Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Krátkometrážny
  • Horor
  • Dokumentárny
  • Akčný
  • Animovaný

Recenzie (1 294)

plagát

J'irai cracher sur vos tombes (1959) 

Filmová adaptácia románu Borisa Viana “J'irai cracher sur vos tombes“ (v anglickom preklade titul známy pod názvom “I Spit on Your Graves“), ponúka tak ako jej knižná predloha z roku 1946 príbeh s rasistickým a nemorálnym podtónom o mladých, nerozvážnych, predsudkami a neúctou vyzbrojených indivíduí dospievajúcej mládeže v zrelé osobnosti. Ku spracovaniu kontroverznej témy, ktorá bola v písanej podobe zakázaná krátko po jej vydaní vo Francúzsku, sa ale samotný Boris Vian (publikoval pod pseudonymom Vernon Sullivan) nepriznáva. Dokonca žiadal, aby bolo jeho meno z tituliek vyradené. Toto odmietavé stanovisko nemal možnosť rokmi prehodnotiť, keďže ešte v roku 1959 zomrel počas predpremiery filmu na infarkt. Asi sa mu spracovanie skutočne nepáčilo. ### Pre čiernu komunitu je život na juhu Spojených štátov boj o každodenné prežitie. Smrť mladého chlapca zásluhou netolerantnej spoločnosti, ktorý vzplanul láskou ku bielej dievčine, nehodlá nechať jeho starší a !!! biely !!! brat Joe len tak. No dobre, tak čierno-biely :) Joe ale nie je žiadne béčko. Vďaka svojej netradičnej farbe pleti má infiltráciu do skupiny bielych, v ktorej číha a čaká na príležitosť pomsty, o to jednoduchšiu. Opľujem vaše hroby, dajte mi len príležitosť! Nové mesto, nový mrav, nové rozhodnutia, nové skúsenosti. Tak ako Joe?

plagát

Bloodlust (1961) 

Očakávania nudného a amatérskeho hororu resp. trileru sa nenaplnili! Pre mňa témou zaujímavý snímok odohrávajúci sa na tropickom ostrove obývanom Dr. Albertom Balleauom – zanieteným lovcom a zberateľom trofejí exotických zvierat a špeciálnych exemplárov, o ktoré sa podobne ako Prof. Henry Jarrod (Vincent Price) vo svojom “DOME Z VOSKU“ stará s láskou a potrebným zmyslom pre detail. Novodobý Dr. Moreau nestojí o experimenty za života, to čo ho láka je plná vitrínka zosnulých vysvietená bodovým osvetlením. Čím rôznorodejšie naaranžovaná strnulá póza – výjav určený pre potešenie oka, nahnanie strachu, odporu a fascinácie, tým lepšie. Štvorica mladých dovolenkárov – objaviteľov už objaveného ostrova, sa vďaka ich túžbe po nepoznanom dostáva až do honosného sídla Dr. Alberta situovanom uprostred pralesa. Vitajte priatelia moji! Na oko kultivovaný hostiteľ má vo svojej tajnej, panoptickej jaskyni ešte nejaké tie miesta voľné a pripravené k zaplneniu. GOOD FIGHT, GOOD NIGHT! ### Dnes už jednoznačne striedma variácia témy exotického lovu ľudí ponúkne okrem atmosféry, prijateľne využitej minutáže, dokonca aj náznaky gore scénok vrátane vytekajúcej krvi z čerstvo utŕžených rán. Bolo príjemné sledovať ešte tieto klasické filmové postupy bez množstva špeciálnych efektov, nahých žien a šialenej, neustále napredujúcej akcie, mixujúcej dokopy všetko, čo len béčkovú myseľ napadne. Ak by bol záujem sa pozrieť na rovnakú tému akú ponúkol “Bloodlust!“ len spracovanú tak odľahčeným spôsobom, že šaty ženskej koristi a myseľ hlavného lovca sa povoľne rozplývajú v nenávratno, potom je tu od toho k dispozícii napríklad titul – SLAVE GIRLS FROM BEYOND INFINITY (1987).

plagát

Robot Wars (1993) 

Či už príbehom alebo spracovaním veľmi voľné pokračovanie sci-fi béčka Robot Jox (1990) o skromnejšej minutáži a bez toho potrebného impulzu, ktorý by zaručoval výraznejšiu divácku zábavu a prídel akcie všade tam, kde je scenár tak jednoduchý až presvitá a dokonca sa stráca. Síce IMDb v profile filmu uvádza runtime UK:60 minút a Germany:67 minút (ku 14.12.09), podarilo sa mi ale v rámci internetových informácii dočítať, že by mali údajne existovať (poprípade existovali) aj VHS-ky o minutáži 80 minút (film vydaný v roku 1993 na VHS distribučným štúdiom “Paramount Home Video“) a dokonca aj 106 trvajúci zostrih (vydanie štúdiom “Full Moon Entertainment“). Opätovné vydanie “Robot Wars“ štúdiom “Full Moon Entertainment“ na DVD je však v trvaní 72 minút – videná táto verzia. Režisér Albert Band, ktorý sa zaslúžil o vznik už spomínaného “Robot Jox-u“ (produkoval ho), prichádza po troch rokoch s vlastnou post-apokalyptickou verziou “MechWarriorov“ – robotických monštier s kokpitu ovládaných ľudskou posádkou. ### Píše sa rok 2041. Jediný, kto má v tomto čase v rukách obrieho Mega Robota je USA. Keďže je čas mieru, plazmové delá, lasery a iné paprskomety nainštalované na telo hrôzu naháňajúcej obludy pripomínajúcej obrneného škorpióna, sa pomaly zanášajú púštnym prachom. Aby ôsmy div sveta nechátral v hangári milície, vláda jeho objemné služby využíva na prepravu pasažierov na dlhé vzdialenosti. Rok 2041 sa tak stal nie rokom pohodlnej leteckej dopravy bez obmedzení, ale z jednej strany na druhú hádzajúcim dopravným peklom na nemotorných obrích nohách pod poctivou značkou “made in USA“. Skúšobné testy a rany tankov do okien prepravného pavúka, už aj tak vystresovaným pasažierom na pokoji rozhodne nepridajú. “Eastern Alliance“ a skupinka vyznávačov čiernych slnečných okuliarov – tzv. “Centrosi“ – vo voľných chvíľach politickí rebelanti a vyvrheli, predstavujúci odvrátenú stranu režimu, si na Mega Robota robia zálusk. Našťastie USA má svojho hrdinu! Honba za čo najklasickejším a najklišovitým akčným sci-fi skečom nepozná hraníc. Ale od toho tu echt béčka sú :) Všetky známe a milión krát omieľané kraviny sa tu objavia! A keď už nič iné, tak aspoň človek vie, čo ho v roku 2041 môže čakať – okrem iného aj 54-té pokračovanie Puppetmastera, hehe.

plagát

UFO - tajemní návštěvníci (1983) 

Po dvoch rokoch od svojej prvotiny STRANGE BAHAVIOR sa Michael Laughlin rozhodol voľne nadviazať na “strange“ tému, ktorej korene siahajú tentoraz až do ďalekého vesmíru. Mimozemská háveď kobyliek v roku 1958 náhle napadá zmyslené mestečko Centerville situované do štátu Illinois. Čas plynie, infiltrácia sa prehlbuje. O 25 rokov neskôr sa už v ňom nenájde azda ani jeden skutočný obyvateľ, ktorý by poznal niekdajšiu tvár tejto vidieckej osadlosti z vlastných spomienok. Lupiči tiel rozprestreli svoje siete precízne. Zatiaľ, čo v tom čase na Kolumbijskej univerzite v New Yorku prednáša profesor antropológie Charles Bigelow, jeho exmanželka Margaret je nútená sa práve do Centervillu vypraviť na niekoľko dní, aby urovnala všetky potrebné skutočnosti súvisiace s úmrtím svojej matky. Dni plynú, Margaret sa neozýva. Charles sa preto vydáva po jej stopách. S desivým tajomstvom, ktoré sa mu odkrýva, ale narátal. ### Jednoduché sci-fi béčko “Strange Invaders“ je lacnejšou, dalo by sa povedať miestami aj zábavnou, ale hlavne nenáročnou variáciou na klasické filmy ako napríklad INVASION OF THE BODY SNATCHERS, IT CAME FROM OUTER SPACE a im podobné. Menej zaujímavé béčkové prevedenie, snaha z úvodu priniesť aspoň umelo niečo podivné (strange musí byť), nechutne milý happy end, niektoré nevysvetlené zvraty a mdlý priebeh, to všetko vnímam ako mínusy. Ale na druhú stranu sa to dalo tak trochu aj čakať od filmu pre mládež. Vidieť “Strange Invaders“ v tomto období, asi by som sa na všetko díval inak. Tých pár trhancov ľudskej kože stojí aj napriek tomu všetkému stále v tom lepšom svetle v porovnaní so samotným obsahom filmu.

plagát

Pomsta živých mrtvých dívek (1987) 

V rámci obmedzených možností vcelku zábavný francúzsky zombie trash režiséra Pierra B. Reinharda (v titulkoch pod pseudonymom Peter B. Harsone), u ktorého sa vo filmografii nájdu aj nejaké tie porno filmy. V tomto prípade na ne úplne nezanevrel, keďže okrem nahoty a sexuálnych náznakov svoje oživlé mŕtvoly mladých slečien využil aj v lesbickej štvorke, či dokonca im nechal okúsiť mužské a ženské prirodzenie. To však nie je zďaleka všetko, čo tieto záhrobné devy dokázali. Za života trojica krásnych dievčat – dve náruživé hráčky pinballu a jedna nevesta pred svadbou (podľa policajného dôstojníka miestna kurva, ale sympatická :)), okúsi chlad a temnotu cintorína, pod ktorého čiernu zem sa dostali zásluhou kontaminovaného mlieka so smrteľným účinkom. Aby toho nebolo málo, miestna továreň, ktorá má ich životy z časti na svedomí, necháva prostredníctvom zaplateného protiprávneho “likvidátora odpadu“ vylievať na ich hroby toxický odpad. Na to sa už bývalé zamestnankyne továrne, pre ktorú pracovali nedokážu nečinne pozerať. Noc čo noc povstávajú zo svojich hrobov, aby krivdu napravili. ### Síce ani v rámci témy sa príbeh “The Revenge of the Living Dead Girls“ nevyznačuje aspoň tmelovým logickým základom, to však ale moc nevadí. O to väčšia je to zábava. Čo na tom, že správanie postáv nedáva zmysel a často sa dostáva do rozporu so zaužívaným konaním, zombie slečny vedia riadiť auto, hrať na organe v kostole, plávať v bazéne a príležitostne majú potrebu sa po nociach lesbiť. Navyše, keď už sú ochotné zhodiť zo seba biele plášte, v ktorých boli pochované, je skôr pozitívom, že pod nimi sa ich telá zachovali v rovnako čerstvej forme, ako tomu bolo v rámci ich produktívneho obdobia medzi živými :) Zaujímavosťou taktiež je, že existuje dokonca aj alternatívny koniec, ktorý v rámci zhruba minúty a pol dá v konečnom dôsledku filmu úplne iný význam a predchádzajúcu hodinu aj niečo doslova postaví na hlavu. Ale aj na “nenáročného“ fanúšika béčkových hororov je to už proste moc. Vďaka nemu sa dá rozpoznať snaha urobiť z lacného hororu umelo niečo viac. Zámer sa ale nielenže nedarí, ale film doslova zhadzuje. Ešteže sa nakoniec nepoužil. ### Vďaka istým kontroverzným záberom, dnes už v prevažnej mierne scénkam, ktoré viac ako zhnusenie vyvolávajú skôr široký úsmev na tvári, sa filmu povenovali aj cenzori. Okrem toho, že existuje viacero cut verzii je zaujímavé aj to, že napríklad v USA sa “The Revenge of the Living Dead Girls“ nedostal na pulty predajní a požičovní a tým pádom bol miestny trh video zábavy ochudobnený o vyčíňanie francúzskych zombiečok. To sa zmenilo až v roku 2006, kedy sa na trh dostáva remasterovaná verzia filmu na DVD zásluhou distribučného štúdia “Image Entertainment“.

plagát

Attack of the Brown Paper Bags (2009) 

“V roku 2005 sa v San Franciscu schválil zákon, ktorý zakázal používanie plastových tašiek. Ich miesto bolo nahradené papierovými. Ostatné mestá sa tomuto trendu čoskoro prispôsobili. V rámci ich vývoja sa papierové tašky stali ekonomicky výhodnejšie. Jedného dňa však nadobudli pocit, že ich existencia je oveľa dôležitejšia než iba preprava potravín. Preto sa rozhodli ľudstvu vrátiť úder späť! ..... Môj otec bol jednou z obetí. Po jeho smrti som sa ja a moja sestra ako dvojica mladých deratizátorov - exterminátorov, rozhodli spolu zobrať spravodlivosť do vlastných rúk.“ Toľko z “terminatorovského“ intra :) Silnou stránkou parodicky ladeného kraťasu Patricka Crowleyho, ktorý sa okrem režijného vedenia postaral aj o produkciu, kameru a spolupracoval aj na scenári, je hlavne jednoduchá zábava, šialený nápad a samozrejme krvilačné tašky, ktoré nepoľavia ani pri krutom výsluchu :) “It's paper shredding time!“.

plagát

The Earth Dies Screaming (1964) 

Zabudnuté nízkorozpočtové sci-fi, ktoré údajne nevyšlo ani na VHS-kách, sa dočkalo svojho opätovného oprášenia až v roku 2007, kedy “The Earth Dies Screaming“ vychádza spolu s “Chosen Survivors“ v dvojpacku na DVD zásluhou distribučného štúdia “20th Century Fox“. Terence Fisher – režisér známy hlavne vďaka predchádzajúcej výrobe hororov pre spoločnosť “Hammer Film Productions“, reaguje svojou vlastnou apokalyptickou verziou na tituly ako napríklad TARGET EARTH (1954), INVASION OF THE BODY SNATCHERS (1956), VILLAGE OF THE DAMNED (1960), seriál DOCTOR WHO (1963), THE LAST MAN ON EARTH (1964) a iné... Príbehom zasadeným do lokality pokojného anglického vidieka sa o pár rokov neskôr nechal pravdepodobne inšpirovať aj sám veľký George A. Romero pri tvorbe NIGHT OF THE LIVING DEAD (1968) a to vrátene inšpirácie vychádzajúcej s už spomínaného titulu THE LAST MAN ON EARTH (1964). Počas niečo málo vyše hodiny trvajúcej minutáže “The Earth Dies Screaming“, sa musí malá skupinka na čele s americkým pilotom Jeffom Nolanom vyrovnať s nástrahami náhlej mimozemskej invázie, oživlou smrťou a vyľudnenou planétou Zem po svojom. Prečo sa rozhodol mimozemský šmejd pomstiť ľudstvu takýmto krutým spôsobom – počas bežného dňa občania padajúci ako podťatí, zomierajúci náhle za volantom idúcich áut, dopravných prostriedkov či v pokoji vlastných domovov, nie je jasné. Tak ako sa invázia z nenazdania začala, sa aj končí.

plagát

At Midnight (2008) 

Hororový kraťas 16 ročného teenagera Wesleyho Eckenrodea, ktorý okrem stvárnenia titulnej postavy Wesleyho – zanieteného hráča hier, sa zaslúžil aj o réžiu, scenár a produkciu vlastného krátkometrážneho snímku “At Midnight“. Dospievajúci mladík Wesley má už po hodinách hrania akčnej strielačky “Halo 3“ vyrobenej čisto len pre konzoly X-Box , tak akurát dosť. Je až tak mimo, že hru ovláda joypadom pre úplne iný druh konzoly – a to PlayStation :) (chyba produkcie). Prebratie zo svojej znudenosti zapríčinenej ústavným hraním rieši prepnutím na kanál miestnej losangeleskej televíznej stanice a jej večerné spravodajstvo. Unavený organizmus rozbieha svoje pochody vedúce až ku...

plagát

Úžasný pan X (1948) 

Mr. X, vlastným menom Alexis, predstavuje postavu záhadného spiritualistu – manipulátora, po Johnu Edwardovi druhý “největší všivák ve vesmíru“, ktorý upriamil svoje “schopnosti“ netolerované políciou na zlomenú vdovu Christine a jej sestru Janet. Jeho postranné úmysly sú vďaka tme a charizme kultivovaného muža zahalené oparom očakávania z nadprirodzena zo strany slepo veriacich a príležitostne omámených zákazníčok. Počas jedného z jeho predstavení sa ale stane niečo, čo nikto neočakával. ### Vcelku dramatický, ale vo mne prakticky žiadne emócie nevyvolávajúci film-noir, ktorý sa snaží čerpať z mystiky, jednoduchých efektov a z prostoduchého správania postáv, miestami až úsmevne naivného. Nie som však ale divák, ktorý by podobné kúsky prioritne vyhľadával. Hodnotenie treba brať z časti aj z pohľadu tohto kontextu. To čo som čakal, sa mi nedostalo.

plagát

Suor Omicidi (1979) 

Katolíckou cirkvou v čase svojho vzniku odsudzovaný filmový projekt, ktorý sa nechal voľne inšpirovať čerstvými udalosťami založenými na skutočnosti. Hlavnej postavy mníšky – sestry Gertrudy sa zhostila niekdajšia sexbomba a Miss Švédska Anita Ekberg. Príbeh Giulioho Berrutiho sa nechal voľne inšpirovať udalosťami zo začiatku roka 1977, kedy sa v 38-lôžkovom geriatrickom oddelení verejnej nemocnice v meste Wetteren (Belgicko), začali čoraz viac množiť a vychádzať najavo podivné praktiky jednej z opatrovateliek. Podozrenia zo sadistického týrania, vrážd a krádeži padali na hlavu 44 ročnej sestry Godfridy – mníšky narodenej pod vlastným menom Cecile Bombeek, ktorá prijala svoje náboženské meno Godfrida po vstupe do Apoštolského Rádu Svätého Jozefa (Apostolic Order of St. Joseph). Neskôr po vyplávaní šokujúcich udalostí na povrch osoby už nazývanej ako "The Bloody Sister". Zdrojom všetkých jej známych problémov sa stala druhá operácia mozgu z roku 1976, po ktorej sa stala závislá na morfiu. Svoje potrebné dávky drogy mala v liečebnom ústave ako vrchná sestra prakticky na dosah ruky. A keďže jej pacientmi boli nevládni a chorí starí ľudia, neštítila sa ani krádeží ich cenností. Polícia ju obvinila z krádeže predmetov v celkovej sume až 30 000 dolárov a bola vyšetrovaná za radu vrážd. V rámci jedného roka zomrelo v ústave až 21 ľudí a to často záhadným spôsobom. Priame dôkazy sestru jednoznačne usvedčili z troch vražd, ku ktorým sa pod ťarchou vyšetrovania priznala. Oficiálne bola obvinená teda len za tieto tri (následok smrti – predávkovanie vysokou dávkou inzulínu), za ktoré bola políciou zatknutá a odsúdená vo februári 1978. Jej doslova mučiace praktiky, sexuálne chúťky, závislosť na drogách, vraždy, falšovanie lekárskych správ a receptov, sa vďaka policajnému vyšetrovaniu po roku konečne zastavili. Keďže sa ukázalo pochybenie aj zo strany personálu z blízkosti sestry Godfridy - istý čas boli niektoré z jej praktík zámerne prehliadané a ticho tolerované, katolícka cirkev moc nadšená z chystaného projektu voľného sfilmovania osudu tejto čiernej ovce v mníšskom hábite nadšená nebola. Okrem použitia dramatického príbehu vyvolávajúceho emócie sa v istých fázach pristúpilo aj ku zobrazeniu tyranie v niekoľkých striedmych gore záberoch. Ale aj tie stačili, aby sa na film začali orientovať cenzori. Vo Veľkej Británii bol film pod názvom “The Killer Nun“ v auguste roku 1984 dokonca úplne zakázaný (verzia vydaná distribučným štúdiom “Techno Film“). Docielilo sa toho umiestnením filmu na neslávne známy zoznam tzv. Video nasties. Svoju unáhlenosť a neopodstatnenosť si cenzori z BBFC uvedomili v júli roku 1985, kedy “The Killer Nun“ zo zoznamu vyradili. K re-releasu v Británii sa pristúpilo až v roku 1993, kedy na trh prichádza Cut verzia od štúdia “Redemption“ – verzia skrátená o 13 sekúnd, Rated:18. V roku 2006 tá istá spoločnosť vydáva film opäť, tentoraz v remasterovanej Uncut podobe na DVD (Rated:18). Osobne videný práve tento uncut zostrih.