Kusko.t2

Kraťas Francesca Erbu Asylum, ktorý vyprodukoval v rámci projektu záverečnej práce počas štúdia na filmovej škole za tri dni, sa údajne nechal inšpiroval životom a prácou spisovateľa Lewisa Carrolla. Krátky príbeh Lewisa – väzňa odsúdeného za viacnásobnú vraždu a umiestneného vďaka jeho žalostnému psychickému stavu do ústavu pre šialencov, je poňatý ako nejasná výpoveď zlomeného muža, ktorému nikto neverí a neberie ho vážne. Všetko ale nakoniec môže skončiť úplne inak (aj keď tradične) ako sa na prvý pohľad zdá.

Na svoju dobu šokujúci, brutálny a nemalou skupinou ľudí zatracovaný filmový projekt plný mučenia, šialenstva a fetišizmu. Zábavný priemysel pohyblivých obrázkov pojal 60-te roky všade možne po svete skutočne ako prelomové desaťročie plné bizarností, inovácii a nepredstaviteľného teroru, doposiaľ v takej explicitnej forme nevídaného predstavenia ľudského úpadku. Šokujúca éra mondo dokumentov v Taliansku odštartovaná slávnym MONDO CANE (1962), nenechala na seba dlho čakať ani na poli hororu, čoho príkladom je aj Il boia scarlatto, titul známejší pod názvom “Bloody Pit of Horror“. Pritvrdzovalo sa ale všade, nie len v Taliansku. A to vrátane klasického amerického gore prelomu Herschella Gordona Lewisa – BLOOD FEAST (1962) a japonských šialeností, sa krivka rastu toho, čo publikum ešte dokáže zvládnuť, neustále posúvala čoraz viac do väčších a strmších hodnôt. Strach z gothických panstiev, mučiarní, chladných zámkov s množstvom tajných chodieb a pavučín na klenbách vysokých stropov, ale stále ešte pretrvával. Režisér Massimo Pupillo (v anglickej verzii uvedený pod pseudonymom Max Hunter) oprášil klasický Poeov príbeh o JAME A KYVADLU a výjavy Marquisa de Sadea. Ku vygradovaniu fyzickej tortúry a psychickej deštrukcie pána hradu, pridal Massimo Pupillo okrem toho aj štýlovú hudbu od Gina Peguriho presne pasujúcu do rytmu žeravých kutáčov a besnenia v mučiarni, a aj to správne osadenstvo na porážku. Vďaka bande fetišistov – skupinka fotografov, štylistov a krásnych vyzývavých modeliek, mieriacich na zdanlivo opustené panstvo z dôvodu tvorby poriadne bizarného kalendára s naaranžovanými snímkami mučenia, zábava neutícha ani vtedy, ak práve na scéne nie je samotný “The Crimson Executioner“. Akcia strieda proste akciu. Miestami zámerne vtipný, inokedy nedobrovoľne samoparodický vďaka amatérskym efektom, drsný, šialený, herecky obstojný a nápadmi oplývajúci snímok jednoducho dokáže nadchnúť aj po zhruba polstoročí. A to klobúk dolu. Moje veľké sympatie si rozhodne získal. Záverom mi nedá sa ešte nevrátiť k fetišistickým kolážam foteným na zámku, niektoré z nich sa postupne prezentujú samostatne na obraze ako predstavenie nových prírastkov do fotoalbumu bizarnosti. Spomínané prezentácie mi totiž pripomenuli prácu Irvinga Klawa a Johna Willieho – fotografov fetišistických kreácii ženských modelov, ktoré pred objektívom fotoaparátu v na pohľad krutých scénkach fotili a štylizovali do vývavov mučenia. Okrem tohto fetish podtextu mi príde zaujímavé spomenúť cvakátko na nechty. Áno cvakátko!!! :) Že sa ním strihali nechty v Taliansku už v šesťdesiatom piatom som ani nevedel :) V tomto prípade bolo prostredníctvom neho nutné nie sa starať o manikúru ale o záchranu svojho vlastného života, hehe. Mimochodom a tým už výpis malých zaujímavostí ukončím, na túto staršiu klasiku talianskej kinematografie si spomenuli aj drsní chlapi z goregrindovej skupiny "Impetigo" a to tým, že si ju prostredníctvom krátkeho úryvku – intra k pesničke “Bloody Pit Of Horror“ v rámci vydania EP “Faceless“ z roku 1991, pripomenuli. "I can't stand anymore let me go. The Crimson Executioner invented the torture of icy water .... too creature like you. .......... My vengeance needs blood! .......... The Crimson Executioner cries out for blood! .......... You'd better prepare to die, you sinner! ... Ha ha ha ha ha!"

Husté lesy Texasu slúžiace ako posledné útočisko zarasteného Yettiho s detským hlasom, dvojici zálesákov bažiacich po grilovaných steakoch a hazarde, či skupinke kempujúcich detí neďaleko, tí všetci v ten istý moment opúšťajú svoje radosti a starosti a upriamia pohľad k oblohe. Žiarivý meteorit pretína oblohu na dve časti a nezadržateľne padá aj so svojim desivým tajomstvom. Zvedavosť po senzácii ľudskú bytosť nahlodáva. Ale namiesto obrovského kráteru sa jeden z nich dočká iba pľuvanca do tváre. A problém je na svete! Vyriešiť ho si vyžaduje istú dávku špeciálnych schopností a otvorenej mysle. A nie len tej :) ### Amatérsky short Jeffryho Chaffina, ktorému je okrem vysadávania na režisérskej stoličke možné priradiť zásluhy aj za pozície autora scenára, producenta, editora a kameramana, pojal svoj krátky snímok hlavne ako jednoduchú zábavu priateľov pre priateľov. Nezainteresovaný divák si to až tak neužije. Je totiž jasné, že to najzábavnejšie sa spája so samotným nakrúcaním a výrobou a nie s konečnou 13 minútovou verziou. V rámci minutáže si Jeffry Chaffin spomenul aj na kráľa popu Michaela Jacksona a jeho THRILLER z roku 1983. O úspešnom odkaze na zombie feeling Michaela a jeho kreácii sa ale hovoriť nedá.

Mesačný svit doposiaľ nepoškvrnenej párty mladého učiteľa Shianga a jeho ešte mladších spoločníčok – študentiek, v tesnom kruhu pri ohníku, pod jasnou oblohou a žiariacimi lampiónmi, bez varovania naruší až do krvava sfarbený mesiac nad ich hlavami. Záhadná udalosť nie je podivným úkazom zatmenia, ale predzvesť príchodu krvilačného démona z Kambodže – Monster Moona, bažiaceho po rozkoši a krvi prevažne mladých a krásnych Hongkongčaniek. Polícia samozrejme poverám o znásilňujúcej oblude s na zeleno žiariacim pohľadom neverí, podozrivým číslo jedna preto zostáva sám učiteľ označovaný tým pádom ako brutálny sexuálny maniak. Dôkazy ale chýbajú. Prepustenie na kauciu, zorganizovanie malej skupiny, zháňanie informácii a stretnutie s Panenskou sväticou z konkurenčného kambodžského kmeňa, dáva profesorovi Shiangovi príležistosť nielen na očistu svojho mena, ale aj ak by uspel, hrdinské zásluhy. Komplikácii na ceste za úspechom je však mnoho. Sčervenajúci spln mesiaca sa zdá byť neprekonateľný. Kung-fu kopy a hmaty, samopaly, odhodlanosť nevzdať sa a to navyše s podporou panensky čistej princezny Holy Virgin, mieria priamo na hlavy Monster Moona, okultného Fúzača a ich sfanatizovaných ochrancov. Guláš akcie, komédie, hororu, dobrodružstva, erotiky, nie je možné už zastaviť a odmietnuť. Taniere sú rozdané. Ponúknite sa. Krvavo červenú knihu ste si mali prečítať pred tým, než ste sadali ku stolu! ### Prvý moment, ktorý potencionálneho diváka na filme pravdepodobne zaujme je samotný názov “The Holy Virgin versus the Evil Dead“. Netreba sa k nemu ale výrazne pútať. S Raimiho lesným duchom z THE EVIL DEAD nemá film prakticky nič spoločné ak teda nepočítam inšpiráciu amerického VHS vidania, ktoré sa pomocou obalu odkazuje na EVIL DEAD II z roku 1987. V rámci prelomu 90-tych rokov trocha tradičné, miestami chaotické a jednoduché spracovanie aj napriek značnej žánrovej obmene štýlov, dokáže ponúknuť okrem zábavy, šialeného nápadu a prepracovaných choreografii boja, bohužiaľ aj porciu nudy. Zlé to nie je, treba len tlmiť svoje očakávania a naladiť sa na jednoduché, často len na nitkách balansujúce dobrodružstvo pre nenáročného diváka. Opätovná projekcia a prípadné prehodnotenie dostane odo mňa určite minimálne druhú šancu. Myslím, že to bude v prospech veci.

Tak z nakoniec očakávaného pokračovania nebolo nič. Na záverečné scénky počas tituliek z predchádzajúceho “Shaolin vs. Evil Dead“ sa nenadviazalo, práve naopak. Tie sú tým konečným vyvrcholením v skratke, okrem finálneho rozuzlenia oboch týchto častí. "Shaolin vs. Evil Dead 2: Ultimate Power" je preto voľným (zdôrazňujem voľným) prequelom k predchádzajúcej časti. Našťastie celkom zaujímavým a trocha netradičným prequelom. Človek tak trocha predsa len očakáva vyvrcholenie príbehu, ktoré by zmysluplne prípadne otvorene nadväzovalo na následné známe udalosti z predchádzajúceho vydania. Režisér Douglas Kung ako keby zabudol, že nejaké vôbec natočil. Ale koniec koncov ani producentom SOUTH PARKu nevadí, že sa seriálový Kenny Mc.Cormick nedožije často záverečných titulkov a predsa v nasledujúcej časti sa veselo hihňá na zástavke autobusu so svojimi kamarátmi ako by sa nič nestalo :) Záver treba preto brať veľmi voľne a nepútať sa zbytočne výrazne k tomu, čo bolo k videniu minule. Cesty dvoch mníšskych majstrov kung-fu Pána Bieleho a Pána Čierneho príbeh začne vykresľovať ešte pred ich samotným počatím. Osobnostný vývoj, konkurencia v boji a túžba v budúcnosti nahradiť vodcovskú pozíciu po Drakovi - silnej osobnosti kláštora Shaolinu a takiež chorľavého otca jedného z nich, nemá istú ani jeho statočný a oddaný pokrvný syn. Cesty sa rozchádzajú a upíry prebúdzajú. Temná ukrivdená časť inak ctižiadostivej a pokornej duše túži po odplate.

Pán Biely – otec školy Shaolinu a jeho dvaja pomocníci doprevádzajúci majstra na cestách po temnom kraji plnom zombiekov, upírov, démonov a inej pekelnej hávede, povstávajúcej zo svojich záhrobných skrýši aby škodili chudobným pokorným hospodárom, majú našťastie systém na ich elimináciu. Dlhoročné skúsenosti a mníšsky život v kláštore dali majstrovi tú potrebnú dávku rozvahy, koncentrácie, vnútornej sily a obratnosti, ktoré sú tak nevyhnutné pri boji s temnými silami. Aby to Pán Biely nemal pri zdolávaní červivých zombiekov také jednoduché, či chce alebo nie, musí sa "opäť" raz postaviť svojmu odvrhnutému "bratovi" Pánovi Čiernemu – pri boji s oživlou smrťou ťažko ortodoxnému mníchovi, ktorý nezdieľa presvedčenie svojho umiernenejšieho protipólu reinkarnovať zlo do lepšej formy. Jediný dobrý zombiek, je rozštvrtený zombiek! Vcelku kontrolovanú konkurenciu bez podpásoviek naruší až chamtivosť Pána Čierneho, čím sa do kolotoča smrti pripojí 1000 rokov odpočívajúci kráľ upírov. Lacné počítačové kúzla a špagátové kung-fu saltá si žiadajú opäť poriadne prevetrať. Či to bude ale stačiť ukáže až záver/nezáver. "Shao Lin jiang shi" známejší pod alternatívnym názvom “Shaolin vs. Evil Dead“, je svojskou, ale bohužiaľ lacnejšou poctou starším kung-fu filmom okorenenými hororom a zábavou s odkazovou stránkou (miestami až parodicky ladenou). Alternatívny názov “Shaolin vs. Evil Dead“ síce nepriamo odkazuje na americkú hororovú klasiku Sama Raimiho THE EVIL DEAD, nemá však až na minimálne inšpirácie s ňou nič spoločné. Čo mňa ale obzvlášť znechutilo bol samotný záver filmu – seknutý boj, po ktorom nasledovali už len titulky a scénky v malom rámčeku odkazujúce sa na z časti už rozbehnuté pokračovanie s názvom SHAOLIN VS. EVIL DEAD 2: ULTIMATE POWER (2006).

Správne trashovitá hororová komédia nezaťažujúca diváka ani niektorými základnými vysvetleniami, ktoré by objasnili vznik, existenciu a účel pekelnej zombie armády tzv. neon-maniakov – krvilačných beštii prežívajúcich v San Franciscu pod mostom Golden Gate ako bezdomovci. Proste tu sú, či sa to niekomu páči alebo nie. Prepracované charaktery neon-maniakov – každý z nich má inú smrtiacu schopnosť a kostým podobne ako komixový super hrdinovia, sa v príbuzných lacných béčkach pre zábavu len tak nevidia. Preto mi príde dosť pravdepodobné, že autor scenára k filmu Mark Patrick Carducci sa musel ohľadne neon-maniakov silne inšpirovať práve komixami a podobnou literatúrou, ktorú spojil s trashovou komédiou THE TOXIC AVENGER (1985) Lloyda Kaufmana. Pestrá horda nočných zabijakov terorizujúca sanfranciskú mládež pozostáva z postáv ako napríklad – Samuraj, Jastrabí šíp, Opičí muž, Sekera, Indián, Hrdlorez, Patológ, Žoldnier, Motorkár, Elektro, Popravca, ...a iných slizkých parchantov, na ktorých tradičné postupy eliminácie proste neplatia. Mladá študentka Natalie užívajúca si zábavy so svojimi priateľmi v parku neďaleko mosta Golden Gate pochopí, že ak chce prežiť, nepostačí jej spoliehať sa na miestnu nečinnú políciu. Odvrátenie noc čo noc neutíchajúcej hrozby preto leží na pleciach Natalie a jej kamarátov. ### “Neon Maniaci“ Josepha Mangineho sa distribuovali na Filipínach pod anglickým alternatívnym názvom “Evil Dead Warriors“ čím sa sledovalo žánrovo nadviazať na horor Sama Raimiho THE EVIL DEAD (1981). Tieto tituly nemajú prakticky ale nič spoločné.

Potom, čo druhú časť voľnej série “Evil Dead Trap“ sprznil Izô Hashimoto, rozhodol sa Toshiharu Ikeda zobrať známy japonský shocker späť pod vlastné krídla. Posun od nesympatickej telenovelovej šialenosti ku serióznejšej krimi-dráme s minimom hororových prvkov, je citeľný. Aj napriek tomu sa väčšina vcelku dobre zvoleného smerovania snímku rozplýva do stratena. Chyby, jednotvárnosť a občasná nelogickosť až absurdita, ktorá bola v konečnom dôsledku asi tým najhlavnejším komplikujúcim faktorom inak tradičného príbehu, a v neposlednom rade absencia toho všetkého základného, čo spravilo z pilotnej časti z roku 1988 kultovú záležitosť, kazia výsledný dojem. Pôvodná myšlienka sa odcudzila od svojich niekdajších a slávnejších filmových koreňov. Téma z prostredia policajného vyšetrovania na vlastnú päsť mladej neskúsenej detektívky Nami a jej kolegu, ktorým pripadol na prvý dojem jasný prípad samovraždy mladej študentky, nedá spávať miestnym vyšetrovateľom. Na nejasné súvislosti vyplývajúce z pokročilého štádia tehotenstva, päť rokov nezvestnú osobu študujúcu na rovnakej univerzite a neustále nové a nové brutálne vraždy pravidelne pribúdajúce so železnou pravdepodobnosťou, sa Nami pýta a podozrieva práve učiteľa zosnulých študentiek. Žeby to bol práve on, kto má vo všetkom prsty, alebo sa policajné vyšetrovanie uberá pod rukami neskúsenej Nami opačným smerom? Odhodlaná Nami nechce pripustiť beztrestné porcovanie sadistického vraha nech je to kto chce a obrnená trpezlivosťou, ťahom na bránu, sa v značkových teniskách rozbieha po kľučkujúcom páchateľovi po celom meste. Síl má dostatok! Niekedy až moc :)

Aby som sa zbytočne neopakoval, uvediem iba jeden dojem – inšpiračnú paralelu k filmu TERMINATOR Jamesa Camerona, ktorá nie je uvedená doteraz (18.11.2009) ani na IMDb v “movie connections“ či zaujímavostiach – “trivia“. Mám na mysli scénku, v ktorej sa pred upírom prchajúca dvojica (Charley a Amy) dostáva cez kuchyňu až do akéhosi discobaru. Provizórna skrýš plná tancujúcich ľudí, hlasnej hudby a zastrčeného núdzového telefónu, im má dočasne poslúžiť ako útočisko, odkiaľ by sa mohli dovolať policajnej záchrany. Upír Jerry skenuje svojim netopierím pohľadom chladne a systematicky areál podniku podobne ako Arnold Schwarzenegger bar TECHNOIR hľadajúci Sarah Connor čakajúcu na pomoc polície. Mimochodom o originálnu hudbu upírskej paródie “Fright Night” sa podobne ako tomu bolo u TERMINATORa, postaral Brad Fiedel. Tak snáď v tomto odkazovom dojme nie som sám :)

Séria “house” hororov "La casa“, ktorú v roku 1981 odštartoval Sam Raimi známym THE EVIL DEAD (v Taliansku "La casa I") sa snáď definitívne uzatvára pod vedením Claudia Fragassa – v titulkoch pod zamerikanizovaným menom Clyde Anderson a to z dôvodu lepšej propagácie filmu na americkom kontinente, svojim už piatym dielom pod názvom “Beyond Darkness“. Ku orientácii na tento americky hovoriaci trh sa myslelo aj v rámci výroby – horor produkovaný síce v Taliansku, ale s americkými hercami a pôvodnou zvukovou stopou anglickou. Preto neuvedenie mena talianskeho režiséra v titulkoch pod pravým menom bolo iba vyvrcholením tejto orientácie. Chlapci od produkcie to tento raz ale pekne zmrvili. Námetom zaujímavejší, ale spracovaním o poznanie žalostnejší v porovnaní s predchádzajúcim “La casa 4“ s Davidom Hasselhoffom, a to už je čo povedať. Čakať, že “La casa 5“ nebude tým posledným dielom si myslím nie je namieste. Distribučné spoločnosti, ktoré by mali v pláne názvom nadviazať na totálne lacný televízny brak, sa asi nenájdu. Našťastie! Aj keď dnes je všetko možné. O produkciu sa podobne ako v predchádzajúcej časti zaslúžil svojim dielom opätovne aj sám veľký trasher a porno mág Joe D'Amato. Téma finálnej kapitoly nepriamo nadväzujúca na všetky predošlé diely charakterom prekliateho “Amityville“ domu, sa točí okolo posledných dní čarodejnice a satanistky Bette a jej následnom posmrtnom vyčíňaní. Odsúdená vrahyňa nevinných detí, ktorých duše oslobodila od ich telesnej schránky a následne aj spútala týmto krutým a násilným spôsobom v istom dome postavenom na mieste, ktoré sa spája s rituálnym upálením čarodejníc pre výstrahu z pred dávnych vekov, sa nehodlá vzdať ani po smrti. Otec George – väzenský kňaz v službách Božích dávajúci odsúdenej posledné pomazanie, je záhadne konfrontovaný s temnou silou šialenej čarodejnice Bette. Po nadprirodzenom výjave sa rozhodne zblúdené duše trpiacich detí oslobodiť a dostať sa tak ku koreňu veci. Ale ako? Kde? Čo je tým kľúčom, miestom a očistou? ..... Medzitým sa do domu – brány pekelnej, nasťahuje rodina otca Petera, pobožného kňaza, ktorý ani len netuší, čo za zlo ho v nasledujúcich dňoch v novom príbytku čaká. ### Že sa dočkám akejsi originality som ani moc nedúfal, predsa len námet točiaci sa okolo domu – otvorenej brány pekla, sa musí držať istých zažitých medzí. Amatérske spracovanie televíznou formou bez použitia gore efektov, ale zato s toporným hereckým obsadením, lacnou hudbou a kopou nudných sekvencii bez atmosféry – často zahalenej neznámej príchute v opare bielych “evil“ pár, výsledný dojem ešte viac potápa. Trápne vyznievajúce inšpirácie, odkazujúce sa v postupnom časovom slede na slávne horory ako THE AMITYVILLE HORROR, EVIL DEAD II, POLTERGEIST, THE EXORCIST a Fulciho E TU VIVRAI NEL TERRORE – L´ALDILA (THE BEYOND), nemá ani zmysel rozpitvávať. Až na pár momentov, všetko pohorelo.