oliveros

Deň, keď sa zo série REC stala telenovela. Vďaka Ti tretí "diel" za tento bullshit, ktorý si mi ponúkol a vyvolal vo mne pochybnosti, či máš vôbec niečo spoločné so svojimi nadupanými predchodcami. Nemáš...

Prekvapenie víťazí nad očakávaniami a vyvoláva vo mne príjemný pocit aký mávam po rozprávkových koncoch, kde dobro zráža zlo na kolená. Sympaticky podaný príbeh o diablovi a spravodlivosti videnej jeho očami, po ktorú si prichádza vo výťahu jednej výškovej budovy. Každá smrť má v nadnesenom význame svoj zmysel, každý hriech je hodný odpustenia...toť dve strany rotujúcej mince. Odchádzam, no Vy si počkajte, ktorá spadne.

Bezbrehá samoúčelnosť s mojim veľkým otáznikom nad dôvodom jej vzniku.

Prekvapivo vysoké hodnotie vyvolalo vo mne po vzhliadnutí veľké otázniky rezultujúce z môjho rovnako veľkého sklamania. To, čo tu niekto považuje za dobre napísané, ma v ušiach bolelo - hlúposť dialógov je rezonujúca, citeľné je to hlavne v povinnej rozbiehačke príbehu spojenej s oboznamovaním diváka s ústrednými postavami. Logika je tu prevrátená do totálnych kiksov, do absurdností, ktoré nezožeriem ani nahlúplym tínedžerom. Keď už to má byť "survival", mal by sa klásť dôraz predovšetkým na realitu konania a správania sa vo vyhrotených situáciach. Toto sa nedá akceptovať ani pri myšlienke na strašne veľku zhodu náhod. Nepoznám lyžiara/sn.boardistu, ktorý si na svah nevezme telefón, nepoznám, sn.boardistu, ktorý by si pred skokom z výšky vyzul snowboard a skočil na nohy, keď sa mu sila pri náraze mohla rozložiť do plochy dosky, zástupcovia tímov z National Geographic by asi neraz pousmiali nad konaním krvilačných vlkov v tomto skvoste. A ozaj, nejazdite radšej sedačkami, veď sa môžu počas prevádzky kedykoľvek utrhúť a spadnúť (!?)... Si robíte snáď zo mňa srandu Pán režisér?

Pri opätovnom pozretí The Crazies zo mňa opadlo nadšenie a zo 4 znižujem hodnotenie na 3. Najsilnejšie momenty Crazies už na druhú prjekciu príliš nefungovali a na povrch sa predrali mínusy filmu, ktoré som "napoprvé" prehliadal. Vydarené ľakačky, výborný spád, vcelku fajn herci a zopár dobrých scén kontra absurdné správanie postáv, nepresvedčivé kulisy, či neoriginálny príbeh. Pozitíva túto lanovú preťahovačku nakoniec vyhrávajú a možno je to aj niečo "podivné", čo drží onen film nad priemerom. PS: Alebo proste nepozerajte Crazies dvakrát a vyhnete sa dilemám..

Len priveľký trúfalec by veril, že druhé pokračovanie REC-u by mohlo tromfnúť nadupanú jednotku. Samozrejme, ani ja som neveril, no zvedavosťou som umieral v pravidelných intervaloch. Musím skonštatovať, že hlavne vďaka zachovaniu réžijného páru dvojka nakoniec vôbec nedopadla zle. Jednoducho som si to užil, dej je tak prešpikovaný akciou, že nedovoľuje ani sa otočiť za soletkami. Hm. Veľkým plusom je aj hlbšie zaobalenie príbehu do nových reálií, čo však nemusí každému chutiť. A v tomto smere si dali Plaza s Baleguerom slušný úlet. Niektoré scenáristické vsuvky pôsobia až príliš absurdne a ani využitý kamerový postup to nezachraňuje. To je asi môj najväčší problém s dvojkou. Hľadím na dianie a len čakám kedy jeden z hercov do kamery žmurkne. Možno je to aj veľmi decentnou prítomnosťou humoru. A tak už len spomínam na surovosť a bezmocnosť sálajúcu z jednotky.

Novodobý vĺčik, ktorého spracovanie si žiadalo oveľa viac. Obrovský herecký potenciál pohlcuje slabá atmosféra s bezzubým scenárom a nepresvedčivými digitálnymi trikmi. Chcelo to oživenie remaku, chcelo to niečo, s čím sa do chlpatého subžánru zapísala Ginger a jej sestra. Vzišiel nám tak z toho len podpriemerný kúsavý horrorík, ktorý sa postavil do dlhého radu, v ktorom sa čakáva na nedochvíľnu priazeň divákov.

Zvolená forma pseudo-dokumentu navráva, že Lake Mungo by mohlo byť výborným horrorrovým zážitkom. V dobe od priekopníckeho Blair Witchu sa ona forma natáčania preniesla už do viacerých horrorov ale nie vo všetkých prípadoch bol výsledok dych berúci, no zakaždým nadpriemerne pôsobivý. Po španielskom RECu, ktorý znamenal neoficiálny návrat a znovuznietenie žánru natočeného zúčastnenou osobou, sa spustila vlna takto podaných žánrových príspevkov (aj keď bol Noroi pustený do sveta už v roku 2005, nevzniklo okolo neho až také echo - škoda). Rok 2007 bol v tejto sfére plodným, či už to bola Romerova odozva na progresívny trend - Diary of the Dead, Dowdleho pásky z Poughkeepsie, či Peliho Paranormal Acitivity sprevádzané silnou reklamou. O dva roky sme tu už mali Fourth Kind a dnes sa ku mne dostáva i Lake Mungo. Áno, stále to nie je veľa titulov ale je otázne kedy sa divák stane voči hand made kamere a dokumentárnej forme imúnny. Lake Mungo je zástupcom hodnotným a po jeho vzhliadnutí som rád, že ma po dlhej dobe opäť zalial pri sledovaní nepríjemný dusný pocit a zabudol som na svoje obavy plynúce z predchádzajúcej vety, ktoré som nadobudol hneď po dopozeraní Fourth Kind. Do svojho imaginárneho zápisníka si v kolónke venovanej najsilnejším horrorovým scénam značím aj jednu od jazera Mungo.

Prvoradá ambícia spraviť film čo najviac nechutný, kruto podkopáva všetky ostatné prvky a odkláňa režisérovu pozornosť spočívajúcu v bdení nad zachovaním akejsi dôstojnosti Cabin-u. Vznikom tohoto pokračovania je "séria" Cabin Fever pre mňa len veľkým omylom. Spring Fever dokonca ešte viac rozbíja veľmi krehkú pozerateľnosť len ťažko priemernej jednotky.

Pohltíš ma atmosféra filmová a do stavu napätého na 90 minút dostaneš. Milý Collector, som Ti vďačný za ten rýchlonohý čas, ktorý som pri Tebe strávil. Jednoduchosťou a priamym útokom na centrum zábavy si mi ponúkol chrumkavý zážitok, a tak som ani nemal za potreby rozoberať miesta, kde si bol iba teoreticky reálny. A na čo sa k ním teraz vracať? Tu máš štyri hviezdy, zaslúžiš si ich. Zabavil si ma.