnenej rovine a disponujú pomerne zaujímavým príbehom, ktorý je magnetom na hlášky. Celé je to dobre podané a odohráva sa to v pomerne solídnom tempe. Gosling aj Crowe si svoje role doslova užívajú a verbálny aj nonverbálny humor predávajú divákom s nebývalým šmrncom. Sladkokyslý záver je vlastne až mrazivo realistický, ale predvedený s veľkou ľahkosťou, uvoľnenosťou a nadhľadom. Shane Black tak pokračuje v trende, ktorý nastavil už v Kiss Kiss Bang Bang a The Last Boy Scout. Samozrejme je to zas trochu niečo iné, ale jeho rukopis v snímku je zrejmý. Vlastne ma ten nevšedný svet bizarných postavičiek nepochopiteľne priťahoval tajomnou, ale veľmi svojskou aurou.

Takto by mal vyzerať nadpriemerný akčný kinematografický snímok. Bolo tam mnoho akčných sekvencií, zaujímavá zápletka a rozpor niekoľkých záujmových skupín. Detailné vykreslenie Stathamovej postavy dodalo divákovi potrebné sympatie a dôveru v jeho charakter. Nehovorím, že sa jedná o absolútne originálne a invenčné dielo, ale všetky základné stavebné prvky dobrého filmu držia pokope a vytvárajú priestor pre celkom záživnú a akciou nabitú jazdu.

Dvojka oproti jednotke viac pracuje s emóciami. Na proti tomu akcia v podaní Jasona Stathama pokračuje v už nastolenom duchu. Je však poznať, že jeho postava prešla zmenou niektorých osobnostných rysov, no myslím, že v konečnom dôsledku to nepadlo na úrodnú pôdu. Pokračovanie mi prišlo o čosi chaotickejšie a menej výrazné z hľadiska záverečného efektu. Ako by sa tvorcovia snažili žánrovo odľahčiť pôvodný film a sprístupniť ho širšej mase divákov. Je to horšie, ale stále sa to kvalitatívne drží na slabšom priemere a dá sa na to pozerať.

Toto bol vlastne taký ten bežný akčný film, ktorý nijakým spôsobom nevybočoval z rady jemu podobných. Neurazil, nenadchol. Občas ma milo prekvapili uvážené dialógy oplývajúce šarmom. Na druhej strane snímok degradoval celkom tuctový príbeh pomerne tuctovo konštruovaný do výsledného celku. Stačila by možno jemná nuansa, respektíve malá odchýlka, ktorá by vybočovala z „klišoidnej” kostry príbehu a mohli by sme sa baviť o úplne inom hodnotení. Ostávam však len pri slabšom priemere.

Príjemná oddychovka, keď už neviete čo so životom. Dá sa na to pozerať, akcia je fajn, postavy sú celkom sympatické a Statham je proste hrdina, ktorý vám rozjasní deň. Samozrejme je to alogické, veľmi zveličené až ostentatívne a od reality to má ďaleko. Vlastne je to „kravina”, ktorá však plní svoj účel. Inu moc nepremýšľajte, uvoľnite sa a vedzte, že pokiaľ nebudete mať zbytočné požiadavky na film, ktorý má slúžiť len na uvoľnenie, dostanete vlastne príjemnú, niekedy možno prehnanú, ale stále celkom fajn akčnú nádielku.

Vlastne to vôbec nebolo zlé. Teda až na pár vyslovene absurdných scén a zbytočne prehnanej časovej stopáže. Najmä úvodná pol hodinka snímku bola bezcielne naťahovaná. Tiež si myslím, že vizuálna stránka filmu nenaplnila svoj potenciál a mohla byť vyšperkovanejšia i oku príťažlivejšia. Príbeh bol fajn. Zaujímavá bola napríklad myšlienka osvietenia prvých „malých“ obyvateľov, ktorí vlastne považovali svoje rozhodnutie zmenšiť sa za efektívny altruizmus v boji proti ekologickým problémom. Občas dokonca skutočne pripomínali fanatické združenie nejakého kultu. V tomto prípade sa autori zrejme pohrávali i s diváckym vedomím. Škoda len, že ten celkom chutný polotovar ešte dlhšie nepovarili. Pretože cítim, že sa z toho dalo vyťažiť ešte viac. P.S. Vždy som vedel, že slnečná sústava má osem planét, oktáva v hudbe rozsah ôsmich tónov a teraz vďaka vietnamskej aktivistke už viem, že americkí ľudia poznajú osem druhov „šukania“.

Miestami som mal dojem, že ani sám Clooney nevie čo vlastne točiť a ako to točiť. Žánrovo nejasné a nestabilné. Ich miešanie (žánrov) tiež nefunguje. Na čiernu komédiu slabý humor, na thriller dosť nudné a nezáživné. Jediné vyslovene podarené aspekty filmu sú celkom zaujímavý záver a vynachádzavá kritika spoločnosti odohrávajúca sa na pozadí. Komunita šíri rasovú nenávisť, pri tom vlastne o prisťahovanej rodine nevie nič, ale zakrýva si oči pred skutočnými problémami, ktoré sa dejú na prvý pohľad v idylických priestoroch. Tento filmový inotaj, ktorý aj dnes nájde opodstatnenie sa podaril. To je však podľa mňa i s interesantným záverom tak všetko. Keď som vstupoval do tohto „Coenovsko-Clooneyovského“ vlaku očakával som jazdu divným svetom aj žánrovú mystifikáciu. No nemyslel som si, že celý ten efekt bude taký matný. Matt Damon a vlastne aj ostatní herecky činný kolegovia boli síce obstojní, no nebolo v ich silách zachrániť dysfunkčný celok. P.S. Aj ja som si počas premietania natrel jeden chlebík, ale film ma tak vyviedol z miery, že k džemu som pridal nejaké pesticídy a kúsok antracitu pre estetický efekt. Našťastie film skončil a včas som sa spamätal, aby tento nevydarený kúsok zazrel posledné jagotavé lúče prenikajúce dierkami koša a spoločne s filmom skončil v hlbinách zabudnutia.

Nesmierne dôvtipná záležitosť s veľmi sympatickými postavami, ktoré boli výborne herecky obsadené. Mrzí ma len ten fakt, že seriál bol pochovaný do večného zatratenia už po prvej sérii. Ale na druhej strane, séria bola ukončená veľmi uspokojivo, vlastne až tak, že ďalšie pokračovanie by ani nebolo nutné. To samozrejme neznamená, že by sa s príbehom nedalo ďalej pracovať, ale záver bol skutočne lahodným pohladením duše vrúcnych divákov.

Najviac som si užil záver, pretože som sa skoro kvôli tej monotónnej atmosfére celého príbehu premenil na zmrzačeného kastráta. Equals bol akousi kombináciou Equilibria a The Givera. Hneď by som chcel upozorniť, že nemám nič proti recyklácii námetov. Dnes je bežné používať zaujímavý námet vo viacerých filmoch a vôbec to nemusí nutne znamenať, že sa jedná len o krádež autorského princípu toho-ktorého filmu. V mnohých prípadoch sa stalo, že námet, ktorý už bol použitý predtým, spracovali tvorcovia kreatívnejšie až v nasledujúcom kinematografickom diele. Problémom je, že malátna romanca vykreslená hlavným hereckým duom nefunguje kvôli nevýraznej chémii práve medzi dvomi protagonistami. Tiež mi vadilo, že u niektorých postáv, ktoré podľa tvorcu prezentovali ľudí bez emócií, som mal občas pocit, že ich emočný deficit je na plátne nejasný. Aby som to vysvetlil. Občas som mal dojem, že i postavy, ktoré by nemali nič cítiť, niečo len predsa cítia. Možno to bol zámer autora, ale v mojom prípade to bohužiaľ oslabovalo výsledný efekt celého filmu. Príbeh bol, ako som už spomínal, monotónny a nezaujímavý. V podstate sme zase na začiatku komentáru. Najviac ma potešil nástup záverečných titulkov.

Joker je výborným filmom. Dobrý scenár, dobrá réžia s niekoľkými vizuálne podmanivými zábermi a dramaturgicky výborne koncipovaná filmová hudba. Joker by však nebol Jokerom bez Joaquina Phoenixa. Ten si ukradol plátno sám pre seba. Je neuveriteľne presvedčivý v každom okamihu a psychický vývoj smerujúci k extatickému šialenstvu i vývin povahy svojej postavy zahral s absolútnou gráciou. Dokážete ho ľutovať, lež neskôr mu dokonca v kútiku duše fandíte, čo vo vás rozprúdi otázku ohľadom vášho osobnostného rozkolu. Pokiaľ nezíska aspoň nomináciu na Oscara v kategórii najlepšieho herca v hlavnej úlohe, tak si dovolím tvrdiť, že akademická obec je v úplnej „prdeli“. Film sa tiež nesnaží byť korektný, čo mi príde vzhľadom na dnešnú prehnane truchliacu až symptomaticky melancholickú spoločnosť založenú na politickej korektnosti, „trefou“ do čierneho. Ako problém vnímam, len to, že sa nejedná o výnimočný alebo excelentný príbeh. Všetko vlastne smeruje celkom očakávane bez menších prekvapení od jedného bodu k ďalšiemu a tak ďalej. Joker by sa tak dal považovať v mnohých momentoch, len za ďalší dramaticky fungujúci thriller o osude psychicky narušenej osoby. A tu práve žiary vo svite temných reflektorov hviezda Joaquina Phoenixa. On je dôvod, ktorý pozdvihol film na vyššiu úroveň.