oliveros

Slušne spracovaný a ničim sa nevymykajúci sub-žánrový model. Dostalo sa mi presne toho, čo som čakal. Som zvedavý, či ma v rámci buranských honičiek ešte dokáže niekedy niečo (nadštandardne) pozitívne prekvapiť. Kiež by to tak bolo.

Štýlovo poňatý horror, ktorý má u mňa za svoju jedinečnosť veľké plus. Cítiť z toho knižnú predlohu, čo filmu dáva akúsi latentnú hĺbku. Chytľavý vizuál ma okamžite dostal, no je možno až natoľko špecifický, že pochopím, ak niekomu nesadne. Kitamura sa tvorbou bavil a mne to ako divákovi veľmi imponuje. Herci ma presvedčili, že tiež žijú tým, čo hrajú. Na Midnight train sa dobre pozeralo ale necítil som z neho mráz na chrbte. Štyri hviezdy.

Zombie téma má vysoký potenciál na prešpikovanie vtipom, nakoľko nemotorní, hlúpi a škaredí nemŕtvi si to vyslovene pýtajú. Vo filme sa vyskytli pasáže, kde sa to Wrightovi naozaj podarilo. V konečnom súčte je ich ale málo na to, aby výrazne vyzdvihli kvalitu celku. Komediálnosť ako ťažisko filmu je príliš priehľadná, otrepaná a často veľmi absurdná na to, aby pobavila, a tak mi z toho rezultuje iba (trošku menej) obyčajný priemerný film, pri ktorom by som bol s odporúčaniami asi opatrný.

Spočiatku sympatický horror, ktorý akejkoľvek serióznosti začína z dialky mávať hneď po zjavení prvej vysmiatej bábky. Páči sa mi námet ale škoda, že jeho atraktivita pre mňa nebola plne využitá, resp. inak akoby som si to predstavoval. Rozmýšľal som nad tromi hviezdami, no iba dovtedy, kým som nevidel záver filmu. Ja neviem prečo, ale počas sledovania som mával častý pocit, akoby to chcelo byť paródiou..

Tvorca tejto talianskej telenovely pravdepodobne stratil súdnosť, pretože pustiť k verejnému vzhliadnutiu niečo takéto si vôbec nedokážem ináč vysvetliť. To snáď naozaj nie je pravda. Argento bude mať o konzumentoch svojich produktov veľmi nízku mienku. Matka sĺz je otrasným "filmom" v každom smere, od žalostných hereckých výkonov, natvrdlých dialógov, cez hrozné kulisy, až po lacné kečupové triky. Mrzí ma, že takéto niečo vôbec vzniká a v očiach občasného horrorového diváka zhadzuje žáner na plnej čiare. Je mi hrozne ľúto času, ktorý mi tento debilný film už nikdy nevráti.

Je jasné, že keď sa už rozhodnete pre tak otrepanú rozprávku, budete sa snažiť predčiť tie ostatné spracovaním. Siahnete po dobrej hereckej základni, vytvoríte realistické interiéry, pohráte sa s hudbou a celé to budete chciet natlačiť do jedného nadmieru napínavého celku. Musíte však počítať aj s tým, že to nevyjde.

Šablónovite velmi dobre spracovaná prvá polovica, doplnená dobrou hudbou, ma navnadila na dobré kino a zdvojnásobila moju divácku pozornosť. Ako facka na usmiatu tvár však zapôsobil moment sňatia kovbojského klobúka... Zrazu sa objavili silné logické trhliny a aj keď šlo o veľké prekvapenie, ten podivný krpec (ktorý ma až do tejto chvíle tak pekne znervózňoval), to celé degradoval na niečo veľmi trápno-smiešne. Sklesnutý som to dobojoval do konca, ktorý sa samozrejme nijako nevymikal produkcii amerických hlavičiek. Nadpriemerná prvá polovica to celé udržala nad rozbúrenou hladinou.

Dobre plynúci vojnový film, ktorý okrem špecializácie militantej jednotky a niektorých brutálnych scén, nie je ničím originálnym. Charakterové vykreslovanie v prvej tretine patrí medzi slabiny diela, nakoľko je príznačné haprujúcimi dialógmi. Nie sú to však brepty, nad ktorými by ste nepochopitelne krútili hlavou, skôr ide o otrepané vojenské keci ako sa treba vzdať všetkých hodnôt, keď je aj tak najdôležitejšia iba nutnosť prežitia. Charaktery postáv sú taktiež príliš často videné a vytvárajú tradičný celok týpkov v zelenom, počnúc drsným veliteľom a končiac niekde pri vychudnutom nesmelom mladíkovi topiacom sa vo vodách rodinnej lásky. Uwe sa s touto časťou filmu moc nevyhral, akoby sa už nevedel dočkať, kedy svojich panáčikov naženie do tunelov. A tu Tunnel Rats už naberá na kvalite. Dusná atmosféra stiesneného prostredia funguje ozaj dobre. Uwe pridáva na brutalite stretov opozitných strán. Musím povedať, že mi brutálne scény neprišli vôbec samoúčelné a podarilo sa im len zvýrazniť surovosť tunajšieho konfliktu. Pri hromadných prestrelkách však akoby Uwe zabúdal na prirodzenosť pohybu, či vojenskú profesionalitu a výcvik, lebo tieto scény som mu ozaj nespapal. Na konci som si uvedomil, že na tunelové krysy sa ale celkom dobre pozerá. Proste sa priplazili a zakrátko ich už niet. Tri hviezdy.

Začalo to na vrchole. Postupom krátkeho času sa gulička pohla a začala sa kotúlať dole. Gúľala sa gúľala, naberala na pohybe. Naplno prepadla kúzlu rýchlosti a tak ju chytám skôr ako padne na úplne dno, kam už nebudem za ňou dočiahnuť. A čo vaša gulička?

Silné, nekompromisné a krásne bezohľadné. Dávam plné hodnotenie a razom sa tak vyvarujem toho, že sa stanem mučedníkom svojich spomienok na tento film. Francúzi opäť vypustili do sveta dlhú ihlu, ktorá sa vám celým svojim rozmerom dostane hlboko pod kožu.