as-minor

Vizuálne sugestívna a príbehovo celkom zaujímavá sci-fi dobrodružná výprava do digitálneho sveta. Zvuková a hudobná zložka dramaturgicky funkčne dopĺňala obrazový materiál a vytvárala požadovanú atmosféru konkrétnych scén. Občas som však strácal svoju pozornosť a mal som pocit, že sa „topím” v chronickej monotónnosti, ako po obrazovej a zvukovej stránke, tak aj po príbehovej. Tým myslím, že akčnejšie sekvencie, alebo lepšie povedané dramatickejšie scény neboli rozvíjané a bolo v nich možné vidieť, akúsi šablónovitosť, respektíve jednotvárny režijný štýl. I tak som sa však veľmi dobre bavil a užil som si ľahko nadpriemernú a najmä vizuálne očarujúcu filmovú jazdu digitálnym svetom.

Skvelé pokračovanie vo veľmi svižnom tempe s množstvom vtipných scén. Dvojka si tiež zachováva pohodovú atmosféru, ktorá bola súčasťou jednotky. Nové postavy sú zaujímavé, zábavné a výborne zapadajú do príbehu. Hlavnými „ťahúnmi” však zostávajú postavy zo základnej štvorčlennej „posádky” hereckej výpravy, ktoré si pokračovanie zombie prestrelky zjavne užívajú. Som rád, že si tvorcovia dali záležať na pokračovaní a snímok nenadväzuje na trend kvalitatívneho poklesu filmových sequelov.

Veľmi pohodový a vo svižnom tempe odohrávajúci sa príbeh o americkom pilotovi, ktorý lietal pre drogové kartely i CIA. Na Tomovi Cruisovi bol vidieť jeho zápal pre rolu a doslova si užíval pohodovú atmosféru, ktorú bolo možné z príbehu cítiť. Veľmi sa mi tiež páčil vizuálny štýl tohto kinematografického diela. Výborný strih medzi videozáznamovými scénami a reálne sa odohrávajúcimi scénami na plátne dodával snímku eleganciu a podporoval humor príbehu. Nehovorím, že sa jedná o absolútne dokonalý a štylisticky vyšperkovaný film. To určite nie, ale vďaka skvelej a uvoľnenej atmosfére stojí za zhliadnutie.

Zábavná akčná prezentácia Dwaynových nadľudských schopností. Niektoré scény však boli až príliš „pritiahnuté za vlasy“, a niektoré až prehnane, respektíve agresívne budovali napätie. Trochu ma začalo iritovať to, ako sa Dwaynovi podarilo všetko „v hodinu dvanástu” a keby zareaguje, čo i len o stotinu neskôr, všetko sa s prepáčením „poserie”. Celý film bol tak vlastne poskladaný tradične podľa overených „hulivúdskych” šablón, no na druhej strane disponoval všetkým, čím by mal akčný „gigantický kinotrhák” disponovať.

Krátka vizuálne podmanivá retrofuturistická oslava 80. rokov. Hudobný podmaz v štýle synthwave výborne dopĺňa obrazovú zložku a podporuje výsledný celok. Je až neuveriteľné, koľko skvelých nápadov sa objavilo v tak krátkom filme. Jedným z nich je napríklad scéna, kde Kung Fury bojuje s Hitlerovými učeníkmi v kvázi „2D plošinovkovom obraze”. Nasledovníci, ktorí sa nachádzajú mimo prvú líniu 2D priestoru sa otáčajú a hľadajú Kung Furyho s tým, že ho samozrejme nemôžu nájsť, keďže sa nachádza mimo ich 2D priestor. Vtip tak nutno chápať z hľadiska kontextu 2D priestoru plošinoviek, ktorý bol práve súčasťou starších akčných hier. Na prvý pohľad jednoduchý „fórik” je tak vlastne odkazom na staré videohry a pre jeho pochopenie je nutné vyvinúť určitý intelektuálny výkon a dať si ho do súvislosti so zmienenou dobovou videohernou kultúrou. Musím uznať, že som sa nenudil a celkový výsledok ma príjemne prekvapil.

Snímok je emocionálnou výpravou do života nemeckého brankára Berta Trautmanna. Príbeh, ktorý vypráva o ľudskosti, je však miestami až príliš zbytočne naťahovaný a zrejme by mu oveľa viac svedčila kratšia stopáž. I tak sa však jedná o celkom vydarenú športovú melodramatickú záležitosť, ktorá je miestami krutá, inokedy sentimentálna, no presvedčivo vypovedá o bolestivom vyrovnávaní sa Trautmanna so svojou vojnovou minulosťou. Prostredie zajateckých táborov a neidylických pomerov, ktoré v nich panovali je podané vierohodne. Denacifikačný proces a transformácia spoločenského vnímania sú možno vedľajšími elementami filmu, no i tak veľmi dôležitými a tvorca s nimi pracuje značne citlivo, pre ich silnú výpovednú hodnotu. Čo sa týka životopisného formátu, tak nejde o inovátorskú, respektíve nekonvenčne prezentovanú biografickú púť, no i tak poznať remeselnú zručnosť tvorcov, ktorý námet v žiadnom prípade „nepošliapali” gýčovitými šlabikárskymi postupmi a počas celého premietania ho šikovne a kontinuálne rozvíjajú. Práve postupné rozvíjanie je pre mňa v tomto prípade pozitívne, pretože zreteľné stupňovité zmeny, či už v napätí, alebo v rámci určitých peripetií, by podľa môjho názoru výrazne uberali na výslednom efekte kinematografického diela. Na záver, len dodám, že sa jedná o výborný film, ktorý si určite zaslúži pozornosť širšieho spektra diváckej obce a nie len divákov, ktorí sú zároveň aj športovými nadšencami.

Hodnotím len diel Suma szczęścia, ktorý som ako jediný videl. Dielo otvára jednak otázku, ako ďaleko sme schopný zájsť, aby sme zvýšili úroveň šťastia druhých, a akým spôsobom môže technológia ovplyvňovať naše rozhodnutia, zničiť momenty prekvapenia a celkovo narúšať proces života. V podstate sa jedná o dobre poskladaný príbeh, ktorý však nie je až taký úderný, ako by sa od neho očakávalo. Finálna pointa je síce aktuálna i dôvtipná, no zároveň postráda práve onú zmienenú údernosť. Myslím, že záver mohol byť agresívnejší aj surovejší. Inak ide o celkom dobrý priemer na poli krátkometrážnych snímkov.

Jediným pozitívom filmu bolo vlastne to, že sa nejednalo o prehnane afektovanú teenagerskú komédiu. Námet príbehu nebol síce až taký zlý, i keď už bol trochu otrepaný, no bohužiaľ tvorcovia ho zrealizovali veľmi nezáživne. I výsledná myšlienka nedokázala zapôsobiť tak, ako by mala. Už dlho som sa počas premietania takto nenudil. Mám pocit, že viac než film ma „hypnotizovala“ časová os, keďže som neprestajne čakal na koniec.

Stará známa pesnička, ktorú sa snažilo zakomponovať do celovečerných i krátkometrážnych filmov už mnoho režisérov. Konflikt medzi materializmom a šťastím, alebo tiež hľadanie rôznych zdrojov šťastia. Tá téma však nie je tak úplne prostá, ako je vo filme prezentovaná. Jasné, za peniaze si človek štastie nekúpi, ale predsa len v určitých situáciach ľudí dostanú do zvýhodnenej pozície. Ani v tom by však nebol problém! Problémom je to, že táto hlboká myšlienka, ktorá je zároveň už veľkým klišé je odprezentovaná pomerne ohraným spôsobom a nie je to moc originálne. Až na vydarenú vizuálnu stránku mi príde celý výsledný tvar celkom nudný a rozhodne ma neoslovil.

Podobne ako Alternative Math i tento „kraťas“ dôvtipne reaguje na dnešnú spoločnosť. Mrazivá atmosféra, v ktorej je príbeh prerozprávaný vytvára trefný obraz o dnešnej precitlivenej verejnosti. Je to vlastne tak trochu sarkastický úškrn, ale zároveň i apokalyptická vidina budúcnosti, v ktorej nejestvujú objektívne tvrdenia, respektíve fakty, ale len ideologizované názory, kde existuje veľmi tenká hranica medzi vtipom a diskrimináciou, a kde sme hodnotený opäť len na základe akejsi ideologickej škály. Myslím si, že takáto filmová konfrontácia ľudského rozumu s rôznymi ideológiami určite stojí za povšimnutie. Každý prehnaný extrém je predsa len nevítaným extrémom.