FlyBoy

"12 opíc" sa stretáva s junior verziou "Kroniky" a na silu zrkadleným odkazom "Terminátora". V podstate sa jedná o zlý vtip na adresu (aj prítomnú fúziu) uvedených titulov z ktorých si Johnson berie len overené sentencie o bytostných dilemách/nadprirodzených hrozbách/morálnych kódexoch, a kvôli nerozpracovanej/protichodnej fabuli, nefunkčnej/čajovej rom. línií a záhadne hybridnému vyplneniu syžetu, nádejný koncept nepochopiteľne umrtvuje. Aby údajne chytré sci-fíčko stálo iba na odhodlanom prológu a pár nápaditých zábleskoch mi príde nedostatočné, potenciál mrhajúce. A Levitt? Ako nepostrádateľná, lapidárne využitá súčasť Cobbovského týmu alebo 500 dní, po uši zaláskovaný bonbón v hipsterskej romanci - určite áno, ale ako primárny objekt (predpokladaného) záujmu, spasiteľ žánrového sveta - určite nie. Inak "Looper" má 2 hodiny a jeho posolstvo - byť stále platné - ani trochu neprevyšuje prozaické poučenie 20 minútovej epizódy "Future self and me" z dielne South Parku a to je veru, udivujúce. Alebo nie?

Gilliam s prehľadom na vrchole, prístupnejší než pri rovnako úchvatnom, ale obtiažnejšie pobratelnejšom "Brazil" a pritom stále aktívnu spoluprácu si vyžadujúci, nič zadarmo nedávajúci. Väčšinový úspech je ľahko vysvetliteľný, apokalyptická vízia má hlavu a pätu, Willis/Pitt podávajú (na svoju dobu) nekontrolovateľné herecké úlety, z polovice kyberpunková výprava bude navodzovať chvenie aj v roku 2035 a dvojitá pointa na záver posadí na zadok aj ostrieľaného fachmana. Ojedinelý artefakt z TM však robí predovšetkým jeho nekonečne flexibilný scenár, plynulá, neuveriteľne sebavedomá réžia a priliehavá parafráza egyptských mýtov. Rozhodne jedno z popredných sci-fi, what-so-ever. "Kathryn Railly is the Egyptian Isis-Hathor, whose womb the dying Osiris must impregnate in order to be reborn as the solar Horus. In Egyptian mythology, Isis is at the same time the sister-wife of Osiris and also his mother insofar as he is identical with his son Horus. The choice is between biological death and a mystical cycle of inner death and rebirth, that amounts to an immortality of sorts, for which the mediation of the eternal virgin-mother Isis is indispensable. Though Osiris must die, their reunion is assured in the 'next' life as it had been in the 'previous'. Depicted as a (celestial) cow or a human 'Aphrodite' bearing the sun-disk between her two cow-horns, Hathor has also been understood as meaning the 'House of Horus', i.e., as bearing the sun-child. Insofar as Railly gives (re-)birth to the new James, she is also the goddess of the Night Sky, Nut, mother of Osiris."

Hype z roku 2004, námetom chytľavý, ale herecky a hlavne režisérsky limitovaný. Časopriestorová slučka viacnásobne porušújuca logiku, produkujúca permanentné zvraty a určujúca svižnú strihovú montáž predstavuje príjemné rozptýlenie. Toporný Kutcher v topornej romantickej línií s obstojnou Smart, neprítomnosť čo by len minimálneho nadhľadu a vzostup prvej - ambicióznej hodiny s nasledujúcim pádom do druhej - triviálnej zas vyvolá nemalé rozhorčenie. Napriek príhodne pesimistickému koncu z DC si myslím, že "Butterfly Effect" na silnú konkurenciu ("Twelve Monkeys", "Donnie Darko", etc) nemá aj kvôli celoplošnému šplošteniu nadčasových motívov do nekonzekventných škatuliek a je skôr takým voňavým žrádlom pre mladých-hladných kritikov (nielen) z "Variety".

Zasa som podľahol prchavej zvedavosti a pustil si (pre tentokrát) niečo len kvôli tomu, že sa to natáčalo pár metrov od nášho baráku, chyba. Nie že by som od J.T. čakal svetoborné nápady, no trochu pôvodnosti by neuškodilo a keď už ani to nie, tak si aspoň chalan mohol odpustiť tie limonádové eskapády pri ktorých sa menšina nedojíma, ale skôr nasiera. Z celej tej ubolenej, prekomplikovane prvoplánovej mozaiky, ktorá o závažnych veciach mentoruje až príliš polopatisticky napokon rozosmeje len onen nemenný stereotyp niektorých homies z Bondi Beach, inu Robertovými slovami: "my tady všichni navzájem takhle šukáme" a Tom dodáva, že popritom robíme v hospitality...

Vizuálne opulentný midcult. Priehľadný kalkul, ktorý sa za pomoci postmoderných tendencíí oháňa nerozvedenými tézami a ľudovými múdrami aby nakoniec skončil ako prachsprostá banalita. Všetky tie dejové prehadzovačky, spomaľovačky a kadejaké after effect doplnky sú síce priťažlivé (aj prebraté), ale aká je ich hodnota keď neslúžia k sprostredkovaniu niečoho presahovo predmetného, ani čohokoľvek priznane experimentálneho či pokleslého? Mizivá. Jaco van Dormael rozhodne nepatrí medzi fušerov, istá dávka bujarej predstavivosti sa mu uprieť nedá, ale výzva s (podomácky vyrobeným) názvom "aspekty existenciálnosti" sa mu vymkla z rúk a čo do nepaušálneho prežitku skončila na úrovni nablýskaného reklamného spotu.

Perfekcionistické...až moc, a nevidím to ako záporný element - takéto "workoholické sedenia" kde sa to hmýri číslami, grafmi a údajmi naozaj milujem, len sa mi zdá, že pracovať v tejto anabáze s "devalvovanými" (resp. CIA poskytnutými) informáciami degraduje výsledný dojem. To je však (už teraz) neovplyvniteľná skutočnosť, ktorú nemožno K.B. vyhadzovať na oči pretože sa s náročnou látkou vysporiadala viac než dobre a predovšetkým po technickej stránke zadovážila vybrúsený počin ktorému vládne presný strihač, nervy drásajúci Desplat a vo vzťahu k propagandistickým teátrom umelecká odosobnenosť Bigelow. Obsah je síce rozporuplný, ta avizovaná normalizácia mučiacich praktík, to znižovanie etických štandardov o ktorých sa Slavoj Žizek rozpisuje vo svojom príspevku pre Guardian až tak od veci nie je, ale "Zero Dark Thirty" sa dá dešifrovať na viacero spôsobov. Okrem tých poplašných, prechválených a podhodnotených výkrikov sa môžme aj domnievať, že neišlo o účelovo podsúvané oblbovanie, ani o gulervúcu poľovačku, dokonca ani o prázdne tlachanie kancelárskych myší, možno išlo o skonštruovanie "reálneho" thrilleru upriamujúceho sa skrz úmorne-pedantské vyšetrovanie na jediný target - dolapiť korisť za každú cenu. Tomu podlieha takmer všetko (komerčne) divácky nevďačné - neznáme postavy = šachové figúrky, neakčnosť = námatkové výbuchy/jeden kľúčový záťah a tvorcovská odťažitosť = nesentimentálna podoba udalostí bez patosu. Napokon chúlostivé fakty ohľadom enhanced interrogation techniques sa neobhajujú, ani neodsudzujú, len sú zobrazené ako zverský nástroj proti zverskosti, nesúhlasím s nimi, ale taktiež sa neubránim pochybnostiam čo by sa bez nich v tomto fanatickom maraste dosiahlo. Odpoveď nehľadám, no otrasený ráznym direktom ostávam.

[SPOILERS] "I think...we all think...the bags was a nice idea, but not pointin’ any fingers, they could’ve been done better...so how about...no bags this time, but next time, we do the bags right...and then we go full regalia!" (Replika, ktorá ma vždy dostane do kolien:)_______Cinefilná rozkoš vysokej akosti, nie tak rozpravačsky pružná/dômyseľná ako prvotné, omamné naštrbenie historických faktov z roku 2009, ale čo do auteurského štýlu, stále rovnako pôsobivá a poctivá. Že sa nenachádzame v súdržnom, logikou napratanom fikčnom svete ma trápi asi tak, ako výsledky prezidentských volieb, kto nepovažuje mr. T za plagiátora a aspoň trochu si ulietava na pulzujúcej excentrickosti tohto jedinečného jedinca zákonito vie, že jeho sila nespočíva v racionálnom budovaní celku, ale práve naopak v sugestívnom povyšovaní detailu (epizódy) na niečo...polysémické, pamätihodné - áno, s obľubou sa tomu hovorí aj kultové. Preto by som nerád strácal čas pri rozboroch amorálnosti/samoúčelnosti či zborovo napádanej nevyrovnanosti kedže tieto výtky sú síce pripustiteľné, ale tiež podľa uhla pohľadu názorovo relatívne a radšej začal chŕliť jednotlive postrehy + pochvaly._______Začal by som od tých najjasnejších kladov, ktoré pozostávajú z - ako zvyčajne - mimóznych hereckých kreácií presne padnúcich do ošemetných rolí, razantných scenáristických vývrtiek/punch lines a vitálneho režisérskeho kumštu. Mentálny stav jednotlivých postáv je dokonale prekreslený a ich chovanie, postoj či metamorfózu si teda divák užije/znenávidí omnoho viac. Dominuje skvelý Waltz so svojím prešibaným Dr. Schultzom a prekvapivo neprehrávajúci Foxx, jehož Djanga možno odteraz považovať za právoplatneho bossa černošského westernu, na päti dýcha DiCapriov hnilozubo-grobiansky plantážnik Candie čo by vzácny príspevok do triedy ÚÚ (úlisno-úskočných) záporákov a jeho pritakávajúci poskok, biely neger Stephen vzkrieseného Jacksona, ktorý si part defektného a vtieravého sluhu odohral s až majstrovsky precíznou gráciou. Ženám sa moc priestoru neposkytne, čož je škoda, ale zas je tu s nimi narábané tak, ako si zaslúžia (vyslobodenie Broomhildy, luxusný odstrel Lary Lee)._______Laškovanie s dialektami a opätovná zmena jazyka za účelom obalamutenia protivníka. Vzájomné dohováranie v kruhu miestnych lokajov sa buď nezrozumiteľne cedí cez zuby alebo sa príznačne "spieva", do toho pravdepodobne neúmyselné, no o to viac žartovné žmurknutie na aussie publikum cez bugger otrokára. Patinu jazykovednému okienku nasadzuje sám výrečný zubár, ktorý zamieňa nekalú francúzstiňu z príbytku rodiny LaPadite za priateľskú nemčinu v paláci mamonárskeho Calvina. Poslanie zámeny je opačné, cieľ ostáva totožný - prechytračiť._______Opojné užitie ozrejmovacích, z hľadiska syžetu multifunkčných flashbackov a flashforwardov. FB sa uberajú dvoma cestami, emotívnou a tou šokujúcou pričom na začiatku sa nimi hlavne dovysvetľuje a pri konci sa vyvolaná spomienka zužitkováva v prospech nasledujúceho dialógu. FF sú informačné všedné i radikálne, najzaujímavejšie na nich je však to, akú úlohu zohrávajú v naratívnej štruktúre. Buď dianie automaticky ďalej posúvajú a už sa nevracajú alebo čosi preskočia, daný problém vyriešia a naspäť sa opäť navrátia, resp. sa okolo miesta činu len pohodlne prefrčí. V tomto prípade z FB uchváti strhujúca sekvencia bičovania/úteku B + D a z FF plusové body pridá briskné rozstrieľanie nič netušiacich všivákov v drevenej barabizni._______Studňa iniciatív do ktorej netreba pridlho zízať aby nám docvaklo, že menám pánov Corbucciho, Forda či Leoneho sa ostuda veru neurobila, ich ranné postupy splagiatorované neboli, len nadobudli komplexného ozvláštnenia. "Django Unchained" tiež len-tak-pomimo oglosuje existenciu svojho názvu a to hneď v dvoch momentoch, najskôr cez cameo Franca Nera, ktorý samozrejme vie, že D je neznelé ("Django") a potom pri obchodnom jednaní, kedy King počas rozkokošeného rozhovoru trvá na pomenovaní mandingo zápasnika Hercules ("Hercules Unchained"). V neposlednom rade je tu priama odpoveď na nigger trilogy ("Legend of Nigger Charley", "Soul of Nigger Charley", "Boss Nigger") v ktorej sa "afroameričan na divokom západe" nijak kardinálne nevyvíjal, nikomu sa jeho prítomnosť nevysvetľovala a ako kuriózny zjav slúžil mimo iné (etnické pozadie, revolta, spoločenské vymedzenie) hlavne na ukojenie B-70's potrieb, tj. na hromadné zabíjanie. To Django je iná liga, ani trochu nezapiera výbušnú blaxploitation náturu, ale zároveň predstavuje ikonicky bystrého bojovníka , ktorý si ladne prestrieľava koridor za sebaurčením a popri tom ešte stačí sršať situačným humorom. Jeho gettin' dirty prerod nadhadzuje kadejaké dvojzmysly, no predovšetkým ho ustanovuje za regulérneho (anti)hrdinu, baviča._______Je verejne známe, že QT si povolanie "popkultúrny mág" dosýtosti vychutnáva a pri svojich dispozíciach, médium vôbec nešetrí. O to viac skalných priaznivcov rozjarí keď maestro nakopne tematizáciu vlastnej filmografie. Počínajúc najbombastickejším reštartom parťáckej chémie medzi čierno-bielym tandemom skazy od "Pulp Fiction", skrz výtvarnú glorifikáciu násilia v blood bath katovačke aneb hrejivá reminiscencia "Kill Billa" a špinavo-vzrušujúcím zápolením s expandujúcim zlom ala "Inglourious Basterds" končiac._______Tento odstavec by mohol byť ospevovaním ďalších nákladov ktoré Q naložil (KKK, OST, atď.), ale to už by nebol maxi komentár, no mini "recenzia" a preto spokojne oznamujem, že aj napriek občasne badateľnej strnulosti, absencii veľkých presahov, napriek čomukoľvek čo poniektorých donútilo ísť až do rozpätia medzi 1 až 3* (asi to bolo na vybranú skupinu ľudí až moc trashy), som si novú, impulzívnu i expresívnu tarantinovku už 2x nesmierne užil a rozhodne pôjdem ešte aspoň 2x. HOWGH.

Vyrehlený výlet do zaprášených útrob Utah (h is silent) a lesnatých pohorí Colorada z ktorých sa ozýva tuhá vyšinutosť zaobalená v pekelne vyhaluzených spevoch. Názorná ukážka krotkejšieho tromackeho muzikálu organicky profitujúceho z "estetiky nevkusu" a nevyčerpateľnosti pokriveného komična. Okrem očakávaného, labužníckeho konzumovania telesných pozostatkov karikatúrnych členov výpravy dôjde aj na odzbrojujúce náznaky zoofílie, pomoc od šikmookých indiánov, odpor skrz teplošský gang a takisto sa nezmešká mnohonásobná funny-gore exekúcia umanutého stroskotanca. Proste ideálna voľba na spestrenie dopoludňajšieho povaľovania sa pred nedelňajším obedom aneb Trey Parker all-inclusive a jeho oficiálne prvý, všestrannými drbami pretkaný celovečerák s pompézne pohŕdajúcim FUCK OFF. A kto nevie ako ďalej, nech si postaví snehuliaka...

Nemyslím si, že by GS chcel stáť po boku diel Scorseseho či Coppolu, kdeže, i keď sa veľmi snaží pôsobiť drsne a kladie dôraz na ctenie pravidiel podsvetia, tak kvôli viacrozmernému zjednodušovaniu sa k opusom vyššie spomenutých preborníkov ani nepribližuje, resp. nevzbudzuje dojem že by sa im snažil podobať. Ak sa GS k niečomu hlási, tak je to chlapácke potľapkávanie sa po chrbte ala (charakterovo prepracovanejší) "Untouchables" a thrillerová noir atmosféra ala (príbehovo prefíkanejší) "L.A. Confidental", žiadnemu z nich sa samozrejme kvalitatívne nevyrovnáva a similiárne fragmenty plátno ctižiadostivo neprerážajú, len sa na ňom skromne odrážajú. Rubenovi by som to však extra nevyčítal, je to mladá-neposedná puška, ktorá talent má (vychytaný "Zombieland" budiš nepriestreľným argumentom) a jednoducho jej tentokrát prišlo vhod vypustiť do éteru lineárnu, malebnú, módne obsadenú rozprávku o mafiánoch v ktorej to riadne hučí slepými nábojmi a velice jemne (teda skoro vôbec) ironizovaným klišé, ale však prečo nie...Už si to po tých špinavých-francúzskych/taliánskych, rezolútnych-ázijských, kultových-amerických kriminálkach toľko neužívam, ale zas sa mi GS vidí ako solídna zábavka plná hravo transformovaného mannovského digitálu, rezonujúcich akcentov a síce plochých, no oko potešujúcich postavičiek. Takto nejak mohol vyzerať "Lawless", keby sa netváril tak dôležito, predestinovane.

Parkerov ďalší, vztyčený prostredník všetkým podliezavým paródiam a parodistom. Obozretne necudná psina na adresu superhrdinských dobrodružstiev a amerického pornopriemyslu, ktorá nazapiera southparkovský esprit a takisto chuť byť zámerne lacnou fraškou s mor(m)ónskym vyznením, teda (v mojom preklade) svojským, kulturno-spoločenským posmeškom. Trey je v roli sporiadaného kresťana Younga neodolateľný pošuk ktorý sa vďaka narastajúcej popularite v sekcií XXX dostáva do morálneho pomykova a - ako čas plynie - snaží sa z neho kvôli poškodeniu vlastného mena neobratne vykorčulovať. Pomáha mu v tom patetický dilino-vedec Ben disponujúci arzenálom umelých (a ešte kto-vie-akých) penisov, Orgazmoratorom a údesne efektívnou metódou bránenia sa ala morské prasa. Panoptikum trhlých vykukov dopĺňa šiši manželka Lisa, nadržaný bisexuál Dave the light guy (Matt Stone) a zopár dnes už vyslúžilých porno veteránov ako napríklad Ron Jeremy alebo Chasey Lain. Na place sa toho deje hojne, niektoré skeče svojou trápnosťou/recykláciou nudia, niektoré zas znamenitým hláškovaním či uleteným blbnutím suprovo sedia. "Orgazmovi" by svedčalo akčnejšie pokračovanie s trojicou teaserových lákadiel: "Ježiš sa stále pozerá", "Kastrácia nezostane nepovšimnutá" a "Mormon opäť v maske". Verím, že peniaze by sa na to našli. :)