Kusko.t2

Lacný mix erotiky a hororu v neprofesionálnom, vysoko trashovitom prevedení v podaní nemeckej produkcie Andreasa Bethmanna (Andre de Palma), ktorý sa rozhodol svoje vízie zastrešiť aj z pozície režiséra, scenáristu, kameramana, editora a jedného z dvojice autorov špeciálnych efektov. Okrem toho si neodpustil aj malú roličku fotografa miesta činu z policajného štábu, len do počtu sekundujúcej skupiny vyšetrovateľov. Bethmannovu účasť skoro na každej pozícii v rámci výroby filmu by som nebral ako jeho osobnú horlivosť, ale ako nevyhnutný zámer ušetriť financie kde sa dá, aby aspoň na gumené rekvizity z výpredaja ostalo trochu z vyčlenenej sumy peňazí. Veď holé ženské hrudníky a žiadostivé mušličky treba niečím podporiť, no nie? Hmmm, bohužiaľ to ale nepomohlo :/ “Angel of Death“ s podtitulom “Fuck or Die“ je proste iba taký malý hrubozrnný a neohrabaný TRASH “tromáckej“ jednoduchosti, ktorý si hlavu so zmyslom jednotlivých scénok ani v najmenšom nezaťažuje. Andreas Bethmann – príležitostne označovaný za Joea D'Amata nemeckého filmu, útočí svojim nekorektne trápnym počinom na bránice divákov. Teda na bránice tých, ktorým nuda a jednotvárnosť neprepla očné viečka do polohy spánku. Nakoľko existuje viacero zostrihov, a to od 88 minútového až po 160 minútovú full uncut verziu (osobne videná táto), je možné vďaka širokej škále posúvať hranicu znesiteľnosti až ku vyšším a vyšším stupňom nudy. Jeden bod prirátavajúci sa do kolónky osobných zručností za tú námahu ale nestojí. Príbeh fotomodelky Manily May (slečny v reálnom živote označovanej za pornohviezdu), sa po škaredej skúsenosti so znásilnením na okraji lesa dvojicou úchylov, razom odkláňa z profesionálnej roviny na cestu odplaty. Jej prznitelia si beztrestným laškovaním so ženským mäsom, zabíjaním nevinných obetí, nekontrolovateľným násilím, drogami a inými spoločensky neakceptovateľnými činnosťami, vykopávajú vlastné hroby v čiernej zemi. Manila May sa má stať ich “Anjelom Smrti“. Andreas Bethmann svoju lacnú prehliadku nevkusu venoval Jesusovi Francovi (v titulkoch ako Jesus Franco Manera, odkaz v podobe scénok a lá Frauengefängnis) a vlastnému vzoru Joeu D'Amatovi (v titulkoch ako Aristide Massaccesi).

Americká verzia prvých troch častí Lone Wolfa (KOZURE OKAMI: KO WO KASHI UDE KASHI TSUKAMATSURU, KOZURE OKAMI: SANZU NO KAWA NO UBAGURUMA a KOZURE OKAMI: SHINIKAZENI MUKAU UBAGURUMA) je iba mixom spomínaných samurajských filmov s Ittom Ogamim a jeho synčekom Daigorom. Pre diváka, ktorý pozná pôvodnú sériu je sledovanie upravenej verzie pod názvom “Shogun Assassin“ iba videoklipovým zážitkom bez ducha originálu. Poprepletané scénky Itta Ogamiho idúceho cestou pekla naprieč krajinou sú iba zlepencom ústrižkov jeho životného príbehu bez hlbšieho zmyslu. Okrem vcelku zaujímavej a pasujúcej novej zvukovej stopy svižne dokresľujúcej súboje zatrateného pomstiteľa Itta Ogamiho, je “Shogun Assassin“ charakteristický a súčasne rozdielny v porovnaní s originálom o alternatívne dialógy. Rovnaké scénky, ale z úst Itta Ogamiho znejú iné slová :) Proste gulášovitý a nesúrodý príbeh snažiaci sa priblížiť exotickosťou bežnému americkému divákovi, ktorý nepozná nič iné, len zhruba americko-taliansku produkciu. Niet divu že gulášovitý, veď ho rozpráva malý synček veľkého otca Daigoro :) Na druhú stranu treba povedať, že ak bude “Shogun Assassin“ tým prvým filmovým zážitkom s Ittom Ogamim v hlavnej úlohe, výsledný dojem by nemal byť pre fanúšika podobných klasických dobrodružných sekačiek na meče (katany) sklamaním. Pozor, ale o to menej môže zaujať pôvodná japonská séria, ku ktorej sa “Shogun Assassin“ môže stať prirodzeným lákadlom. ### “Shogun Assassin“ sa vďaka zobrazeniu násilia a krvavých masakrov na obraze, stal v čase svojho vzniku tŕňom v oku niektorých cenzorov. Na Novom Zélande ho dokonca úplne zakázali, vo Veľkej Británii sa o to pokúsili. V roku 1981, kedy sa v Británii dostáva do miestnych kín verzia v podobe o 2 sekundy orezanom zostrihu, sa cesta filmu iba začala. S časovým odstupom po prepustení filmu do kín prichádza zásluhou distribučného štúdia “Vipco“ čas na nahodenie VHS-ok na britský trh. Umiestnenie filmu na domácom distribučnom trhu cenzorov z BBFC až tak pobúrilo, že začali proti nemu uplatňovať kroky vedúce k zákazu a stiahnutiu z obehu video zábavy. Kópie filmu boli sťahované a distribútori potrestávaní. Stíhanie filmu ale zlyhalo a nikdy sa neprepracovalo až do finále v podobe označenia a pridelenia na zoznam “Video nasties“. Proces cenzorov slávil porážku. “Shogun Assassin“ sa obratom vracia na trh. Oficiálne sa nikdy na neslávne známy zoznam v skutočnosti NEDOSTAL. Po rokoch od prvotných problémov sa štúdio “Vipco“ rozhodlo o znovuvydanie “Shogun Assassin“ v roku 1992 (totožná verzia ako tá, čo bežala v kine). Úplný Uncut prichádza až v roku 1999 zásluhou distribučného štúdia “Horror Video“.

Josh Pierry - The Butcher, Baker & Nightmare Maker pracuje na svojom novom hnusáckom projekte, z ktorého sa žalúdok prevracia a oči zatvárajú. Dámy a páni ráčte vstúpiť. The Butcher, Baker & Nightmare Maker vás víta. ### Minútový short Steffana Schulza, mixujúci v rámci kratučkej minutáže horor s komédiou, je názvom nápadne podobný hororu Williama Ashera Night Warning (1982) (Butcher, Baker, Nightmare Maker). Nemá s ním, až teda na alternatívny názov, ktorý poslúžil v tomto prípade ako vtipná pointa, nič spoločné.

V rozprávkovo šťastnej krajine nazývanej ako “Mother Goose Land“ sa bude opäť konať súťaž v rýmovaní. Mäsiar (The Butcher), Pekár (The Baker) a do trojice výrobca svietnikov (Candlestick maker) pripravovali a pilovali svoje spevácke trio na vyvrcholenie tohtoročného predstavenia. Candlestick maker ale z dôvodu zaneprázdnenosti na zábavu nemá čas. Mäsiar a Pekár preto za vypadnutého kamaráta hľadajú náhradu. Do rany im padne Zmrzlinár (The Ice Cream Maker). Pri 12 minútovom animovanom kraťásku sa deti dokážu pobaviť a zaspievať si, naoplátku sa ale konkurencia vo výrobe zmrzliny trocha podprahovo pošpiní. Maloobchodníci pozor – Najlepšia je tá naša BALENÁ!!! :-)

Jeden z najlepších nízkorozpočtových hororov roku 1982 podľa americkej “Academy of Science Fiction, Fantasy & Horror Films“ (vyslúžil si nomináciu medzi okruh filmov usilujúcich sa o tzv. ocenenie “Saturn Award“). To nakoniec síce nezískal, ale ušla sa mu cena v podobe tzv. “Golden Scroll of Merit“, ktorú si odniesol Bo Svenson (vo filme stvárnil postavu homofóbneho detektíva Joea Carlsona vyšetrujúceho vraždu). V USA sa dramatický horor Williama Ashera s prvkami thrilleru dočkal v dobe svojho vzniku pocty od akademikov, vo Veľkej Británii ho naopak zatratili. Kontroverzný “Butcher, Baker, Nightmare Maker“ (jeden z alternatívnych názvov, ktorý sa mohol inšpirovať viacvrstvovým animovaným kraťasom spoločnosti “Kling Film Productions“ The Butcher, the Baker, the Ice Cream Maker (1955)) ukázal svoju silu. Je len už na divákovi, na ktorú stranu barikády sa postaví. Základným problémom u niektorých neprajníkov môže byť, že téma snímku je vo svojej podstate reálna a tým pádom nepríjemná na zamyslenie a samozrejme aj na sledovanie, keďže predkladá prevažne odvrátenú stranu ľudskej mysle, ktorá deformuje seba a svoje okolie neakceptovateľným spôsobom. Základom témy filmu je životný príbeh rodiny Lynchových a ich syna Billyho, neuberajúci sa šťastnou cestou. Fatálna nehoda rodičov pretína pozemské puto medzi ich synom a nimi samými. Billy Lynch ešte ako malý chlapec prichádza o svoje rodinné zázemie. Jediná osoba, ktorá sa o Billyho dokáže postarať je jeho teta Cheryl. Po 14-tich rokoch kedy Billy dovŕšil 17-ty rok života ako športovec hrajúci na strednej škole v Colorade basketbal, ako zrelý muž milujúci svoju priateľku Juliu, s ktorou má v pláne sa popri nadstavbovom štúdiu na vysokej škole v Denveri osamostatniť od majestátnej tety Cheryl, sa problémy v provizórnej Billyho rodine začínajú pretransformovávať z výčitiek a náznakov skutočných úmyslov, až ku vyvrcholeniu v podobe vraždy. Na scénu prichádza za svoj herecký výkon ocenený Bo Svenson ako detektív Joe. Treba však povedať, že teta Cheryl sa svojim hereckým prejavom radikálnemu predstaviteľovi zákona nielenže vyrovná, ale často ho aj prekonáva. Kto ťahá za dlhší koniec povrazu pomyselnej slučky omotanej okolo hlavy ukáže až priebeh filmu. ### Keďže “Night Warning“ je "video nasty", záverom komentáru by som sa vrátil ešte ku Veľkej Británii. V apríli roku 1983 sa “Night Warning“ pod alternatívnym názvom “Nightmare Maker“ dostáva zásluhou distribučného štúdia “Atlantis video“ na pulty predajní a požičovní po celej Británii. Vychádza totiž z časti orezaná cut verzia filmu v dĺžke trvania 93 minút. Verzia od “Atlantisu” je hneď toho roku prostredníctvom zásahu BBFC umiestnená na zoznam tzv. "Video nasties", čím sa kompletný ban na distribúciu filmu v UK uvádza do platnosti. V decembri roku 1985 sa zo zoznamu síce vyraďuje, opätovne sa ale horor Williama Ashera už v nasledujúcom období znovuvydania nedočkal (a to do dnes, vzťahovať k dátumu komentáru, nie je v UK oficiálne k dispozícii). Toto ale nie je problém iba Británie, ale celého sveta. “Night Warning/Nightmare Maker“ je k dispozícii iba v podobe raritných VHS nosičov, ktoré sa jednotlivcami predávajú za zberateľskú cenu. Zmeniť to má konečne až americké distribučné štúdio “Code Red DVD“. V UK sa o znovuvydanie v podobe VHS pokúsili v roku 1987 (“Nightmare Maker“ premenovaný na “The Evil Protege“), BBFC ale žiadosť zamieta, a to aj napriek tomu, že sa jedná o cut verziu. Ban v UK na vydanie filmu trvá. PS – videná verzia od štúdia “Atlantis video“.

Francúzska braková spoločnosť “Eurociné“ produkujúca “Les gardiennes du pénitencier“ je v hlbokej kríze. Znova! Nízkorozpočtová spoločnosť sa uberá cestou recyklácie, podobne ako u nasledujúceho projektu Terreur cannibale (1980), aj tu vykráda Franca pod režijným vedením Alaina Deruelleho (v titulkoch uvedeného pod pseudonymom Allan W. Steeve). Produkcia si ale ako tomu bolo u spomínaného kanibalského besnenia nepožičiava len krátku scénku z iného filmu, ale filmy kompletne - konkrétne trojicu filmov Frauengefängnis (1975), Train spécial pour SS (1977) a Elsa Fräulein SS (1977). “Eurociné“ nevytvára v pravom slova zmysle nový film, iba mixuje už raz vydané W.I.P. fláky do jedného celku, čoho výsledkom je práve titul “Les gardiennes du pénitencier“ obsahujúci v drvivej väčšine zábery z “Frauengefängnis“, ktoré sa Francúzi rozhodli okoreniť nacistickými flashbackmi a lá SS z roku 1977 (oba SS filmy z produkcie spoločnosti “Eurociné“). Nič viac, nič menej! Jedná sa teda IBA o upravenú verziu Francovho braku z roku 1975 s Linou Romay prekrútenú na alternatívny spôsob. Predstaviť si tento záhadný spôsob spojenia je možné pomocou skladačky puzzle. Nakoľko v krabičke označenej ako “Frauengefängnis“ chýbalo niekoľko kusov puzzle obrázkov, diery v nej sa museli zaplátať inou skladačkou. Veď ani čokoládová bonboniéra sa nedaruje z polovice vyžratá, no nie? Výsledok v takejto forme predhodený divákom nie je ale dobre stráviteľný. Skôr do koša ako do úst. Bohužiaľ, toto nemalo vážne zmysel. Toto bol nezmysel. Pre skupinu divákov, ktorá už videla Francovu väzenskú šialenosť “Frauengefängnis“ alebo dokonca všetky tri filmy, z ktorých “Les gardiennes du pénitencier“ vychádza, zháňať ho nemá prakticky zmysel. Odpad som sa rozhodol nedať z dôvodu práve šialenej alternatívy vyznenia pre mňa už známeho Francovho príbehu (niekedy ani scény nenadväzujú postupne) a z toho prameniacej zábavy, erotična, témy a v neposlednom rade aj záberom, ktoré v rozšírenej 81 minútovej verzii filmu “Frauengefängnis“ (DVD, 2003, “VIP Entertainment“) NEBOLI – viac väzenského divadla, predĺžených záberov, dialógov a dokonca aj alternatívny koniec. Tak aspoň za toto vďaka.

WTF? Indický EXORCIST-a zmiešaný s kadečím? Tak na to obyčajné WTF stačiť nebude vďaka otrasnej kvalite novej tváre známeho príbehu pod deformačnou taktovkou Rama Gopal Varmu. V Indii nečakaný HIT roku 2008! To si robia asi srandu chlapci. Šialene prehnaná reklamná kampaň – “Ak počas sledovania hororu Phoonk nezavriete oči na viac ako 3 sekundy vo vyľudnenej premietacej sále a neposeriete sa od strachu, vyhráte 500 000 indických rupii“ (v prepočte podľa súčasného kurzu zhruba 8 000 euro / 200 000 kurún českých), nalákala do kinosál hlavne mladých ľudí. Extrém indického hororu je skutočne problém dopozerať! Či sumu nakoniec niekto vyhral alebo išlo len o bublinu so skrytým “ALE“, ma priznám sa ani nezaujíma. Osobne som so zatváraním oči problémy mal, ale to jedine tak vďaka veľkému zívaniu na plné ústa. No veď si to skúste. Normálny divák, ktorý videl viac ako jeden klasický horor, ku príkladu toho EXORCIST-u, by sa v kine akurát tak zarehotal (lepšie to podporiť ale alkoholom) či dokonca vyvracal strávené nachos s omáčkou. Pozerať na takého veľkohubé sračky chce silný žalúdok. Odsedieť si to zhruba dvojhodinové utrpenie v kine a následne sa rozčarovane dožadovať od Varmu zaslúženej výhry, by niekto nemusel prežiť v zdraví. Ak by jeden z najžiarivejších režisérov súčasnej indickej produkcie hororov (Ram Gopal Varma samozrejme) nechcel vrátiť ani vstupné za zakúpený lístok, schytal by to hňup jeden. Čo teda očakávať? EXORCIST-u NARUBY s množstvom nezmyslov a neplánovaných fórov - úvodný obraz temnej ulice s rozsvietenou lampičkou, vykopávky Rajiva (jedna z hlavných postáv pracujúca ako stavbyvedúci/projektant), čiernu mágiu, posteľovú scénu dievčiny posadnutej diablom, havranov, výrazné líčenie, kamerové detaily na vybavenie postihnutého príbytku, konfrontáciu medzi vierou a podloženými faktami vyspelej spoločnosti, ... a iné KRAVINY! Aby som komentár zakončil pozitívne, to nad čím by som sa zľutoval je štýl kamery (po 20 minútach už ale lezie na nervy), prípadne hudobný doprovod (o ňom platí to isté). Fanúšikom EXORCIST-u rozhodne ODPORÚČAM!!! Reklama tipu – “Ku projekcii filmu každý divák dostane vrecko na zvracanie“ (aplikovaná pri horore Nightmare (1981)), by svoj účel splnila lepšie. Ďakujem za hnusácky zážitok Ram Gopal Varma!

Francovu W.I.P. gangsterku s vypočítavou Linou Romay v hlavnej úlohe v koprodukcii Belgicka a Francúzska, vyprodukovali vo vzájomnej súčinnosti distribučné spoločnosti “Brux International Pictures“ a “Eurociné“ pod hlavičkou Pierra Queruta. IMDb síce uvádza (do 3.3.2010, dátum komentáru), že Jesus Franco sa pod svoj projekt podpísal ako A.M. Frank, titulky verzie, ktorá sa mi dostala pod ruky ale hovoria niečo iné - Jesus Franco na režisérskej stoličke ako Rick Deconnink, osoba za kamerou Gérard Brisseau, scenárista R. Marceignac. Či sa v posledných dvoch prípadoch jedná o pseudonymy alebo o iné osoby než ktoré uvádza IMDb, mi nie je známe. Toľko k “backroundu“. To, čo je najzaujímavejšie sa deje na obraze a nie za ním. Franco na rozdiel od tohoročného W.I.P. fláku FRAUENGEFANGNIS primiešava ku svojim filmovým postupom aj nie tak obvyklé pozadie príbehu – v tomto prípade krádež diamantov a ich následné zmiznutie, ktoré stojí neustále v úzadí počas celej dĺžky filmu. Zdá sa, že usmievavá Shirley Fields (Lina Romay) uväznená na šesť rokov do štvorhviezdičkového hotela (teda tropického väzenia s ostrahou a mučiacou komorou), vie viac, než dáva svojmu okoliu najavo. Už aj James Bond predsa vedel, že “diamanty sú večné“, tak ako túžba po nich :) ### “Des diamants pour l'enfer“, titul známejší pod názvom “Women Behind Bars“, sa vďaka svojej téme a spracovaniu (nahé ženy vo väzení, mučenie, ...a to je asi tak všetko) stal odsudzovaným a zakazovaným filmom vo Veľkej Británii a to aj napriek tomu, že o explicitné násilie, prípadne nežiaducu nahotu opovrhnutia hodného spôsobu, je vcelku núdza. Jesus si upil Francovky a nejako zabudol tentoraz pridať tie svoje šialenosti, ktoré jeho filmy s odstupom času preslávili. Cenzori “Women Behind Bars“ zabanovali len tak zo slušnosti. Veď je to Franco a W.I.P., no FUJ! Ku nariadeniu úplného banu sa v Británii pristúpilo v auguste 1984, kedy sa na trhu povaľovala verzia filmu od distribučného štúdia “Go“. Síce o dva mesiace sa zo zoznamu tzv. Video nasties vyradila, na opätovné vydanie v uncut podobe si však musela počkať až do roku 2017, kedy film vychádza zásluhou distribučného štúdia „Maison Rouge“ na DVD. PS – videná americká Uncut verzia filmu od distribučnej spoločnosti “Blue Underground“, ktorá vyšla 28. augusta 2007 v remasterovanej podobe na DVD v trvaní 80 minút. Medzi zaujímavosti, resp. odkazovú stránku “Des diamants pour l'enfer“, je možné radiť aj nemecké distribučné pozadie snímku. V Nemecku je totiž W.I.P. flák Jesusa Franca “Des diamants pour l'enfer“ súčasťou tzv. série “Frauengefängnis“, ktorú odštartoval rovnomenný film Jesusa Franca Frauengefängnis (1975), nasledovalo Les gardiennes du pénitencier (1979) [Women behind Bars - Frauengefängnis 2], Des diamants pour l'enfer (1975) [Frauengefängnis 3] a Angel of Death 2 (2007) [Der Todesengel 2/Frauengefängnis 4 - Flucht von der Todesinsel].

Hnusák Fred Vogel sa v spolupráci so Scottom Swanom a jeho scenárom, rozhodol vrátiť po odbočke “MURDER COLLECTION V.1“ späť ku svojmu obľúbenému “fake snuffu“. Zvolil ale polovičné riešenie – “fake snuff“ v kombinácii s normálnym hororom. Či skutočne normálnym, to je na zváženie. Vcelku inovatívne spracovanie z prevažnej časti nasnímané ručnou kamerou, sa môže okrem charakteristického rukopisu a Vogelovej posadnutosti výrobou snuffu pre zmenu popýšiť aj jednoduchou zábavou. Swan a Vogel predstavujú svojho nového hrdinu, obväzmi a drátom ofačovaného mäsiara zabíjajúceho nevinné obete, ktoré sú mu predhodené ako dobytok určený na porážku. Záhadná postava popravcu zvaná MASKHEAD nie je ale tým hlavným článkom jednoduchého príbehu. Slúži iba ako bonbónik a zároveň ako záverečná pointa domáceho videa dvojice lesbičiek Syl (Shelby Vogel – žienka Freda Vogela) a Maddie. Fetišizmom posadnutý pár organizuje spolu s externou pomocou Cowboya (Daniel V. Klein) nábor na pozíciu hlavnej postavy v ich projekte. Podivné scénky plné fetiš nádychu, erotických fantázii a nesplnených túžob, končia pre nové hviezdičky tragicky. Maskhead prichádza na scénu ako utajená postava nepísaného scenáru! ### Film o filme, domácom videu Syl a Maddie ponúka pre spestrenie aj krátke šoty – úvodná modelingová scénka s tipmi ako uspieť na poli špecifického biznisu orientovaného na krásu a jednoduchý kvázi trailer zdôrazňujúci zrodenie Maskheada čoby hrdinu hodného pozornosti. Aj napriek akej takej rôznorodosti je výsledok z môjho pohľadu vysoko nezaujímavý. Domáca goreteska sa ničomu poriadne nevenuje, iba naznačuje. Preto ju pokladám skôr ako kulisu ku, nazvem to “hrátkam“, než ako plnohodnotný film. Diery v zážitku si divák musí zaplátať sám a to či už použitím intenzívnej predstavivosti alebo reálnym stimulom. Alebo to vypnúť a jednoducho sa na to vykašlať. Klubová projekcia kdesi v zafajčenom a povoľnom prostredí mladých, tak trochu zvrátených experimentátorov, by ale nemusela byť na škodu. Čisto ako film – nudnejšia slabota s príležitostným zábleskom. Záverom by som spomenul ale ešte jeden postreh. Predchádzajúci Fredov projekt “MURDER COLLECTION V.1“ inšpirovaný z časti štýlom FACES OF DEATH, je postrehnuteľný aj tu. Hneď úvodná vražda elektrinou je odkazom na scénku z FACES OF DEATH – poprava na elektrickom kresle. Sranda je, že v spomínanom shockumente z roku 1978 vyzerala a pôsobila jednoznačne presvedčivejšie.

Po “fake snuffovom“ hatricku označenom nálepkou AUGUST UNDERGROUND, prichádza Fred Vogel a jeho “Toe Tag Pictures“ s niečím iným. Síce sa nepatrná časť kompilácie “Murder Collection V.1“ dá zaradiť do kategórie “fake snuff“, 90% zostrihu je naopak poskladaných zo scénok snažiacich sa svojim štýlom a charakterom vyvolať pocit, že divák sleduje reálne zábery z priemyselných kamier, domáce video, či úchylnejšie šmátranie ručnej kamery v provizórnej pitevni, atď... – t.j. v prevažnej miere zábery, ktoré sa často krát povaľujú po internete, či zábery, ktoré ak majú šťastie sa stanú súčasťou zostrihov tzv. shockumentov, distribučne vydávaných kompilácii nehôd, vrážd, nešťastných náhod a nechutnosti/nepríjemností rozmanitej kvality a druhu. “Murder Collection V.1“ je taký malý, kompletne fakeový shockument umierneného typu a lá FACES OF DEATH. Dieru do sveta Fred ale nespravil. Dnes je predsa len vďaka médiu typu internet, širokej ponuke video trhu, na ktorom nie je zas taký problém si nájsť to, čo človeka konkrétne zaujíma, situácia diametrálne odlišná ako v čase, kedy sa FACES OF DEATH stalo legendou. Ten, kto ale nepozná nič, si vo vražednej kolekcii Freda Vogela dokáže nájsť svoju dennú dávku šoku. Na mňa osobne “Murder Collection V.1“ v istých fázach zapôsobil až humorne (správanie postáv, ich reakcie, dialógy), inokedy nepríjemne. Tento pocit z vnútorného podvedomia sa Fredovi podaril vyvolať nie zásluhou vysokej kvality odrážajúcej skutočnosť (detaily často chýbajú), ale vďaka snahe v rámci možností reálne spracovať odvrátenú stranu ľudskej spoločnosti, pred ktorou sa zvyknú zatvárať oči. Vďaka nahraným scénkam vrážd, zvráteným domácim videám, pitevným záberom, opileckým vyčíňaniam a nešťastným náhodám, ktoré sa podarilo zachytiť na kameru, povstali záblesky a pocity z toho, ako to vyzerá v reály (pitvi, irácke svine režúce hlavy, chladné rusácke hovadá, ...). “Murder Collection V.1“ je výberom toho základného.