as-minor

Veľmi zaujímavý námet dominujúci kontrastom medzi skutočným životom a reality show. Vo filme sa teda pretínajú nefalšované útrapy protagonistu s vykonštruovaným príbehom televíznej produkcie, do ktorého sa náš hrdina zamotal viac než je potrebné. Kinematografické dielo je tak najviac prínosné svojim posolstvom, respektíve hlavnou ideou. Má odkrývať pravú tvár „reality“ shows, ktorými televízne prostredie bohato zásobuje svoju konzumnú divácku spoločnosť. Tieto televízne telenovely sú nie len veľkým komerčným lákadlom, ale aj monštróznym faux pas nachádzajúcim sa ďaleko za hranicou znesiteľnosti. Je to fekálne „prznenie“ audiovizuálnej tvorby posypanej „klišoidno-šablónovitým“ scenárom, ktorý má znieť reálne a autenticky, no od skutočnosti má príliš ďaleko. Bohužiaľ prínosný a dôvtipný námet s pravdivým posolstvom sú jediné pozitíva tohto filmu. Zvláštna atmosféra a nejednoznačne vykreslené vzťahy boli zrejme plánované, avšak mňa neoslnili. Uznávam, že na niekoho môže depresívna nálada a emočná nejasnosť filmu pôsobiť podmanivejším dojmom, lež v mojom prípade to skrátka nefunguje. Herecký koncert sa nekonal, scenárista veľa vody nenamútil a temnota je stále temná, no predsa sa nájdu i nejaké klady. Opakujem, že tými sú námet a kvázi výpovedná hodnota, alebo lepšie povedané myšlienka filmu. Škoda však, že jadro filmu kvalitatívne neohúri.

Pomerne inteligentná séria, ktorá má jednu výhodu. A to tú, že dokáže popri komplikovanejších sci-fi „bláboloch“ odľahčiť atmosféru nenáročným humorom. Neviem na koľko sa séria blíži Star Treku, keďže podľa miestnych veľavážených odborníkov na slovo vzatých sa jedná o parodickú napodobeninu gigantických rozmerov. Podľa môjho nesmelého a skromného laického názoru však Seth MacFarlane s poskytnutým rozpočtom nezamýšľal Orville len ako prostučkú humorom obalenú kópiu zmieneného seriálu. A ak by aj moje slová neboli pravdivé, predsa len určitá podoba - najmä vizuálna (obleky, atď.) - sa naskytá, seriál si minimálne začal vyšľapávať svoju cestičku. Tá je značne zasypaná zaujímavými sociologicko-psychologickými problematikami s citeľným dôrazom na dnešnú generáciu, mnohými dôvtipne zrealizovanými odkazmi na popkultúru i ľudskými príbehmi, ktoré pohľadia aj chladné duše. Podľa mňa sa tak vôbec nejedná o sériu „ušitú horúcou ihlou”. Dodávam, že komentár vznikal po zhliadnutí druhej série, ktorá ma oslovila ešte viac než jej predchodca. P.S.: Subjektívne najoslnivejšia časť: Lasting Impressions. Subjektívne najpamätnejšia scéna a najokúzľujucejší audiovizuálny zážitok: Prestrelka za znenia piesne od Dolly Partonovej.

Celkom ma prekvapuje miestne hodnotenie. Podľa môjho názoru sa vôbec nejedná o podpriemerný snímok. Po vizuálnej stránke si film udržuje štandard „áčkových“ kinematografických diel z pokladnice sci-fi univerza. Efekty sú fajn. Bratská chémia medzi Gerardom Butlerom a Jimom Sturgessom funguje. Aj zvyšný herecký ensemble podáva solídne výkony a až na pár jedincov, ktorý sa na plátne trochu strácajú a nedržia tempo so stabilným Gerardom Butlerom, dostatočne vypomáha hlavnej hereckej družine. Je pravdou, že logické zmýšľanie antagonistu je alogické. (Asi tak ako práve vyslovená veta!) SPOILER: Už len predstava najať jediného človeka, ktorý je schopný zabrániť celosvetovej katastrofe, odhaliť príčiny a dokonca i nájsť vinníka, je celkom absurdná! KONIEC SPOILERU. A tak film najviac trpí v jednom zo svojich základných prvkov. V scenári. No v mojom prípade som dokázal tieto alogičnosti eliminovať vďaka celkom slušnej dávke akcií, ktoré „sršali“ z obrazovky. Konštatujem tak, že čas strávený sledovaním Geostormu - aj keď sa nejedná o žiadny husársky kúsok - nepovažujem za premárnený.

Escobar je najmä prvotriednym hereckým „koncertom” Javiera Bardema. Jeho výkon jednoznačne pridáva na kvalite tohto snímku. To je však pomerne častý úkaz v životopisných dielach, keďže herci prezentujú reálnu ľudskú bytosť a majú tak pred sebou akýsi „vzor” z ktorého môžu, respektíve musia vychádzať. Takže psychológia ich postavy a každý detail verbálnej i neverbálnej komunikácie vyplýva, alebo by mal rezultovať z určitých vzorcov správania toho-ktorého historicky doložiteľného ľudského subjektu. Herec má tak čas študovať túto osobu a vďaka svojim hereckým predispozíciam prenáša jej ideológiu na filmové plátno. Samozrejme nemusí nutne súhlasiť s jej myšlienkovým pochodom a názormi, ktoré prezentuje, avšak v konkrétny moment musí podať čo najautentickejší obraz jej sveta. V takomto prípade tak môžu rozhodovať aj detaily akými sú: mimika tváre, pohyby rúk, atď. Javier Bardem si svoju úlohu plní nadštandardne a každá scéna v ktorej sa objaví na plátne je výrazná práve vďaka jeho prítomnosti. Najväčším problémom filmu je však režijné uchopenie, ktoré postráda dynamiku. Celé to trvá vlastne príliš dlho a pôsobí to mimoriadne staticky. To je dôvod toho, že záverečné vyznenie, aspoň teda v mojom prípade, nedosahovalo požadovaného efektu a nepretrvávalo veľmi dlho po dopozeraní tohto kinematografického diela.

Pre mňa srdcová záležitosť, ktorá sa okamžite po prvom zhliadnutí „katapultovala“ medzi moje najobľúbenejšie filmové kúsky. Príkladný vzor toho ako má vyzerať „feel good movie“. Jednoduchý príbeh s rozmanitými, no uveriteľnými postavami pretkaný ich rôznymi absurdnými stretmi a zasadený do pestrofarebného havajského prostredia. Dokonca i úvodná dramaticky výraznejšia pasáž (stále sa však jedná najmä o komédiu) pôsobí príjemne a vy dokážete vycítiť, že útrapy hlavného hrdinu čoskoro nahradí nefalšovaná radosť. Reakcie postáv pri situačných zrážkach, a nech sú akokoľvek alogické, pôsobia neuveriteľne úprimne a v mnohých prípadoch vyčaria rýdzi úsmev na tvári diváka. Filmová realita zreteľne napodobňuje „romancu“ našej reality, avšak zachováva si svoju originalitu a neoslabuje ju zbytočným klišé. Bavil som sa počas celého filmu a na duo Jason Segel a Mila Kunis sa veľmi dobre pozerá. Jeden z mála filmov ku ktorému sa navraciam pravidelne. Ešte raz podotýkam pravidelne! Preto hodnotím film s jednoznačným verdiktom. Plný počet!

Predstava, že sa tu „nepromenádujú" afektované pipky a prehnane drzí a úchylní playboyovia, známy tiež ako „bad boys", ma presvedčila k projekcii. Chémia medzi hercami funguje. Prvá polka je tradičným príbehom, kde sa stretnú on a ona. Druhá polka sa potom z vás snaží citovo vyžmýkať každú kvapku slzy, ktorú môžete príbehu „darovať". Ono to môže niekomu prísť, že je to vykonávané až chorobne násilným spôsobom, aby tak tvorcovia deformovali psychický balans diváka. Lež táto destabilita spôsobí tak neuveriteľne úprimný slzavý úsmev vo vyvrcholení, že porozumiete tým životným „sračkám", ktoré nám každý deň niekto pripomína. Vážiť si toho, čo je v živote najdôležitejšie a sami vieme, že tie materialistické daromnice to nie sú. „Omnia vincit amor et nos cedamus amori". (Láska premôže všetko, neprekážajme teda láske ani my.)

Ono to tak ani nie je o pravidlách rýchlej zoznamky, lež o typológii rôznych ľudí. Každý blúdi vlastnou cestou, hľadá bezpečný prístav, teplo domova, ružu v záhrade plnej tulipánov. Počas tej cesty mnohokrát zablúdi, stráca nádej a kvapky dažďa pod plášťom zjazveného úsmevu sa vykrúcajú krokmi smutného valčíka. Svetoborný príbeh to nie je, no svojou úprimnosťou zahreje a pohladí na duši. Veď čo je v súžití dvoch jedincov dôležitejšie a láskavejšie, než dokázať darovať kus zo seba?

Stále viac a viac prehlbujúca sa sonda do dlhoročného vzťahu mladého páru, ktorá postupne odhaľuje trhliny vedúce k následnej deštrukcii. Zaujímavý koncept dramaticky vypitvaný až do detailov s funkčne servírovaným hereckým výkonom dvoch hlavných protagonistov. Celkom nechápem miestne negatívne hodnotenia s odvolávaním sa na fakt, že film neprináša nič viac. Svojou podstatou ani nemá oplývať takouto vlastnosťou. Ide o pomerne jednoducho štruktúrovaný film s jasne danou schémou dejovej linky, ktorej sa počas celej doby drží. Nesnaží sa diváka presviedčať o svojej výpovednej hodnote, nevnucuje mu názor, lež jeho cieľom je prerozprávať svoj príbeh. Ďalším problémom môže byť vyššie spomínané prílišné „pitvanie sa” v téme, no na druhej strane sa aspoň pevne drží jedného tématu a zbytočne od neho neodbieha. Táto „vzťahová konverzačka“ možno nie je svetoborným klenotom v pokladnici kinematografického umenia, ale svojim kvalitatívnym výstupom rozhodne spĺňa moje očakávania.

Legendárny i bizarný snímok, ktorý som videl už veľmi dávno. Samozrejme nebudem hľadať príbeh tam, kde tvorcovia zrejme žiadny nezamýšľali. Jedná sa o „čistokrvnú” recesiu na poli krátkometrážnej animácie, ktorá (animácia) je na svoju dobu vskutku podarená. Záverečná scéna brilantne uzatvára tento nevšedný „kraťas”. U mňa za 4 hviezdičky.

Zvláštna kombinácia odľahčeného „akčňáku” a neustále sa komplikujúcej zápletky. Bruce Willis stále disponuje jeho jedinečným šarmom, ktorý by však lepší scenár priviedol k dokonalosti. Na podobne ladeného Biga Lebowskeho to samozrejme nemá (práve vďaka prítomnosti Johna Goodmana som si všimol akejsi analógie v koncepte týchto dvoch filmov). Nie je to žiadny „prepadák“, ale ani kasový trhák. Vyžadovalo by to prepracovanejší scenár, viac akcie a menej zbytočných dejových „motaníc”. A preto nemôžem povedať, že by som sa počas celej doby trvania tohto filmu bavil, lež ako prostriedok k relaxácii dielo svojimi kvalitatívnymi atribútmi uspokojivo splnilo moje nároky vyžadované v daný okamžik procesu premietania. Dávam lepšie dve hviezdičky.