oliveros

Fu, tak toto bol snáď zlepenec jednotlivých dielov akejsi trapnej telenovely. Výber hercov sa mohol kludne orientovať na príslušníkov šimpanzieho rodu, aj tí by totiž svoje postavy zvládli presvedčivejšie. Samotný dej nasvedčuje tomu, že ide o skutočne "inovatívnu" vecičku a divák sa nestíha čudovať. Kečupovo-sirupové efekty ale pobaviť vedia, len či to nebude ich absurdným priebehom a rešpektom voči anatomickým zákonitostiam. Tohoto Valentína som dopozeral až do konca, tak keby som nedal aspoň jednu hviezdu, kakal by som si na hlavu.

Krantzova predstava o dopadoch a vplyve strachu na vedomie, či podvedomie človeka. Dobrá filmárska myšlienka ma ale v prezentovanej podobe vôbec neoslovila. Snáď si bol Krantz neistý reakciou diváka, priveľmi často zbytočne vysvetľuje a okato približuje príbehové paralely. O horror v danom prípade samozrejme nejde, snáď zo žiadnych hľadísk, a preto môže filmu pri diváckych očakávaniach ono zaradenie uškodiť. Naozaj by bolo zaujímavé sledovať ako sa s daným námetom popasuje niekto iný. Krantz to podľa mojich predstáv vôbec nezvládol.

Silnejšie dve hviezdy za niektoré vydarené žánrové okamžiky a citeľnú snahu tvorcov pohrať sa s dejovou líniou (s jej vyšperkovaním do prekvapujúceho vyvrcholenia). Avšak.. dostať vás dokáže to, čo nečakáte.., to, čo ste ešte nevideli..

Atmosferický prepadák s neskutočne veľa iracionálnosťami, ktorý si ani napriek dobrým gore scénam nezaslúži viac ako dve hviezdy. Ničím neprekvapí, no mnohým sklame.

Nadpriemerne zvládnuté podanie "detského" námetu, kde sa krutým spôsobom trhajú rodinné putá. Obrazové hrátky u mňa zožali úspech, nevynechávajúc popri efektnom strihu ani rezonujúci hudobný podmaz. Toto vychválené puzzle ale vo všetkých prípadoch do seba úplne nezapadá a dáva priestor pre počudovanie sa nad niektorými krokmi v procese jeho tvorby.

Až na prvú polhodinu, kde nám tvorcovia naservírovali romantickú vložku (ktorej dozvuky sa plazia celým filmom) hodnú teenegerských seriálov 90tych rokov, celkom plynulá béčková jazda. Obdivujem cit pre výber nesympatických hercov, komické natriasanie krovín a elegantné vyhnutie sa gore scénam. Občas som si pri sledovaní spomenul na Dying Breed, ba dokonca aj Predátora. S ohľadom na menované filmy, našťastie nie často, nakoľko by som im mohol krivdiť. Veľkou výhodou filmu je, že sa pri ňom dá robiť množstvo iných vecí a stále máte pocit, že vám nič neuniklo.

Zručne natočené, pekne vyfiltrované a dobre zahrané klišé. Napriek tomu, že ako celok Frontiers nenudí, prvá 1/4 je zbytočná. Preťahuje stopáž (s ohladom na žáner úplne zbytočne) a podmieňuje vznik " zážitkových trhlín". Frontiers je horrorom, kde proste kvôli príbehovej ohranosti nemôžem dať viac ako tri hviezdy. Môžem dať však menej.. V tomto prípade je záchranou chvályhodné spracovanie.

Sauna je prípadom filmu, ktorý dokáže nudiť aj cez svoje kvality. Pekný vizuál a pochmúrne prostredie vás nevytrhnú z pomalého plynutia nezaujimavého príbehu. Autorov dôraz na nepriamočiare podanie pointy akoby utlačil do pozadia oživujúce prvky, v zmysle prvkov násobiacich napätie, či iných žánrových prvkov, ktoré sa nám dostávajú až v samotnom závere. A tak sa stalo, že som sa pri sledovaní nudil, no niečo ma pri filme stále držalo. Možno je to to, čo videné inými očami dokáže vyvodiť rezultát s oveľa vyšším hodnotením.

Azijský projekt so zaujímavou myšlienkou sa nedočkal dobrého spracovania. Štyri príbehy so žalostnými pointami, na prekvapenie nezvládnuté ani remeselne (resp. na mňa tu vôbec nič nezapôsobilo). Ak bolo toto ozaj maximum, ktoré dokázali štyria thajskí režiséri vyťažiť z možnosti vystrašiť diváka, tak obvivujem tých, ktorí im privodia spokojnosť. Nevydarené dielko zaslúži aspoň jednu hviezdu za náznak napätia v poslednom príbehu.

Skĺbiť komédiu s horrorom je odvážny počin vyžadujúci veľkú dávku kreativity, originality a filmárskej zručnosti. Alebo je odvážny počin vložiť do filmu niekoľko kvázi vtipných scénok a obohatiť ho o širší žánrový rozmer? Dead snow je lacný film, resp. film po technikej stránke odfláknutý, čo je samozrejme omnoho horšie. Gore scény sú absolútne nepresvedčivé, čomu sa aj tvorcovia isto chceli vyhnúť a tak sa divák často poriadných praženíc ani nenapozerá, nakoľko ide veľká časť bezprostredných kontaktov mimo záber. Dead Snow odkazuje na množstvo horrorových pamätihodností, akoby to mal byť jeho primárny zámer. V konečnom dôsledku je toto nórske dielko hanbou poslednej severskej tvorby a zakotvuje sa v jej radoch ako absolútna žánrová vykrádačka so zlými efektami, pochybnými kulisami a s humorom, ktorý ostal snáď iba vo svojich snahách vzniknúť v hlavičkách ambicióznych tvorcov.