Kusko.t2

Študentská verzia dejín starovekého Grécka Josha Beckera, ktorú ako 13 ročný vyprodukoval v rámci svojho školského projektu na 8 mm video formát “Super 8“ ako zábavný krátkometrážny film s úzkou skupinkou ochotníkov, medzi nimi aj mladučkým Bruceom Campbellom ako kráľom Kreónom v hábite. Keďže sa jedná o nemý film, dialógy sú s odstupom času predkladané po jednotlivých scénach pomocou tituliek – textu napísaného bielou kriedou na tabuľu. Bohužiaľ ale z veľkej časti v nečitateľnej forme z dôvodu nekvality záznamu. Preto som sa musel uchýliť k takémuto bezvýznamnému hodnoteniu, nič som z toho proste nemal.

Námet Scotta Spiegela sparodovať so svojimi priateľmi známeho amerického maskota "Helping Hand" – pomocnú ruku, na zadnej časti obalu vysvetľujúcu prípravu balených potravinárskych polotovarov “Hamburger Helper“, mal pre Sama Raimiho veľký význam. Nielen že si Sam ako postava ochotného podomového mliekara opäť zahral pred kamerou (tentoraz po boku Lindy Quiroz) a vytvoril spoločné kamerové duo s Bruceom Campbellom, ale okrem toho sa biela ruka Scotta Spiegela z tohto 6 minútového kraťasu natočeného ešte na 8 mm video formát “Super 8“, dostala v modifikovanej podobe až do slávnej Raimiho kultovky EVIL DEAD II (1987). ### Anti-reklama Scotta Spiegela na pomocné tipy na obaloch, ktoré sú niekedy dobré len na jednu vec – zábavu :)

Neoficiálne Lenziho pokračovanie nadväzujúce na Raimiho EVIL DEAD II (v Taliansku titul známy pod názvom "La Casa II") z pozície producenta zastrešil sám veľký “mág“ Joe D'Amato. Jemné inšpirácie od Fulciho (QUELLA VILLA ACCANTO AL CIMITERIO 1981, PAURA NELLA CITTA DEI MORTI VIVENTI 1980), Joea D'Amata (KILLING BIRDS – UCCELLI ASSASSINI 1987) a iných, nijako a to ani minimálne neznehodnocujú tento klasický “house“ horor – jeden z najlepších čo som videl. Paralela ku Fulciho “Domu pri cintoríne“ nie je iba nepriama inšpiračná, ale dokonca lokačne totožná. Lenzi sa totiž rozhodol použiť pre svoj duchársky projekt práve ten istý “dom pri cintoríne“! Svojim zásekom "La Casa 3" jednoznačne ukazuje, že ak chce, dokáže tromfnúť hocikoho, a to aj Fulciho! Neskutočná atmosféra, brutálne gore vraždy, vynikajúca hudba, spracovanie na jednotku s hviezdičkou. Vďaka Umberto za jeden strhujúci zážitok, na ktorý sa nezabúda. Moja chvála nepozná hraníc. Tak takto presne si ja predstavujem klasický a súčasne bezchybný “house“ horor! Stráviť v ňom dobrovoľnú noc sa rovná istej samovražde. Temné sily neušetria nikoho!

Trojica Bruce Campbell/Cheryl Guttridge/Sam Raimi prichádza so svojou vtipnou, šialenou a grotesknou variáciou na Indiana Jonesa a to pod režijným vedením samotného Josha Beckera. Bruce Campbell ako veľkodušný lovec Cleveland Smith má práce vyše hlavy. Jeho dobrodružstvá ho zavedú až do “zabudnutého pralesa“ plného lovcov lebiek s kópiami a prázdnymi žalúdkami, ktorým sa podarilo uväzniť mladú bielu slečnu z civilizácie (Cheryl Guttridge). Aby záchranu mladej devy nemal Cleveland Smith tak jednoduchú, čaká na neho množstvo šialených a nečakaných nástrah, Sam Raimi ako "špinavé nacistické prasa" v rovnošate, či krkolomné boje s miestnymi kanibalmi. Cleveland Smith to rozhodne nebude mať jednoduché! ### 9 minútový čiernobiely kraťas “Cleveland Smith: Bounty Hunter“ sa točil ešte v roku 1981 na 16 mm video formát s cieľom, aby mal Josh Becker počas nasledujúcich troch rokov v ruke niečo hmatateľné, čo by prípadným producentom poskytol ako krátku ukážku svojho námetu. Uvažovalo sa totiž o následnom celovečernom spracovaní. V roku 1984 sa od tohto zámeru definitívne upustilo.

68 minútová Raimiho groteska natočená ešte na 8 mm video formát “Super 8“, je otváracou, nízkorozpočtovou, ale zato veľmi pestrou ukážkou Raimiho inovačných postupov, originality a svojského humoru. Režisérska ikona známa hlavne neskorším celovečerným a taktiež inovatívnym kultovým hororom THE EVIL DEAD si svojou filmovou prvotinou “It's Murder!“ otvára svoj režijný účet plným zásahom! “It's Murder!“ je vtipnou variáciou na klasické nemé grotesky, ktoré Raimi v spolupráci so Scottom Spiegelom zasadil do príbehu z vtedajšej súčasnosti – vražedného rodinného sprisahania. Či už Sam Raimi alebo Scott Spiegel – obidvaja sa chopili dvoch titulných úloh, Sam postavy pomäteného strýka Jaspera na vozíku a Scott Spiegel postavy vyšetrujúceho detektíva Richarda, ktorý má za úlohu objasniť záhadnú vraždu práve staršieho brata Jaspera, otca pozostalých detí. Príbeh o šialenej rodinke, chýbajúcej poslednej vôli po nebohom, smrteľných nástrahách komplikujúcich dopátranie sa skutočnej pravdy, výborné kamerové nájazdy, “špeciálne efekty“, herecká jednoduchosť prameniaca zo srdca zabávača a Bruce Campbell na bicykli :), to všetko vyznieva tak ako má – neskutočne vtipne a dychberúco! V neposlednom rade Sam Raimi nezabúda ani na odkazovú stránku, konkrétne pripomínajúcu horory NIGHT OF THE LIVING DEAD (1968) a PSYCHO (1960) – a to vrátane použitia hudby Bernarda Herrmanna. ### “It's Murder!“ = jedna z najlepších groteskných paródii s odkazovou stránkou a silným rukopisom autora, aké som mal možnosť doposiaľ vidieť. Ak “It's Murder!“ zaujme, potom netreba váhať a pozrieť sa aj na neskoršiu grotesku tentoraz pod režijným vedením Scotta Spiegela a Josha Beckera – Torro. Torro. Torro! (1981). Tieto lacné prvotiny veľkých mien je proste radosť sledovať. Avšak aj napriek nízkemu rozpočtu resp. nerozpočtu a obmedzeným možnostiam, je z nich jednoznačne cítiť ten talent, ktorý Raimimu a spol. bol daný od Boha. Chvála mu za to, že sa s ním s nami dokázal takouto formou podeliť. Okrem mien, ktoré IMDb v profile filmu ku dňu 13.11.09 uvádza, je možné v “It's Murder!“ zahliadnuť napríklad aj Cheryl Guttridge (CLOCKWORK 1978, THE EVIL DEAD 1981, CLEVELAND SMITH: BOUNTY HUNTER 1982), mladšieho brata Sama Raimiho – Teda (postava malého usmrkanca Bradleyho s okuliarmi a strojčekom v ústach hrajúca otravne na čelo), Ivana M. Raimiho – staršieho Samovho brata (THE EVIL DEAD 1981, ARMY OF DARKNESS 1992), Roberta G. Taperta a Josha Beckera – blízkych priateľov Raimiho a jeho okolia, ktorí sa mihli aj v už z niektorých, mnou vymenovaných projektoch, ...a samozrejme aj iných.

Sympatický mladík Juan, umiestnený do stráženej psychiatrickej liečebne po smrti svojej matky tetou, ktorá sa ho týmto spôsobom rozhodla zbaviť a odstaviť od nároku na dedičstvo po rodičoch, sa po necelých troch rokoch dostáva späť na slobodu. Sebavedomého Juana pobyt za múrmi ústavu nezlomil, ale zocelil. Myšlienka na zaslúženú pomstu ho pohŕdavo ženie stále dopredu. Stal sa z neho zásluhou striktnej, takpovediac až väzenskej starostlivosti vyliečený, logicky uvažujúci človek alebo ešte väčší blázon? Radšej by som sa ho na to nepýtal. Dom po rodičoch, v súčasnosti obývaný práve tetou Martou a jej tromi dcérami, čaká na svojho navrátilca. ### Španielsko-francúzska produkcia nepristúpila pod vedením Claudia Guerína k spracovaniu šialenej pomsty priamočiaro násilne, ale inteligentne, s postupnou gradáciou a vyvrcholením. Postava Juana nie je stelesnením predstaviteľa tzv. maniakálneho vraha, ktorý sa po utrhnutí z reťaze bezhlavo vrhá s nožom v ruke po svojej obeti, len aby dal všetko hneď do poriadku. Juan vie, že ak chce uspieť, musí byť trpezlivý. Sociálna situácia spojená s výdavkami na život a či jeho vnútorné pohnútky, ho zavedú po prepustení z liečebne až za brány miestneho “slaughter–houseu“ – bitúnku dobytka. Režisér sa v rámci scén z tohto prostredia nebráni zobrazeniu ani tých momentov, ktoré u časti obyvateľstva vyvolávajú zhnusenie a odvrátenie pohľadu. Samotný Juan, stvárnený hercom Renaudom Verleym, s tým nemá žiaden problém. Dokonca pod jeho rukou držiacou ostrý nôž zahynie nejaký ten kus v priamom prenose. Kontroverzné zábery ako z mondo dokumentov, neboli v tomto období až takou raritou v španielskych filmoch. Spomenul by som v súvislosti s tým napríklad aj ultimátnu hororovú drámu Eloya de la Iglesia - La Semana del asesino (1971). Existuje však samozrejme viacero verzii filmu “La campana del infierno“, okrem anglického zostrihu (minutáž údajne 93 minút - USA), sú to aj minimálne tri základné (pôvodné) španielske verzie – 89 minútový cut, 91 minútový cut (92 minút ak rátam úvodné informácie distribútora), a 106 minútový full uncut. Len pre informáciu - 91 (/92) minútový španielsky zostrih (videný ten) obsahuje na rozdiel od 93 minútovej USA verzie aj gore zábery skutočného zabíjania zvierat, a to aj napriek menšej minutáži vydania v porovnaní s USA. V Amerike podlieha totiž tento spôsob vizualizácie smrti zvierat zákonu, ktorý podobné zábery nepripúšťa. Okrem týchto a iných šokujúcich scén sa stal film “La campana del infierno“, označovaný aj pod alternatívnym názvom “The Bells“ (“A Bell from Hell“), známy aj záhadnou smrťou režiséra Claudia Guerína v posledný deň nakrúcania a to práve pri tvorbe záverečnej nosnej scény s kostolom. Claudio sa zabil skokom/pádom (nikdy sa nezistila jednoznačná príčina) z veže kostola, na ktorom trónil zvon – pre režiséra doslova “Zvon z pekla“ - “A Bell from Hell“. Záverečné scény filmu preto dorežíroval Juan Antonio Bardem.

Režijný debut Michaela Laughlina – “Strange Behavior“, známy aj pod alternatívnym názvom “Human Experiments“ či “Dead Kids“ (pôvodný názov), kombinuje v sebe tému vychádzajúcu priamo zo spomínaných titulných označení. Na pohľad pokojné mestečko Galesburg (Illinois, United States) sa nečakane ocitá v stupňujúcej sa vlne záhadných vrážd bez motívu. Podivné správanie detí – študentov miestnej univerzity, zavedie policajné vyšetrovanie na čele s Johnom Bradym až ku konfrontácii s aktivitami akademickej obce. Experimenty profesora psychológie Dr. Le Sangela vysielané študentom počas výskumnej prednášky doktorkou Gwen Parkinsonovou vrátane praktických ukážok na živom kohútovi naznačujú, že by na tom mohlo byť niečo pravdy. Keď sa ku skupine teenagerov, tajne podrobujúcej sa experimentom na vlastnom organizme za nemalé finančné kompenzácie pridá aj syn policajného dôstojníka Johna Bradyho – Pete, vyšetrovanie sa razom zintenzívňuje. Výskumné oddelenie univerzity – chránená sekcia 104 sa na nedostatok pokusných morčiat sťažovať nemôže. Kto raz vstúpi, ten už nevystúpi. Injekcia so zeleným sérom sa napĺňa a ... ### Ku lokačnej zaujímavosti “Strange Behavior“ patrí fakt, že film sa nakrúcal na Novom Zélande (mesto Auckland) a nie v Galesburgu (Illinois, United States), ako sa v rámci filmu uvádza. O hudobnú stránku “Strange Behavior“ sa zaslúžilo tzv. zoskupenie “Tangerine Dream“ – čo je šestica autorov, z ktorých trojica (Ch. Franke, E. Froese, P. Haslinger) sa postarala podľa môjho názoru o jeden z tých kvalitných a z časti progresívnych soundtrackov ku hororom a to svojim hudobným zásekom ku NEAR DARK (1987). Hudba od “Tangerine Dream“ tu v “Strange Behavior“ použitá ma však nijako nezaujala, teda až na jeden moment. Hovorím o krátkom hudobnom dvoj-úryvku - Pete na záchode a Pete s nožom v ruke pri záverečnom odhalení. Oba totožné hudobné motívy mi značne pripomínali hudbu Fabia Frizziho ku hororu PAURA NELLA CITTA DEI MORTI VIVENTI (1980) – konkrétne krátku časť z titulnej piesne soundtracku – “Introduzione, Paura, Liberazione“. Žeby sa “Tangerine Dream“ takto nechutne pokúsili participovať na majstrovi z Talianska týmto spôsobom? No teda! Ak už nechám hudbu hudbou dotvárajúcu “Strange Behavior“ podobne ako hororové prvky len v minimálnom množstve, vychádza mi zo sledovania a kýženého zážitku len strata času. Nič moc sa tu toho neudeje a keď už aj hej, vyznieva to väčšinou skôr trápne (niekedy až mega trápne). PS - Videná verzia o minutáži 99 minút. Pôvodnú, tzv. “strange“ trilógiu režisér Michael Laughlin ukončil svojim druhým filmom “STRANGE INVADERS“ a ďalej sa jej nevenoval. Našťastie, aj keď kto vie :)

Jeden z dokumentov ku cenenej kultovke THE EVIL DEAD (1981), ktorý sa po prvý krát stal v roku 2002 súčasťou špeciálnej edície filmu vydanom na DVD distribučným štúdiom “Anchor Bay“. THE EVIL DEAD – titul z tzv. kategórie video nastys, sa aj napriek nepriazni cenzorov v osemdesiatych rokoch zarýva do srdiečok divákov hororu. Už nie je cesty späť!

Christopher Lee ako gróf Drago lanári na svoje panstvo návštevníkov rozhodne nie z dôvodu pohostinnosti. Jeho podivné experimentálne sérum vysávajúce dušu a súčasne balzamujúce telo v pôvodnej strnulej podobe, je na čase plnohodnotne vyskúšať na človeku. Čo človeku, ľudí! Putovný cirkus “Bruno“ mieriaci na gotický zámok grófa, netuší čo ho skutočne čaká. Varovanie starej čarodejnice (Donald Sutherland v prestrojení) o zámku s povesťou panoptika smrti, berú skôr s úsmevom než ako predzvesť reálnej hrozby. Veď kto by veril prezlečenému Sutherlandovi za starú pomätenú babu :) Výrazný Sutherland stvárnil v Il castello dei morti vivi okrem spomínanej postavy aj bezvýznamnú, tzv. komparzovú úlohu starého muža z úvodu filmu a to ako divák predstavenia cirkusu “Bruno“, či do tretice postavu zábavného seržanta – predstaviteľa zákona a poriadku. Il castello dei morti vivi produkovaný v koprodukcii Talianska a Francúzska, dnes už titul známejší pod názvom “Castle of the Living Dead“, obsahuje ako pôvodnú zvukovú stopu – taliančinu, čiže hercov ako Lee, Sutherland a kto vie koho ešte, bolo v konečnom dôsledku potrebné predabovať.

Píše sa rok 2012. Po rozsiahlej jadrovej katastrofe ľudstvo skoro úplne vymrelo. Post-apokalyptická pustá planina (ak teda nerátam to evidentne obývané mesto svietiace výraznou žiarou v pozadí jednej z úvodných scénok za pokojnej noci :-), nie je tým pravým domovom pre hŕstku šťastlivcov, ktorým sa podarilo prežiť nukleárnu vojnu. Na skupinu tzv. “Breederov” – mužov, ktorí sa majú postarať o znovuzaľudnenie planéty Zem, čaká ťažká robota. Práce je plno, nevedia kde im “hlava“ stojí a do čoho skôr so svojim potešeníčkom pichnúť. Druhá skupina istých “kazisvetov“ im navyše nadá pokoj ani pri tejto záslužnej práci. Boj kto z koho a kto do koho sa môže teda začať :-) ### Porno Breeders Brada Armstronga, inšpirované rovnomenným sci-fi hororom BREEDERS z roku 1986, je šialeným mixom spomínanej predlohy, druhého pokračovania MAD MAXa a TERMINATORa (resp. Inseminátora). Vďaka svojej trashovitosti, amatérskym akčným scénam a celkovej jednoduchosti, je to aspoň zábava.