as-minor

Francúzske remake mexického filmu nasleduje absolútne rovnakú dejovú linku. V dôležitých momentoch nevybočuje a vlastne sa jedná, len o akúsi kópiu s inými hercami. Omar Sy je už taká „tutovka”, pokiaľ si režisér vyberá herca do „dramédie“ a jeho výborný výkon ma vôbec neprekvapuje. Oba snímky som hodnotil plným počtom. Hlavný rozdiel som vnímal najmä v žánrovosti. Mexický predchodca mi prišiel v prvej polke viac vtipný a teda kládol väčší dôraz na komédiu, pričom francúzsky „kolega“ dokázal podať dej druhej polovice sentimentálnejšie, viac presvedčivo, dojímavejšie a teda lepšie pracoval s citmi diváka. Obe kinematografické diela však majú svoje kúzlo a hodnotím ich ako veľmi vydarené.

Typicky americká „klišoidná” citová „žmýkačka” s veľkolepým, ba až ostentatívnym patriotickým záverom. Film sa nesnaží byť originálnym, neprekypuje prekvapivými momentami a ani nie je ničím výnimočný. No svoju rolu v kinematografickom priemysle napĺňa do poslednej kvapky. Má pekný, aj keď možno už ohraný príbeh a dokáže dojať. Myslím si, že to sú práve najdôležitejšie aspekty filmu. Je pravdou, že oba filmy zo série Psí poslání ma chytili za srdce o čosi viac, ale i v tomto prípade sa jedná o slušný počin na poli rodinných „dramédií” o živote zvierat.

Krásny film a výborné pokračovanie. Po mojej prvotnej skepsy, že námet už bol dostatočne „vyžmýkaný“ a nebude s ním možné ďalej kreatívne a emočne pracovať, som ostal veľmi milo prekvapený. Je pravdou, že v dnešnom období je dojímavý príbeh o živote zvieraťa stávkou na istotu, ale i takýto príbeh by mal mať určité kvalitatívne predpoklady. A toto je prípad, kedy sú skutočne naplnené a na celkový výsledok sa veľmi dobre pozerá. Má to svoju kúzelnú atmosféru, pôvabné momenty a duchaplné myšlienky. Ďakujem tvorcom za to, že dokázali vyvrátiť moju mylnú domnienku, keďže som pokračovaniu tohto rodinného snímku nedával veľké šance na úspech.

Klobúk dole pred týmto nenápadným tureckým skvostom. Tento výborne napísaný dojímavý príbeh zasadený do krásneho prostredia na ostrove sa nesie v melodramatickom duchu. Má veľmi sugestívnu atmosféru, ktorá diváka drží v očakávaní. Ten podobne ako hlavná protagonistka netuší, čo sa vlastne deje, čo sa stalo a čo sa pred ňou snažia jej priatelia utajiť. Engin Akyürek zahral svoju rolu famózne. Naivitu, oddanosť, nevinnosť, strach i pocity lásky svojej postavy stvárnil tak uveriteľne, že som mal pocit, akoby ani nebol hercom, ale len prežíval na plátne vlastný príbeh. Bravúrne poskladané puzzle, ktorým na konci nechýba ani jeden dielik skladačky, páč každá drobnosť sa v závere vysvetlí a vytvorí srdcervúci obraz. Toto dielo je ukážkovým príkladom toho, že aj nenápadný a na prvý pohľad možno imperfektný snímok môže byť dokonalý. A tiež toho, že i takto prehliadaná kinematografia, tentokrát turecká (nezahŕňam do nej väčšinu ťažkopádnych telenoviel, ktoré sú podobným „failom” ako naše „sociálne-dramatické” seriály typu Divoké kone) môže vykúzliť vskutku žiarivý klenot do filmovej pokladnice.

Tradičná, lež príjemná road movie naprieč Amerikou. Má to svoje slabé miesta, niekedy až príliš otravné herecké maniére, no ako celok to prekvapivo dobre funguje. Charakter hlavného protagonistu, a síce mladého študenta, je podľa mňa nejasne vykreslený, čo však tiež mohol byť autorský zámer, aby sme spoločne s ním (študentom) hľadali, kým vlastne je. Druhý protagonista, ktorého hrá Jason Mantzoukas, je o čosi priehľadnejší, no na druhej strane v mnohých smeroch zaujímavejší. A príbeh stojí práve na vzájomnom strete týchto dvoch postáv, ktorý vedie k rôznym absurdným situáciam. Je to celkom príjemná oddychovka, ale nečakajte, že sa vymyká tradičnému schématu podobne ladených road movie.

Fúzia dvoch srdcí, ktoré sa dva krát stretli. Niektorí ľudia zrejme vyčítajú filmu záver a príbeh im príde nedopovedaný. Niekedy to vyzerá akoby bol tvorca kreatívne obmedzovaný zo strany divákov a pritom záver je negýčovitý, vysvetlený, výborne ho dopĺňa komorný zvuk klavírneho sprievodu a čo viac, nesie v sebe krásne pozitívnu myšlienku. Bohužiaľ cynický pohľad diváka ako kritika je niekedy veľmi obmedzený. Poznám to i na sebe. My, dnešní diváci sme ako zbohatlíci v luxusnej reštaurácii a očakávame, že nám bude všetko naservírované na zlatom podnose, samozrejme s vínom najvyššej akosti. Pokiaľ sa niečo vymyká našej predstave dokážeme byť veľmi nepríjemní, ba dokonca impertinentní. Ale ako sa hovorí, sto ľudí sto chutí. Podľa môjho názoru bol film vtipný, milý, v určitých momentoch i nostalgický a hlavne výborne natočený.

Taissa Farmiga bola fajn, no Mark Strong bol výborný. Jedná sa o celkom podarený snímok s psychologickou tematikou. Chcelo by to však pomerne sugestívnejšiu mysterióznu atmosféru, ktorá tu tak trochu absentuje. Príbeh je dostatočne zaujímavý, scenár je tiež slušne napísaný, škoda len tej nevýraznej réžie, ktorá je hlavným kameňom úrazu. Filmu by neuškodili lepšie konštruované zábery a spomínaná sugestívnejšia mysteriózna atmosféra. Tieto faktory by snímok určite priviedli k ešte lepšiemu hodnoteniu minimálne z mojej strany. Inak sa jedná o celkom dobrý psychologický film.

„How can I miss a life if I’m busy living it” Mdlo prezentovaný film o hľadaní samého seba. Nechcem bagatelizovať filmové námety o topiacich sa dušiach hľadajúcich záchranné kolesá. Sám tieto filmy rád vyhľadávam a sledujem. Problémom konkrétneho snímku je však neúprimné podanie tejto tematiky a nevýrazné herectvo oboch mužských protagonistov. Ich pocity neboli na plátne precítené a na tvárach nosili výrazne nevýrazné výrazy. Škoda, že to prekrásne prostredie je zrejme najcennejším prvkom celého filmu. Pozrieť sa však na to dá, určitú myšlienku to v sebe má a o úplný prepadák sa nejedná. Týmito rýmami uzatváram hodnotenie a dávam dve hviezdy.

Výborná krimi sršiaca čiernym humorom, dômyselne napísanými mnohotvárnymi postavami a založená na absurdnosti stretov jednotlivých postáv, respektíve skupín. Na začiatku sú nám podané rôzne dejové línie, v ktorých sa možno divák nachvíľu stratí, no tie sú poprepájané do kruhu rôznymi uzlami a na konci príbehu budú všetky tieto spoje objasnené. Čím viac peripetií pribúda, tým je to zábavnejšie, absurdnejšie a vedie to k očakávane dynamickému, no vo výsledku zároveň i prekvapivému klimaxu. Pôvodne som tomu chcel dať tri hviezdy, pretože mi celé to podanie príbehu pripadalo priemerné, no záverečné prepojenie dejových línií ma presvedčilo ešte jednu pridať, pretože si myslím, že práve dôvtipnosť záveru je najväčším kladom snímku. Ak sa rozhodnete pozrieť na film, tiež uvidíte trochu iného, ešte raného Stathama. Nie takého, ktorý dá každému na prdel, ale takého, ktorý si tú svoju prdel chce za každú cenu ochrániť. A podal vskutku úctyhodný výkon. Ale nie je to len on, kto zahral svoju rolu bravúrne!

Bez dejovej línie s umrnčanou Lopezovou by to bol vcelku skvostne vyskladaný akčný film o diamantovej lúpeži. Neviem prečo sa tvorcovia podujali k tomu, aby takto znížili výsledný efekt filmu, len kvôli pár scénam, kde má pohybujúce sa pozadie zatraktívniť príbeh odohrávajúci sa na plátne, vyvolať krátkodobú extázu a typologicky sexuálne traumatickú slintačku. Nielenže to nepodnecuje ani jeden zo spomínaných želaných efektov, dokonca to nepríjemne narúša chod vskutku dobre rozbehnutého kinematografického snímku. Statham je vlastne ako vždy fajn, len škoda toho zbytočného „latinoamerického diamantu s nadbytočnými fazetami”, ktorý sa síce blyští, no až nepríjemne prenikavo. Takto je to len podpriemerne vyskladaná zábavka na jedno premietanie, ktorá sa dá pozrieť, ale ako hovorím, zrejme sa už k nej cielene nevrátite.