oliveros

Slaughter bezpochýb patrí medzi to lepšie z ADH III. Kto videl Walled in, či From within, mohol by so mnou súhlasiť. Slaughter si zapamätám ako dielo s vyšperkovanou hudbou a na americkú produkciu pomerne dosť ne-americkým ksichtíkom v hlavnej úlohe. Výborne na mňa zapôsobili spomalené scény podfarbené naozaj dobrým a na onen žáner ojedinelým hudobným podmazom. To sú snáď aj znaky, ktoré Slaughter odlišujú od iných "farmársko-vidieckých" horrorov ako Isolation, Babysitter Wanted a pod. Na moje sklamanie sa vo filme objavuje veľké množstvo nelogických konaní postáv, čo uberá zo zážitku a dodáva Slaughter-u prekážajúcu naaranžovanosť. Sympatické tri hviezdičky.

Uf. Už som si myslel, že po vzhliadnutí From Within ani nemôže v produkcii ADH (3) vzniknúť niečo horšie a predsa. Po nedávnom, naozaj skvelom diváckom zážitku zvažujem, či From Within nezdvihnem hodnotenie.. Walled In skutočne nemusel vzniknúť, veď by sa vôbec nič nestalo. Otrasné domrvenie dobrého námetu (ktorý spolu so zaujímavou budovou pomohol filmu aspoň k jednej hviezde), snáď vo všetkých smeroch. Ja neviem, ale mne sa akosi ťažko pozerá aj na tu Deborah. Kiež by som vedel vrátiť čas k momentu môjho osudného rozhodnutia stlačiť na prehrávači " Play "..

Súhlasím s Teardown-om, keď poviem, že Perkins 14 je zatiaľ naozaj najlepší produkt After Dark Horrorfestu III. Síce som ešte nevidel všetky diela zaradené do ADH s poradovým číslom 3 ale som presvedčený (vzhľadom na kvalitu doteraz videných horrorov v rámci festu), že sa v spomínanej produkcii určite bude biť o prvenstvo. Perkins 14 je zmes thrileru a horroru, pričom do druhého menovaného sa prevažuje približne v polovici. Možno pochváliť aspoň mierny výkyv z klišoidnej horrovej masy, i keď nemožno vylúčiť ani podobnosť so snímkami ako 28 days after, Day of the Dead a pod. Svoju akúsi jedinečnosť si tento film ale udržiava práve spomínanou fúziou s thrilerovým žánrom. Nebojím sa odporučiť, pretože Perkins 14 svoju kvalitu má a s malou dávkou nadhľadu sľubuje dobrý zážitok. Silné tri hviezdy.

Fritt Vilt 2 si za svoje efektné spracovanie asi nezaslúži menej ako tri hviezdy, no v mojom prípade to budú veľmi slabé tri hviezdy. Slabá prvá polhodinka sa postupne prehupne do slušne vyspádovaného diania, pričom však absolútne v ničom neprekvapí a keď, tak len v ťažko prehliadnuteľných logických trhlinách. Jednotka potešila atmosferickou lokalizáciou horského hotela, dvojka fádnou nemocnicou. A tak tu vidíme len to, čo nám už doterajší guláš všetkých slasherov ponúkol.

Rovdyr je dejovo až príliš tradičný na to, aby mohol byť výnimočný. Na druhej strane ale treba povedať, že svojim technickým spracovaním vôbec nezaostáva nad ostatnými príslušníkmi buranských sekaníc, ba práve naopak, mierne z ich radu vytŕča. Nóri to vedia a potvrdili to už Fritt Vilt-om, kde urobili z rovnako otrepaného deja docela vydarené pozeranie, s opätovnou pozornosťou vynaloženou na techické prevedenie. Villmark nevyzdvihnem, pretože na mňa vôbec nezafungoval, ani atmosfericky, ani nápadom a ani svojim spracovaním. Ale späť k Rovdyru. Vizáž sedemdesiatych rokov bola presvedčivá a s patričným filtrom navodila presne to, čo tvorcovia chceli. Vyzdvihujem relatívne rýchly nástup bez zbytočných rozvádzaní charakterov a vôbec, celková stopáž filmu veľmi sadla. Rovdyr je presvedčivý, dokáže vybudovať premostenie od diváka k hlavnej postave. Aj keď to nie je zrovna psychický atak rozmerov Calvaire, vie byť občas celkom dusný. V zozname všetkých priemerných hixploitation u mňa zatiaľ na prvom mieste. Silné tri hviezdy.

Psychologický thriller budujúci napätie a znepokojenie diváka cez špecificky poňaté snímanie, absenciu hudby a veľmi presvedčivých hercov. Tiahle zábery bez strihu dokážu ozaj čary a držia vás v neustálej pozornosti. Sledujete celú plochu záberu, že odkiaľ už príde niečo nečakané a režisér sa vám cez ignoráciu všetkých lišé pekne smeje do tváre. Pri sledovaní Funny Games mi do očí veľmi často udrela podobosť so snímkom Los Bastardos, kde podobne intenzívne zábery mali snáď ešte väčšiu tiaž. Ale.. Skôr ako Funny Games, sa mi do rúk dostali Strangers (2008). Spomínam to preto, lebo ide v podstate o rovnakú dejovú líniu (cudzinci terorizujúci mladomaželov v ich chate), ibaže s úplne iným réžijným prístupom. Hollywoodsky poňatí Strangers sú o nepoznanie dynamickejší ako Funny Games (možno aj preto sa na nich príjemne pozerá), avšak v konečnom dôsledku neútočia až tak na psychiku diváka. Chytili ma oba tieto filmy a aj keď majú v rôznych smeroch rôzne veľké kvalitatívne rozdiely, obom dávam štyri hviezdy za nadštandardný počin a môj zážitok.

Jeden z najslabších príspevkov After Dark Horrorfestu III. Katastrofálne ohraný príbeh, až príliš pripomínajúci existujúce žánrové diela. Niektoré scénky sú takmer totožné so scénami z The Broken (2008), ktorý bol však ako celok o niečo presvedčivejší a originálnejší (minochodom tiež súčasť ADH III.). Za zmienku isto stojí aj podobnosť so súčasnou novinkou Unborn, vizuálne isto atraktívnejšou i keď dejovo taktiež slabou. Opísané zhody nebudem konkretizovať, každý ich isto odhalí. Som prekvapený, že niektoré obsahy tu napísaných komentárov vyzdvihujú záver filmu. Podla mňa veľmi silno americký, príliš čitateľný (tak ako celý priebeh) a predvídateľný. Celkovo, absolútne zbytočný film, bez jednej zaujímavejšej scény.

Nedávno som videl Dying Breed a v komentári som písal, že neviem, či ma dokáže exploitation ešte niekedy nadpriemerne prekvapiť. Calvaire sa to podarilo. Aj keď horrory ako Storm Warning, Wrong Turn, či už spomínaný Dying Breed majú svoju dynamiku, ktorou dokážu diváka zaujať a "preniesť" ho cez plytký dej, Calvaire-u sa u mňa podarilo o niečo viac. Je mi sympatická snaha tvorcov atakovať psychiku diváka, často cez fantastickú fúziu kamery a konania postáv (občas som si spomenul na Aronofskeho). Zábery od vianočného stola, či tanečná scéna z krčmy sú nezabudnuteľné. Nepopieram, žeby sa filmu hodil možno trochu rýchlejší spád, najmä v prvej polovici ale aj to je len vec vkusu. Pre milovníkov gore treba poznamenať, že pri Calvaire asi krochkať blahom nebudú. O to viac sa však môžu vžiť s dejom... Škoda pochybného konca a pomalého začiatku, pretože toto zručne odvedené dielko mohlo mať odomňa plné hodnotenie.

Bad Taste je trúfalý, drzý a možno ešte aj na dnešnú dobu v istom zmysle šokujúci. Bohužial tým, čím bol Braindead vtipný, bolo tu pretavené do trápnosti.

Ekologická kampaň po svojom. Pochvalyhodný motív Fessenden pretavuje do nezáživného, kvázi psychologického horroru. Nefungujúca atmosféra, tiahlý dej a urputná snaha zanechať silné posolstvo. A keď ku koncu dochádza k zoznámeniu diváka s prítomným "zlom", zmysel tohto filmu ma absolútne obchádza.