Kusko.t2

Síce obsahovo chudobnejšie, ale stále zaujímavé pokračovanie dvojdielnej dokumentárnej série “Ban the Sadist Videos!“, mapuje v krátkosti cestu a prerod z nežiaducich a odsudzovaných filmových materiálov až ku v niektorých prípadoch vyhľadávaných klasík video priemyslu. "Ban the Sadist Videos! Part 2" je podobne ako prvotina z roku 2005 súčasťou tzv. balíčka "Box of the Banned" – t.j. špeciálnej edície štúdia “Anchor Bay“, ktoré túto kolekciu vybraných Video nasties nahodilo na britský trh pod týmto označením. Ban the Sadist Videos s poradovou číslovkou 2 reflektuje hlavne informačnú konfrontáciu medzi riaditeľom “British Board of Film Classification“ Jamesom Fermanom (BBFC viedol v období rokov 1975-1998) a nespokojnými, vyčítavými a nechápavými ohlasmi na radikálne škrty a zásahy do priemyslu video zábavy z fanúšikovskej, distribučnej a opačne zmýšľanej užívateľskej obce. Informačnými médiami omieľané súvislosti - často domnienky, vykonštruované spojitosti zahmlievajúce skutočný zdroj problému medzi Video nasties titulmi a vraždami, údajne inšpirovanými zástupmi násilných filmov, masírujú názor verejnej mienky. Za všetko môže film! Preč s ním! Značné množstvo novinových titulkov, zásahov proti filmu, čierny trh, zhabanie tovaru a súdne procesy, ...tým všetkým žila niekedy Británia.

Dokument z produkcie Veľkej Británie zameraný na drsné kúsky video priemyslu, vracajúci sa späť ku svojej histórii, postupom a protestom proti tzv. video nasties – v Británii v osemdesiatych rokoch zakázaných titulov z dôvodu prezentácie extrémneho násilia, sexu a nahoty, teroru či všeobecne filmových zvráteností drsnejšieho razenia. Snaha očistiť video priemysel od filmového odpadu aj napriek svojej unáhlenosti, horlivému nutkaniu Mary Whitehouse zakázať všetko, čo jej hlava neberie (a to bez priamej konfrontácie), vo vtedajšej Británii vyhráva. “Časy sa ale menia.“ V súčasnosti sa rada zo zakazovaných titulov teší opätovnej obľube a znovuzrodeniu prostredníctvom vydávania špeciálnych DVD edícii s bonusmi, čo je ale najhlavnejšie aj v pôvodnom uncut zostrihu. Vďaka Bohu! Aj keď nie všetky video nasties sa toho dočkali. Niektoré sa na trh v Británii už opätovne vôbec nedostali. A to do dnes (dátum komentáru). Ban the Sadist Videos! pristupuje k spracovaniu chúlostivej a rozporuplnej témy pod režijným vedením Davida Gregoryho s vysokou profesionalitou, prameniacou z informačných postrehov a vyjadrení distribútorov, cenzorov, kritikov, poprípade samotných režisérov akými sú Dario Argento (TENEBRE, 1982), Romano Scavolini (NIGHTMARE, 1981), Ruggero Deodato (CANNIBAL HOLOCAUST, 1980), Wes Craven (THE LAST HOUSE ON THE LEFT, 1972), Sergio Garrone (LAGER SSADIS KASTRAT KOMMANDANTUR, 1976) a Jesus Franco (DIE SAGE DES TODES, 1981). Archívne zábery, pár scénok z filmov, či prezentácie plagátov a obalov VHS nosičov pohoršujúcich filmov, poprípade omylom nahodených titulov na zoznam, sú samozrejmosťou.

Na staré gotické panstvo prichádza za svojou tetou Priscilla spolu s kamarátkou Stephanie. Pri poludňajšom posedení v záhradke panstva sa tetino varovanie - “Do not go into the old, empty part of the house”, míňa svojmu účinku. Pavučinou obrastení upíry sa prebúdzajú zo svojho dlhého spánku. Dievčatá, pozor! ### "Attack of the Zombie Vampires" je iba krátkym fiktívnym trailerom na klasický vampírsky horor britskej produkcie sedemdesiatych rokov. Uhrančivý Baron Drooga, zombie upíry a žiadostivé upírky v tenkých a krátkych blúzkach, Vampire Hunter, netopier na špagáte, no proste klasický trhák :) Ak by film skutočne existoval, rád by som sa na neho pozrel :)

Nepriame TERMINATOR-ovské pokračovanie ROBOT JOX-u Stuarta Gordona, propagujúce túto nadviazanosť aj jedným z jeho alternatívnych názvov – “Robot Jox 2: Crash and Burn“. Priaznivci obrovských robotov a ich vzájomných súbojov, očakávajúci podobnú futuristickú mlátičku ako v tohoročnom ROBOT JOX-e si na svoje rozhodne neprídu. Robot je len jeden a navyše vypnutý. Spestrením na ceste ku záverečným titulkom je stred filmu, kde sa nezaujímavý príbeh láme. Problémy v púštnom multifunkčnom komplexe zastaranej továrne sa odštartujú prebudením infiltrovaného cyborga, v skupine doposiaľ bežne operujúceho člena týmu podľa pravidiel. Organizácia UNICORM má oči všade. Ten, kto poruší jej pravidlá o absolútnom zákaze použitia robotov a techniky, bude potrestaný. Na tvárach tých, ktorí tak učinia sa začína objavovať pot. Bude dusno! Síce “Crash and Burn“ okrem svojej nezanedbateľnej participácie a nehoráznemu vykrádačstvu slávnejších filmov, diplomaticky povedané – béčko s odkazovou stránkou príp. inšpiráciou (posledná tretina je až nechutne doslovná kópia Cameronovho TERMINATOR-a vrátane stupídneho záveru), neponúka prakticky nič svoje. Vlastný nápad je v tomto prípade neznámy pojem. Sračka to je, ale vďaka tomu, čo som uviedol, aspoň “kontroverzná“. Z toho vyplýva istá forma záujmu o konečné dielo, ktorého časti človek pozná, čím má možnosť si vychutnať ten rozdiel v kvalite. Natočiť film nie je skutočne žiadna fuška, stačí mať napozerané tie správne veci :) ...a pár doláčov k tomu no. Režisérovi Charlesovi Bandovi recyklovať použitý materiál evidentne nie je proti srsti. Prístup dobrý, ale nie do filmového priemyslu. Charlie to myslí dobre, je len na pol ceste. Vďaka nemu som sa slušne zabavil a oddýchol si. Béčko toho málokedy ponúkne viac. O okatosti by sa dalo samozrejme ale polemizovať.

Dawn of the Dead Live na Channel 3 alebo prepuknutie zombie nákazy apokalyptických rozmerov v priamom prenose, informačne sprostredkovanom šokujúcemu divákovi z prvej ruky. Spravodajsky reálne spracovaný bonusový materiál k zombie jazde Zacka Snydera oplýva desivo pôsobiacou skutočnosťou a ťaživou atmosférou, vychádzajúcou z nepochopiteľného a záhadného prebudenia smrti, každým dňom sa po USA rozmáhajúcej ako mor kosiaci každého, s kým príde do styku. “Special Report“ nevykráda “Dawn of the Dead“ zábermi z filmu, scénkami zo zákulisia, rozhovormi tvorcov či inými spojitosťami s filmom, požičiava si iba tému a informácie. Tie sú zásluhou večerného spravodajstva, ktorým sprevádza z moderátorskej a hlásateľskej stoličky David Barrows (Richard Biggs), podané tak, aby reprezentovali realitu a skutočné besnenie, ktoré sa vláde v USA vymyká z pod kontroly. Pod vašimi oknami sa rozmáha nezastaviteľná zombie epidémia. Kto vystrčí hlavu, príde o ňu. Z technických príčin, kolísavého napätia v sieti a neustále stupňujúceho sa burácania na sklá zabednených okien drevenými latami, musím komentár ukončiť. Rýchlo snáď ešte jednu dôležitú informáciu – podľa hovorcu prezidenta Spojených štátov sa................//////

Ďalším z rady bonusových materiálov k filmu Dawn of the Dead (2004), odkrývajúci tentoraz techniku explodujúcich hláv, poprípade strelných rán do tiel zombiekov, doprevádza svojimi informáciami prevažne samotný autor špeciálnych efektov - David LeRoy Anderson. Nechýba samozrejme ani režisér Zack Snyder a scénky priestrelov, odstrelov a všeobecne fatálnych deformácii, prioritne orientovaných na centrum zmyslovej aktivity.

Brazílske porno s jednoduchou krimi zápletkou venujúce sa problematike nechráneného sexu a jeho neželaného dôsledku – choroby AIDS. Promiskuitný milionár infikovaný touto smrteľnou chorobou neváha ani chvíľu, veď čas sa mu kráti a vyrážky po tele sa znásobujú, a tak horlivo vyráža do boja. Nie však s chorobou samotnou, ale s jej nositeľom, ktorý AIDS preniesol až na neho. Zdá sa, že zdrojom všetkých problémov sa stala akcia “každý s každým“, organizovaná pred časom v luxusnej vile rozkoše. Za účelom odhalenia nositeľa sa pôvodné osadenstvo znova stretáva. Honba a honička za čiernou ovcou skupiny sa začína. “AIDS, Furor do Sexo Explícito“ je na jednej strane vcelku obyčajné porno s flashbackmi, ale to, čo ho robí miestami zaujímavým je občasná podivnosť, pestrosť a použitý hudobný doprovod. K počutiu sú tu napríklad aj známe tóny a úryvky piesní od VANGELIS-a, dokonca aj z klasiky BLADE RUNNER.

Jeden z krátkych dokumentov nachádzajúci sa v bonusovej sekcii k remakeu z roku 2004 - Dawn of the Dead. “Attack of the Living Dead“ je svižným, 7 minútovým pohľadom za oponu výroby. V základných bodoch odkrýva profesionalitu maskérov, tvorcov špeciálnych efektov a iných maniakov zo štábu, ktorí počas skromnej minutáže v jednoduchosti predstavia šesticu svojich najlepších výtvorov – The Maintenace Man, The Flying Zombie, The Jogging Zombie, The Bloated Woman, Luda, Monica.

Nízkorozpočtový hororový trash ťažkotonážnej kateGORiE! Z pomedzi parodických, komediálnych a všeobecne akýmkoľvek spôsobom zábavných mixov krvavého goru a jednoduchého vtipu á la TROMA, "Killing Spree" nad väčšinou s prehľadom vyčnieva a valcuje podstatnú časť svojej konkurencie. Režisér Tim Ritter sa do základnej kostry príbehu zo života rozhodol ako bonus zakomponovať či už zámerne alebo podvedome aj nejaké tie jemné odkazy na klasické horory a to – THE EVIL DEAD, THE TEXAS CHAIN SAW MASSACRE, a kto vie na čo ešte. Scénka so sekačkou mi zasa pripomenula o päť rokov mladší splatter Peťa Jacksona – BRAINDEAD. Aspoň mne to tak prišlo. Nech už je ale na obraze čokoľvek, vždy to pôsobí sviežo, pekelne zábavne a šialene. Čistá tvorivá radosť praskajúca pod náporom neustáleho prílevu čierneho humoru, kombinácie nápadov, hľadiaca vždy len dopredu, nestagnujúca ani na chvíľu na jednom vyšliapanom mieste. "Killing Spree" nezastaviteľne miery do svojho čiernohumorného bodu na terči víťazstva. Zásah je čistý! Sprievodcom na tejto úspešnej ceste je pre diváka fúzač so šialeným neupraveným három Tom Russo – čerstvý ženáč ťažko pracujúci ako technik v kríze zmietajúcej leteckej spoločnosti. Tom je zástancom filozofie, že muž sa má starať o živobytie svojej rodiny a žena má byť pekne doma a starať sa o domácnosť a vždy byť tak svojmu manželovi k dispozícii, keď príde narobený domov z práce. V jeden takýto deň prácou znavený Tom zasadá po príchode domov do svojho pohodlného gauča a relaxuje. Okrem časopisu FANGORIA sa do jeho rúk dostáva aj manželkin denník plný túžob a sexuálnych príbehov. Tom sa dozvedá, čo jeho sympatická družka Leeza robí počas toho, čo on tvrdo pracuje. Na Leeze v tom čase evidentne tvrdo pracuje niekto iný, než by bolo pre nekonfliktné manželstvo vhodné. Tom na vzniknuté odhalenia reaguje podobne tvrdo, ak nie tvrdšie :) Jeho vynaliezavosť nepozná hraníc! Dedicated to Herschell Gordon Lewis – the True Godfather of Gore.

“Day of the Woman“, od roku 1980 vďaka znovuvydaniu titul známy pod názvom “I Spit on Your Grave“, svojim novým označením reaguje na kontroverzný román Borisa Viana z roku 1946 - “I Spit on Your Graves“ (“J'irai cracher sur vos tombes“). Okrem inšpirácie titulným názvom nemá Zarchiho exploit nič spoločné s touto francúzskou knižnou klasikou. Zato je však jednoznačne postrehnuteľná inšpirácia Cravenovým THE LAST HOUSE ON THE LEFT a ako sám režisér aj povedal, skutočnými udalosťami z jeho života. Jednej noci v New Yorku sa stal totiž svedkom scénky ako sa z miestneho parku plazí skrvavená a zúbožená žena po nevyberavom znásilnení. Dievčina nemala už v tom momente tú silu, aby sa o seba postarala, preto zasiahol Zarchi. Jadro jej osudu neskôr obalil zmysleným príbehom newyorskej spisovateľky Jennifer, čím jej dal možnosť aspoň takýmto spôsobom sa na filmovom plátne svojim przniteľom kruto pomstiť a vrátiť úder späť. Vznikla tak klasika “Day of the Woman“. Označením klasika, resp. cult, sa film mohol honosiť samozrejme až po čase. Pod pôvodným názvom “Day of the Woman“ skoro vôbec nezabodoval. Nový smer v propagácii, prechod na väčšie trhy s video zábavou a v konečnom dôsledku útok na povedomie divákov, slávil časom svoj úspech. Nezabudnuteľné scénky, reálne pôsobiaca brutalita, psychický a fyzický teror padajúci na hlavu a telo často nahej Jennifer – spočiatku bezbranný objekt túžob skupiny vidieckych hovád, myšlienky, alternatívny uhol pohľadu na situáciu, herecký prejav, dialógy, ...no je toho proste dosť, čo dokáže zaujať a prispieť tak ku zaujímavému filmovému zážitku hodnému pripomenutia. Avšak totálna absencia hudby a v druhej polovici zvraty na úrovni zvratkov – až šialene nelogický priebeh, opierajúci sa iba o snahu čo najviac šokovať či už to dáva zmysel alebo nie, zrážajú v konečnom, doposiaľ výbornom dojme “I Spit on Your Grave“ do iba niečo málo nadpriemernej skupinky filmov. Amaterizmus vysokého stupňa! Len aby bolo jasné, neznevažujem týmto film ako celok ani chovanie Jennifer. Po tom čo si prežila, jej úsudok a racionálne riešenie situácie sa výrazne nabúralo neprekonateľnou vlnou, ktorá zahalila a rozožrala existujúce receptory v mozgu. Stará dobrá Jennifer zomrela. Jej nové ja sa prebúdza – z toho dôvodu veľmi trefne zvolený aj pôvodný názov “Day of the Woman“. K tomu, aby som uviedol konečne to, čo mi najviac vadilo, netreba od Jennifer chodiť ďaleko. Uvažovanie skupinky násilníkov po ohavnom čine opakovaného prznenia a nedostatočného riešenia vzniknutej situácie, stojí teda zato. Ani po opakovaných impulzoch (doslova bleskoch) do ich sedliackych hláv im stále nič nedochádzalo. Bez urážky, ale s nimi by si dokázal poradiť aj malý Kevin zo SÁM DOMA. Taká dôverčivosť sa len tak nevidí. ### Vďaka svojmu obsahu - detailnému zobrazeniu krutosti znásilnenia, vrážd a všeobecne teroru a nahoty, sa “I Spit on Your Grave“ stal terčom nevyberavého odporu zo strany kritikov a cenzorov, vrátane časti diváckej obce. Vo Veľkej Británii sa “I Spit on Your Grave“ po svojom tunajšom vydaní na VHS-ky z roku 1982 zásluhou distribučných štúdii “Wizard“ a “Astra“, dokonca úplne zakázal. Stalo sa tak v júli 1983, kedy film cenzori z BBFC umiestnili na zoznam tzv. Video nasties, čím znemožnili jeho propagáciu a distribúciu. K banu na film sa okrem UK uchýlili napríklad aj cenzori z Austrálie (zákaz 1998-2004, avšak s minimálnou účinnosťou), Írska, Nórska, Nemecka, Kanady, ... K re-releasu vo Veľkej Británii sa po zákaze pristúpilo až v roku 2001, kedy vychádza Cut verzia skrátená o 7 minút a 2 sekundy označená vekovou prístupnosťou Rated:18. O dva roky neskôr sa namiesto zvoľnenia zásahov pristúpilo k opačnej variante – vychádza disk orezaný tentoraz o 7 minút a 43 sekúnd. V roku 2020 vychádza zásluhou distribučného štúdia "Kaleidoscope" verzia skrátená o 1 minútu a 41 sekúnd (Rated 18). V Británii Full uncut verzia doposiaľ nevyšla. PS videný Uncut.