Kusko.t2

Prakticky bezrozpočtový zombie trash amatérskej a vysoko neprofesionálnej kategórie z časti aj zo scenáristickej dielne Jesusa Franca, ktorého tému režijne podchytil Jean Rollin. Skromný rozpočet snímku evidentne postačoval iba na filmovú techniku, zelenú zombie masť (aj tou sa šetrilo) či na symbolické výplaty pre účinkujúcich. Boh vie, kto všetko dostal a nedostal za svoje herecké predstavenie zaplatené. V niektorých prípadoch som mal dojem, že casting prebiehal v duchu – “Kto si chce zahrať v zombie horore, nech sa dostaví k jazeru. Odmenou pre prípadných záujemcov bude dobrý pocit a úloha v očakávanom zombie projekte (teda až do premiéry kedy sa vsetko prevalí).“ Osobne nemám nič proti hororovým sračkám, ktoré balansujú medzi trápnou neschopnosťou bez nápadu a neplánovanou samoparódiou akou ZOMBIE LAKE bezpochyby je, ale toto bolo proste o ničom. Kvantum chýb nevyčítam, jedine tak neochotu počas výroby držať zvolený štandard. O nudnom priebehu snímku ani nehovorím. Až na pár uchechnutí som sa proste nebavil. Od zombie nacistov z Druhej svetovej, ktorí boli povraždení kdesi v zapadnutej francúzskej vesničke, som čakal viac ako pajdanie a čvachtanie sa vo vode.

Vďaka rozvodu páru jednej americkej rodiny prežíva Tommy svoje vianočné sviatky v kruhu neúplnej rodiny. Psychicky nevyrovnaná matka mieriaca nástojčivo za svojim synom neberie do úvahy, že sa tieto dni označujú ako sviatky pokoja. Na štedrý deň ale nie je jediná, ktorá má v úmysle zavítať do domu rozvoňanom vianočným pečivom, dobrotami a vyzdobeným stromčekom. THIS CHRISTMAS, THE SANTA SLASHER IS COMING TO TOWN!

Lacný a navyše chudobný hororový trash, ledva dosahujúci tradičnú béčkovú hranicu. Proste taká malá zombie goreteska pripojujúca sa na silu k rade úspešných titulov podobného razenia. A to ani nie tak pre zisk zo v tom čase obľúbených zombie šialeností, skutočne, za toto je ochotný málo kto zaplatiť, ale skôr ako tvorivá zábava pre vlastné potešenie. Keďže je to trash, téma je jednoduchá. Meteorit s vesmírnym šmejdom znenazdania mieri na našu modrú plantu. Nielenže jeho vpád zrovná zo zemou resp. vodou preplnený hausbót kdesi v močariskách amerického vidlákova (Florida), ale miestnych buranov mení aj na krvilačných a plávajúcich zombie lovcov. DO NOT ENTER, THIS IS ZOMBIE SWAMP! Miestny šerif Kowalski jakživ žiadneho zombieka nevidel, preto v pozadí alarmujúcej situácie spojenej s rapídnym úbytkom obyvateľov v jeho okrese, vidí niečo iné. V podvedomí možno opäť toho vládcu vesmíru Minga :-) Šerifa Kowalského totiž herecky stvárnil sám Buster “Flash Gordon“ Crabbe. Vďaka jeho neschopnosti a už opotrebovanému stavu má aj Florida svoju NOC OŽIVLÝCH MRTVOL. Laksný prístup predstaviteľa zákona má možnú súvislosť podľa môjho názoru aj s objavením zombie plavcov o rok neskôr vo Francúzsku. Dôkazom toho je titul ZOMBIE LAKE (LE LAC DES MORTS VIVANTS) mapujúci povstanie zombie nacistov z Druhej svetovej kdesi v malom jazierku niekde vo Francúzsku. Náklady spojené na elimináciu oživlej smrti prosím posielať na preplatenie teda nezodpovednému Busteru Crabbeovi :)

Volebný leták hlásajúci “Voľte Alexa Filberta“ nie je informačný zdrap papiera podnecujúci ľudí k účasti, ale podprahová manipulácia. Zásluhou záhadnej antikampane totiž o chvíľu nebude mať Alexa Filberta vôbec kto voliť. Jedine ak... ### Nevýrazný a aj vďaka svojej téme nezaujímavo spracovaný kraťas, obmedzujúci sa iba na nejasný základ. Do zhruba ôsmych minút vtesnať niečo zložitejšie a to aj s potrebným vysvetlením je proste fuška.

V roku 1963 prichádza na scénu prelomový počin Herschella Gordona Lewisa – BLOOD FEAST, ktorý sa považuje za pravý základ gore hororov. Keďže svojim štýlom ovplyvnil nasledujúci vývoj filmového priemyslu, je možné sa v niektorých, po ňom objavených projektoch, stretnúť s inšpiračnou paralelou odkazujúcou sa okrem prezentácie gorefestu aj vlastnými zábleskami témy z BLOOD FEAST. “Mardi Gras Massacre“ je jedným z nich. Egyptský bohyňu Ishtar uctievanú jej šialeným posluhovačom Fuadom Ramsesom v tajnej miestnosti jeho exotického obchodíku, nahradilo božstvo zvané Coatla označované aj ako Kráľovná zla (Queen of Evil), uctievaná aztéckym kňazom. Krvavá hostina má v plnej paráde vyvrcholiť po troch predchádzajúcich obetných vraždách vykonaných vždy v utorok, kedy sa v úzkostlivo presne strážených pravidlách vytrháva pri rituáli hriešne srdce z hrudníka obete, práve na sviatok Mardi Gras (fašiangovú slávnosť). Polícia je bezradná, miestami sa začne dokonca spoliehať na domnienku, že tri vraždy sú tak akurát a okultný maniak zo svojich zámerov sám upustí. Veď do tretice všetko dobré. V jednej scénke sú dokonca nadriadeným vyšetrovateľom vzniknuté skutočnosti prirovnané ku kultu Charlesa Mansona a jeho rodinky. Ak chce ale polícia ukončiť vraždenie svojich prostitútok New Orleansu, musí svoje metódy zintenzívniť a zamerať sa na jednotlivca. Okružná jazda po miestnych baroch a nevestincoch aj za zvuku disco hudby v štýle SATURDAY NIGHT FEVER sa začína. Ak by bol záujem sa poohliadnuť po inom filme s podobnou tematikou, pri sledovaní “Mardi Gras Massacre“ mi zišla na um o päť rokov mladšia kombinácia slasheru a gialla – AMERICAN NIGHTMARE. ### Zaujímavosťou hororu Jacka Weisa “Mardi Grass Massacre“ je jeho distribučný osud vo Veľkej Británii. V roku 1982 sa síce “Mardi Grass Massacre“ zásluhou distribučného štúdia “Goldstar“ a neskôr aj štúdia “Market“, dostáva v podobe VHS nosičov na britský trh, v novembri roku 1983 je ale z neho sťahovaný. Situáciu majú na svedomí cenzori z BBFC, ktorí titul umiestnili na zoznam tzv. Video nasties, čím sa zaslúžili o jeho stiahnutie z trhu. V tom čase predávať, požičiavať a inak distribuovať film bolo trestné. Ban na distribúciu v UK trvá až do dnes. ### PS – Videná 92 minútová verzia. V tomto prípade sa však nemusí jednať v pravom slova zmysle o Cut verziu, ale pôvodný zostrih oficiálne v dobe svojho vzniku distribuovaný. Nepodarilo sa mi totiž objaviť žiaden VHS obal, ktorý by uvádzal 97 minútovú dĺžku kazety. 97 minútový Full uncut zostrih distribučného štúdia “Jef Films“ a “Mvd“, ktoré “Mardi Gras Massacre“ vydali v polovici roku 2005 v remasterovanej podobe na DVD, môže byť novým zostrihom, obsahujúcim dodatočné scénky, v dobe vzniku filmu oficiálne nefigurujúce v predloženej verzii. 97 minútová verzia umiestnená na DVD, ale bohužiaľ patrí do kategórie raritných filmov, ťažšie zohnateľných. Jednoznačné informácie, ktoré by potvrdili môj dohad ale nemám.

Nápaditý miešanec road movie a westernu z produkcie štúdia TROMA plný bitiek, akcie a motorkárskych gangov strážiacich si svoje dočasné teritória, sa pravdepodobne z časti okrem iných filmov, nechal inšpiroval aj takými, v porovnaní s ním ďaleko slávnejšími, FASTER, PUSSYCAT! KILL! KILL! (1965), poprípade EASY RIDER-om z roku 1969. Aj keď to bol guláš, osobne si “Angels' Wild Women“ cením ďaleko viac po každej stránke v porovnaní s už spomenutým FASTER, PUSSYCAT! KILL! KILL!. Nielen kvalitou, ale aj nápadom, neustálou akciou, príjemnými charaktermi postáv, zábavou, silnými rečami a burácajúcimi strojmi, ktoré brázdia púštne cesty a cestičky v úžasných kamerových štylizáciách, miestami až s MAD MAX-ovou poéziou, a inými prednosťami, si ma film proste hneď získal. Po nudnej a nezaujímavej motorkárskej akcii v SATAN´S SADISTS z roku 1969, je “Angels' Wild Women“ príjemným prekvapením. Síce ženská časť gangu toho veľa nemá na svedomí, a aj pred tou kamerou sa pretŕčajú slečny pomenej ako by sa dalo čakať, ale to v konečnom zúčtovaní zas tak nevadí. Drsní a zarastení chlapi na motorkách chlastajúci pivo, holdujúci neviazanému sexu a fajčeniu marihuany, ich ku kormidlu nechceli nejako pustiť. Ale boli tam. Menej výrazná, ale zato prakticky vždy akčná dejová línia sa okrem rady filmov inšpirovala dokonca jemne aj skutočnosťou – a to Charlesom Mansonom. Podstatná časť deja sa totiž odohráva vo vnútri westernovej usadlosti SPAHN RANCH – t.j. konštrukcie pripomínajúcej svojim charakterom divoký západ o rozlohe 2 km², slúžiacej okrem kulisy pre výrobu westernov v 50-tych a 60-tych rokoch aj ako útočisko Charlesa Mansona. V tomto Kalifornskom ranči situovanom v horách Santa Susana, Manson v polovici roku 1968 sformoval svoj hipisácky kult do podoby rodiny – “The Manson Family“. George Spahn – v tom čase 80 ročný vlastník ranču, nechal Mansona a jeho rodinku na usadlosti bez platenia a to z dôvodu dohody, ktorej princípom bolo voľne povedané: "Ak nám tu dovolíte zostať, mladé slečny zo skupiny sa postarajú o vaše sexuálne uspokojenie." Dohoda sa zrodila. Tá trvala do septembra roku 1969, kedy už sfanatizovaní príslušníci skupiny začali vraždiť. Motorkársky gang z “Angels' Wild Women“ má tiež svojho Mansona. Toľko škody ako reálny Charlie ale nenapáchal. Ale o tomto film nie je, spomenul som tieto skutočnosti iba ako paralelu. Naladiť sa treba na zábavu spojenú s akčnosťou zobrazenú divokou kamerou. S IMDb hodnotením 19% ku dňu dátumu môjho komentáru (13.1.2010) sa rozhodne nestotožňujem. BE WILD!

Malá, šikmooká “červená karkulka“ s košíkom a blonďavou bábikou sa v zhruba trojminútovom kraťase vracia za pokojného jesenného dňa za svojou tajnou zábavou ukrytou pod čerstvo napadaným lístím. Pre mňa bezvýznamná scénka natáčaná na 35 mm video formát, ktorej zmysel mi nedochádza. Jeseň sa vrátila a s ňou nič.

Komédia s prvkami hororu z britskej produkcie vyznieva skutočne ako pocta hororovej ikone strachu a šialenstva Vincentu Priceovi, súčasne však vtipne predkladá otázku – Dlhodobé sledovanie hororov, život s ním, myseľ upriamená na tento štýl, môže byť v konečnom dôsledku tým posledným katalyzátorom upísania sa Dr. Smrťákovi alebo nie? :-) Vincent Price ako vyslúžilý herec spomínajúci na svoju najlepšiu úlohu – postavu vyjadrujúcu neľútostnú Smrť v čiernom hábite, sa po rokoch života ako hviezda filmového plátna žiarivej kategórie rozhodne pre nový životný impulz – manželstvo. Seriálový Dr. Death má ale svoje vlastné plány. Šialenstvo v mysli Vincenta Pricea prepuká. V hlave sa mu začína zosilňovať jeho vnútorný hlas hltajúci myšlienky rozvážneho herca a smiať sa na celé ústa z najväčšieho okna fiktívneho MADHOUSE-u šialenstva. Kariéra upadá. MADHOUSE sa stáva skutočnosťou. Zavrieť ho vďaka nedostačujúcim dôkazom polícia nemôže. Riešenie je v rukách niekoho iného. Nenáročný oddychový snímok MADHOUSE predkladá okrem svojej základnej línie založenej na románe Angusa Halla “Devilday“ z roku 1969, aj krátke ukážky zo známych Priceových filmov – HOUSE OF USHER (1960), PIT AND THE PENDULUM (1961), TALES OF TERROR (1962), THE RAVEN (1963), THE HAUNTED PALACE (1963). Výsledok nie je síce strhujúci, ale vďaka svojim odkazom na klasické postupy výroby, neustálej obmene masiek a znudenému Priceovi, ktorý chce mať už od hororu pokoj; je spracovanie zábavné, viacvrstvové a nenudiace. Kto si chce zrelaxovať myseľ a zaspomínať si, ten si tu dokáže nájsť to, čo potrebuje. Zhruba hodinu a pol trvajúci zmyslený príbeh úpadku legendy nie je preto strelou mimo.

Cravenov THE LAST HOUSE ON THE LEFT na TROMA-cky spôsob. Práce na jednoduchom exploit trilery sa chopil z pozície režiséra John Lawrence, ktorého úlohou bolo nesklamať dôveru produkcie a nejako nenáročne, ale hlavne tematicky nadviazať svojim projektom na prelomový a divácky reflektovaný snímok z pred roka. Nie je ale žiadne tajomstvo, že peniazmi na výrobu filmov sa vo svojskom štúdiu TROMA, preslávenom prevažne tvorbou hororových trashových komédii, často krát šetrí. Zvolená stratégia – “nedostaneš nič, vytrieskaj z toho niečo“, je mementom azda každej pravej tromáckej klasiky. John Lawrence bol preto nútený pozbierať všetok svoj tvorivý um oklieštený výrazne limitmi svojich nadriadených, aby výsledný zostrih nebol až taký prepadák a zarobil niečo. Zlatý stred ktorý neurazí, sa mu tak tak podarilo dosiahnuť. Docielil toho tým, že výrazne prestrihal príbeh THE LAST HOUSE ON THE LEFT o pre Tromákov náročné zvraty a zbytočnú prepracovanosť, pridal trocha BEZSTAROSTNEJ JAZDY a vlastnú iniciatívu, a bolo. Vznikol tak umiernený, prakticky ničím výrazne nezaujímavý mix pod označením “Cycle Psycho“, vďaka americkým video nosičom VHS a DVD známy aj pod alternatívnym názvom “Savage Abduction“. Otváracia vražda manželky úspešného podnikateľa najatým vrahom, ktorým lomcujú psychické problémy viažuce sa svojim prepojením ku matke (istá paralela ku rozpoloženiu Normana Batesa známeho z Hitchcockovho PSYCHA), sa pre čerstvého vdovca paradoxne nestáva vykúpením, ale nočnou morou. Teraz je ten správny čas na vydieranie a šialené požiadavky neukojeného vraha.

“Pľujem na tvoju mŕtvolu, čmochtám na tvoj hrob“ je iba bezduchou, trápnou, nesympatickou a nudnou variáciou na klasiku exploitu z roku 1978 – I Spit on Your Grave Meira Zarchiho, z ktorej si tento otrasný trash berie iba základnú myšlienku krutej pomsty. Výsledok? Ťažkotonážna sračka! “I Spit on Your Corpse, I Piss on Your Grave“ sa podobne ako tohoročný počin Freda Vogela AUGUST UNDERGROUND snaží diváka šokovať “reálne“ pôsobiacimi zábermi (tzv. fake snuff), úchylnosťou a násilím. Kvalitu a množstvo prvoplánových nechutností ani z ďaleka v porovnaní s AUGUSTOM nedosahuje. Zhruba rovnaký štýl, ale spracovanie diametrálne odlišné čo sa kvality a ochoty sledovať takýto brak týka. Možná kvalita sa prakticky ani nemá na čom uchytiť. Nič tu proste nie je, až na to základné minimum. Ako je vidno, už aj samoúčelnú brutalitu a prehliadku nevkusu je problém natočiť. Myšlienka/nemyšlienka režiséra, scenáristu, jedného z producentov, editora a príležitostného kameramana Erica Stanzeho napadla ako to vyzerá, asi na záchode, keď močil. Po zmydlenej noci plnej lacného fetu a alkoholu, kontrolovať svoje vývody nie je vôbec jednoduché. Či spredu, zozadu, hlavne že kýžené uvoľnenie prichádza. Po vykonaní kompletnej potreby, päťnásobnom odpľuvnutí mimo misu, sa ale treba pozerať pod nohy. Čierny kamarát lesknúci sa pod lúčmi raňajšieho slnka na podlahe je rozšliapnutý! Balans sa narušuje. Nešťastný pád hlavou na misu a ako na potvoru prisadnutie záchodovej kefy tak nešťastne (ultimátne, zásah priamo do čierneho), že by si okoloidúci myslel a bol presvedčený o zámere, zrodil myšlienku. Vnútorný hlas prehovoril - Na jej spracovanie máš 8 dní. Inak vypustím Krakena! ......... Toľko jeden fiktívny bájny príbeh.