Karamanlis

Victor Salva ma opäť nesklamal. Ani neviem prečo, ale Rosewood Lane mi svojou atmosférou pripomínalo hororové osemdesiatky. Snáď to robilo to typicky ospalé americké mestečko, do ktorého je príbeh situovaný či charizmatický záporák, vizážou trošku pripomínajúci mladého Brandona Calla z čias seriálu Step by Step alebo ten pekelný nádych... neviem, každopádne malo to grády a bavilo ma to.

Nenápadný okultistický horor, režírovaný Richardom Marquandom päť rokov predtým, než natočil svoj majsterštyk - slávnu epizódu Hviezdnych vojen Návrat Jediho. Ťažko tu hľadať nejaké vyslovene strašidelné momenty, satanistická zápletka však v spojení so zlovestnou atmosférou rozľahlého vidieckeho sídla, nápaditými vraždami a postavami, ktorých zámery sú neodhadnuteľné vcelku funguje.

Fíni sú ako tvorcovia hororov kvalitatívne stále o level nižšie než ich škandinávski susedia Nóri či Švédi, ale na druhej strane aj snaha natáčať a schopnosť niečo zrealizovať až do finálnej podoby sa cení. Ich doterajšie hororové výtvory ako Dark Floors či Sauna ma príliš nepresvedčili a Body of Water hodnotím ako lepší žánrový priemer. Musím však uznať, že spojenie hororových činiteľov a ponurej atmosféry fínskej lužnej krajiny funguje pomerne účinne.

Inšpirácia Bavovými Rabid Dogs je tu zrejmá, ale to vôbec nevadí, nakoľko Hitch Hike je snímkou, ktorej po žiadnej stránke nechýbajú gule. Herec David Hess bol v 70. rokoch famózny a v trojici svojich najslávnejších filmov The Last House on the Left - Hitch Hike - The House on the Edge of the Park stvárnil takmer totožnú postavu extrémne nebezpečného sociopata a táto póza mu v podvedomí fanúškov už tak nejak prischla na celý život.

Tento pokus o to, previesť epizódu z Tales from the Crypt do celovečerného formátu podľa môjho názoru vcelku vyšiel. Demon Knight samozrejme nesie neprehliadnuteľný béčkový rukopis, napriek tomu ide v rámci možností o slušný mazec, na ktorom musím pochváliť najmä trikové elementy a výsledok práce maskérov, štýlovo pripomínajúci filmy ako Evil Dead, Demons či Night of the Demons.

Tento typ správne uletených osemdesiatkových body hororov, aké dokázali svojho času vymýšľať a natáčať napríklad Cronenberg, Henenlotter či Gordon s Yuznom mám obzvlášť rád a vždy ma poteší, keď natrafím na zabudnutý kúsok, tematicky spadajúci do tohto súdka. Rejuvenatrix má síce možno pomalší rozjazd, no akonáhle objekt pochybného genetického výskumu zmutuje do obludnej podoby (maska ohavy je slušná), začnú pribúdať mŕtvoly a nechýbajú ani pozoruhodné gore scény. Ja, ako fanúšik zvrhlej béčkovej zábavy som si na Rejuventorovi veru zmlsol.

V podstate štandardný moderný exploitation. Nejedná sa o vyslovene nízkorozpočtový projekt, aj keď za 2 mega $ sa dnes v USA dá sotva nakrútiť nejaký zázrak. Tvorcom Rogue River sa však podarilo tak akurátne namiešať všetky potrebné subžánrové ingrediencie - záporáci sú poriadne nechutní a zvrátení, nechýba trochu gore a aspoň jedna netypická vražda, objavia sa aj určité formy týrania a obete si so svojimi trýzniteľmi nakoniec tradične vymenia role. Ja som bol vcelku spojný, aj keď neviem, či by som vedel náležite odpovedať, keby sa ma o 2-3 mesiace niekto opýtal, o čom bol film Rogue River.

Súhlasím s s forsbergovým názorom, že sa z toho dalo vytlačiť viac - chcelo to explicitnejšie zobrazené mordy, poriadnu naháňačku po ponurom podzemí a tiež som sa márne tešil na črtajúci sa krvavý nástup tajomných nacistických "nadľudí", na pomery nemeckej hororovej kinematografie je však Urban Explorer bez debaty nadpriemerný počin, dejovo vzdialene pripomínajúci austrálsky The Tunnel. Nemeckí tvorcovi však namiesto v súčasnosti tak populárnych ručnokamerových found footage nezmyslov zvolili klasickú filmovú formu, čo je v tomto prípade len dobre, nakoľko v poslednej dobe ma už akosi prestáva baviť dívať sa na divoké kúsky, v ktorých je tretinu celkovej stopáže na obrazovke vidieť veľké kulové.

Dánskemu filmárovi Heini Grünbaumovi sa za nízky rozpočet podarilo natočiť pozoruhodnú kvalitku, ktorá však ako už uviedol aj ricci asi väčšinovej časti publika nebude úplne rezať. Divák sa tu stáva svedkom "voľnopádovského" scvokatenia dovtedy neškodného a usporiadaného dánskeho občana, náhodne prichytiaceho svoju manželku in flagranti, následkom čoho sa zmení v násilný, vraždiaci stroj, ktorému sa neradno pripliesť do cesty. V rámci možností sa tu nešetrí krvou a úchylnosťami, pričom celé je to v podstate taká one man show v podaní hlavného hrdinu, skvele stvárneného Thomasom Bo Larsenom.

Celkom obyčajná teenagerská vyvražďovačka, po ktorej som siahol najmä preto, lebo je do nej letmo zapletený mýtus wendigo, o ktorý sa zaujímam. Prvú polovicu filmu štandardne vypĺňajú prázdne kecy a objasňovanie vzájomných vzťahov ústredných postáv, čo je dosť nuda, našťastie príbeh sa v druhej polke ako-tak rozbehne a záverečná cca 20-minútovka, majúca pomerne grády ma nakoniec prinútila zdvihnúť pôvodne plánované dvojhviezdičkové hodnotenie o čosi vyššie.