Kusko.t2

Pestrofarebne krikľavý Argento. Jeho posadnutosť sýtymi a ostrými farbami je v “Inferne“ nadradená nad všetko ostatné. Strhujúce vizuálne orgie dotvorené progresívnym rockom Keitha Emersona, utláčajú nielen dialógy postáv – často obmedzené na minimum, ale aj príbeh samotný. Vďaka tomu je Argentovo Inferno v istých fázach zmätočné, neprehľadné, kopec vecí iba načrtáva a ich konkrétny význam a vysvetlenie neprináša. Inferno mi príde ako nejasná výpoveď človeka, sfilmovaná iba z jeho jediného pohľadu, s množstvom otáznikov a domnienok, ktoré sú v konečnom dôsledku súčasťou reálneho života každého z nás. Až snový pohľad človeka na neuveriteľné udalosti zamestnávajúce jeho myseľ v bdelom, ale aj pri vedomom stave, bez možnosti vierohodného vysvetlenia jeho podvedomím. Množstvo trhlín, záhadných impulzov, scén, ktoré nedávajú zmysel, a to až do precitnutia, ktoré ako keby nadobro zrútilo dosiahnuté, ťažko budované presvedčenie svetla na konci tunela. Toto je proste Argento! ### Inferno obsahuje aj pár scénok (zanedbateľné minimum), ktoré sa v dobe vzniku filmu stali v niektorých štátoch tŕňom v oku miestnych cenzorov. Vo Veľkej Británii dokonca Inferno cenzori z BBFC nepustili v roku 1981 do kín v nezostrihanej podobe, premietal sa iba Cut. Po čase sa samozrejme dostal film v podobe VHS-iek aj do požičovní a zaplavil tak britský trh video zábavy zásluhou distribučného štúdia “Key Video“ spadajúce pod “20th Century Fox“. Verzia určená pre domáce videá bola prístupná divákom v plnej, 107 minútovej nezostrihanej podobe. Toto VHS vydanie sa spája so zaujímavosťou – mylným označením obalu nosiča, ktorý uvádzal oficiálnu minutáž kazety 83 minút. Nebolo tomu však tak, jednalo sa iba o distribučný preklep. Uncut verziu na britskom distribučnom trhu si všimli okrem divákov aj cenzori, ktorí usúdili, že niečo podobné u nich doma nebudú akceptovať ako filmovú zábavu, preto film Daria Argenta umiestnili v auguste 1984 na zoznam tzv. Video nasties, aby sa sťahovanie tohto nevhodného titulu z obehu mohlo naplno rozbehnúť. Svoju unáhlenosť si cenzori uvedomili v septembri budúceho roku, kedy film zo zoznamu vyradili. O následný re-release Inferna sa v roku 1987 zaslúžilo štúdio “Film & Video” vydaním, tentoraz skrátenej verzie oproti originálu o 28 sekúnd. O šesť rokov nato prichádza so svojou verziou skrátenou o 20 sekúnd distribučné štúdio “Fox Video“, ktoré vyňalo z pôvodného zostrihu filmu scénu zabitia mačky a pojedanie myši. O vydanie Uncut verzie sa v roku 2010 zaslúžilo štúdio „Arrow Video“ prostredníctvom DVD a v roku 2013 aj BLU-RAY disku. ### Zmena hodnotenia: 29.10.2009 - 4*, 4.8.2012 - 2*.

Templárski zombieci – Piráti Karibiku, .....teda Atlantiku, putujú oceánom na svojej mimo-dimenznej galeóne, schátralej plachetnici duchov, naslepo naprieč svetadielmi. Robustná loď, extrémne zahalená do morského oparu, si razí svoju cestu až do náručia mladých modeliek v plavkách, ktoré nedokázali včas sa odpratať z cesty valcujúcej sa smrti. “Hey, you can do what every you like. I'm getting out of this garbage scar.“ Záchranná výprava za mladými slečnami sa pomaly rozbieha. ### Nedá mi, aby som sa nepripojil k dojmu, ktorý vo svojom komentári načrtol už uživateľ Flipnic. Mám na mysli čiastočnú Fulciho inšpiráciu, vychádzajúcu z Ossoriovej Blind dead série, ktorej kontúry hlavne z tejto tretej časti El Buque maldito, Fulci z časti zmodifikoval vo svojom horore ZOMBI 2 (1979). Viacerými, ale zato nepriamymi odkazmi na Ossoria, sa taliansky majster goru vo svojej verzii nevyhol či už zámerne alebo nedobrovoľne podvedome. Známych otrhaných templárskych zombiekov Španiela Ossoria, nahradil otrhanými španielskymi zombie dobyvateľmi (Spanish Conquistadors); v samotnom úvode filmu nechal Fulci priplávať do new-yorkského prístavu malú plachetničku duchov aj s oživlým nákladom; a iné drobnosti. Záverečná bezvýchodiskovosť a zombieci vo vode, sú len akýmsi Fulciho inšpiračným bonbónikom. Ešteže ten jeden Ossoriov templársky zombiek sa pri záverečnej invázii zadrhol niekde v oceáne, aby sa následne už so zmeneným výzorom mohol o päť rokov nato pobiť so žralokom :-) Fulci dobre vedel kde hľadať inšpiráciu!

Tera – kráľovná temnoty, kňažka starovekého Egypta, sa dokáže aj po nedávnej smrti svojho smrteľného tela pomstiť silou svojej čiernej duše tým, ktorí ju proti jej vôli zbavili krásnej telesnej schránky. Odťatá ruka sprznenej, ale stále krásnej Tery ponechanej vo vyzdobenom sarkofágu neznámej hrobky, by svojim vrahom mohla kľudne ukázať vztýčený prostredný prst, vyjadrujúci podobne ako v neskoršom Raimiho horore EVIL DEAD II – “So mnou len tak ľahko nevyjebete šmejdi!“ Nehynúca krása mladej Tery, po stáročia odpočívajúcej bohyni s bujným poprsím, má zásluhou novej expedície pod vedením profesora Fuchsa, uzrieť opäť svetlo sveta. “Not dead, not alive. Waiting. Non-live.“ Vzácny rubínový prsteň siedmych hviezd odkrýva svoje tajomstvo – “We do have a name!“

Deodatova odpoveď na nízkorozpočtový debut Wesa Cravena – THE LAST HOUSE ON THE LEFT (1972), z nezanedbateľnej časti kopíruje svoju predlohu. Exploit na čele s maniakálnym a ťažko ovládateľným charakterom Alexa (David Hess), ktorý so svojim spoločníkom Rickym (Giovanni Lombardo Radice), prevádzkuje servis motorových vozidiel. Vo večerných hodinách na prácu sa sústrediť je prakticky pre dvojicu mladých mužov nemožné, a to už vôbec nie v čase, kedy to v meste žije zábavou. Nečakaný príchod zákazníka naruší ich pôvodný plán. Nevadí. Súkromná párty v dome na okraji parku sa môže začať. ### "La casa sperduta nel parco", vo Veľkej Británii film známy ako “House on the Edge of the Park“, sa v čase svojho kino releasu v marci roku 1981 dočkal od cenzorov z BBFC dokonca zamietnutia. Do kín sa preto v tom čase vôbec nedostal. V októbri 1982 si film v Uncut podobe mohli diváci vychutnať až prostredníctvom vydania zásluhou distribučného štúdia “Skyline“, ktoré na britský trh nahodilo nezostrihané VHS-ky. Film v takejto podobe bol však pre cenzorov z BBFC neprijateľný, preto ho v júli 1983 umiestnili na zoznam tzv. "Video nasties", čím docielili jeho stiahnutie. K následnému re-releasu sa pristúpilo až v roku 2002 a to zásluhou štúdia “Protected“, vydaním “House on the Edge of the Park“ v remasterovanej podobe na DVD – orezanom zostrihu oproti originálu o 11 minút a 43 sekúnd (Rated:18). Z filmu sa tak v značnej miere odstránila kontroverzná nahota spojená s násilím. V roku 2011 vychádza zásluhou distribučného štúdia "Shameless" DVD v prijateľnejšom zostrihu (cut 43 sekúnd, Rated 18). Británia sa vydania Uncut verzie na DVD doposiaľ nedočkala.

Klasický viktoriánsky horor, ozvláštnený okrem zaujímavej dejovej línie aj prapodivným monštrom, dramatickými vzťahmi v rodine, prvotriednymi hereckými výkonmi, experimentmi v laboratóriách, dych berúcou atmosférou a neskutočnou gradáciou vyprávania. Inteligentný horor, spočiatku tváriaci sa ako britsky uhladená dráma MY FAIR LADY ibaže v kulisách domáceho laboratória, razom naberá na desivosti. Na spev tu rozhodne nikto ani nepomyslí. Dobrodružný prieskumník, vedec a experimentátor v jednej osobe - Dr. Emmanuel Hildern, sa po dlhých troch rokoch vracia späť do svojho domova v Anglicku za svojou utrápenou dcérou Penelope. Okrem zážitkov si z antropologickej expedície z oblasti Novej Guiney prináša aj bedňu s ostatkami záhadného kostlivca – 3000 rokov starej rasy plnej zla, božského to stvorenia využívaného sa ako očista pred evolučnými defektmi ľudského vývoja. Keď Boh plače nad svetom, kostra ožíva.

Putovný karneval s množstvom atrakcii je vyhľadávaným miestom hlavne pre dospievajúcu mládež, ktorá nedbá na odporúčania rodičov, chrániacich svoje ratolesti pred nástrahami života niekedy až prehnane striktne. Záhadné vraždy pri prechádzajúcom predstavení karnevalu v inom meste, obavy len zvyšujú. Vysoká koncentrácia neznámych ľudí na malom priestore, zabávajúca sa mládež na kolotočoch, nepripúšťajúca si dôležitosť varovných výstrah, marihuana, alkohol, sex, to všetko môže byť príčinou nešťastia. Dom hrôzy nazývaný ako "Funhouse", skupinku štyroch teenagerov otestuje viac ako mali pôvodne v úmysle. ### "The Funhouse" Toba Hoopera sa vo Veľkej Británii dostáva do kín ešte toho roku, v ktorom bol vyrobený. Keďže sa nejedná o horor prezentujúci sa ako prehliadka pokiaľ možno tých najdrsnejších nechutností (skutočne Tobe Hooper pristúpil k tvorbe "The Funhous-u" umiernene), zásahy do režisérovej verzie od strážcov mravu z BBFC nemuseli prísť. Kinoverzia a následne aj vydanie filmu na VHS nosiče (kratšia verzia) v júni roku 1983 distribučným štúdiom “CIC“, zostali v pôvodnej nezostrihanej podobe. Zlom prišiel v septembri 1984, kedy sa "The Funhouse" Toba Hoopera dostal na zoznam tzv. "Video nasties", z čoho pre neho vyplývalo kompletné stiahnutie z britskej distribúcie. Ban na film sa uvalil nie z toho dôvodu, že by razom vzbudil pohoršenie medzi cenzormi (dovtedy mu nevenovali žiadnu pozornosť), ale z dôvodu chyby. Na zozname sa namiesto Hooperovho "The Funhous-u" mal totiž nachádzať film The Last House on Dead End Street (1977). K zámene došlo vďaka tomu, že THE LAST HOUSE ON DEAD END STREET bol známy aj pod alternatívnym názvom “The Fun House“. Chybu si cenzori uvedomili v júni roku 1985, kedy "The Funhouse" zo zoznamu vyradili. Následne v roku 1987 pristúpila distribučná spoločnosť “CIC“ k opätovnému vydaniu filmu skráteného zhruba o 3 minúty. Táto verzia je aj napriek tomu označovaná ako Uncut, pretože spomínaný zásah sa dotkol iba dialógov a marihuany, nie násilia ako takého (vyššie spomínané prvé vydanie, tzv. kratšia verzia z júna 1983). Opätovný, už pôvodný Full Uncut "The Funhous-u" sa v remasterovanej podobe dostáva na DVD nosiče v Británii roku 2007, a to pod označením vekovej prístupnosti Rated: 15.

Jašterička Lorelei rada sa čvachtajúca v rieke Rýn a v rozpáraných hrudníkoch svojich nevinných obetí, už po stáročia vychádza na povrch z jaskyne ako prízrak napĺňajúci svoj osud monštra. Cez deň panensky krásne stvorenie sa počas prvých mesačných lúčov razom premieňa na šupinatú gumovú beštiu, ladne sa zakrádajúcu do ženskej internátnej školy za čerstvým mäsom. Lovec Sirgurd, najatý ochranca krásnych a šantiacich študentiek v plavkách, prípadne v nočných košieľkach vystavujúcich na obdiv svoje štíhle postavy pri každej príležitosti, legende o ženskom žabákovi neverí. Namiesto toho, aby sa záhadnej Lorelei pobehujúcej po okolí pozrel na zúbky (čo keby predsa), sa jeho jazyk vo voľnej chvíľke preplieta v jej ústach. Všetko má svoj čas, aj zabitie beštie :-) ### Úsmevný horor, v ktorom nie je núdza o amatérske scénky, podivné správanie sa postáv, krásne ženy a jednoduchú zábavu na úkor nedokonalosti myšlienky. Čím viac bude prístup diváka ku Las Garras de Lorelei otvorený a tým pádom viac prístupný lacnému béčku, tým bude zážitok v rámci možností aspoň za niečo stáť. P.S. musím povedať, že 3* dávam ako divák, ktorý tento postup naplno aplikoval. Ak by to tak nebolo, nájsť chyby a výčitky by nebol vôbec žiaden problém.

Otrasný a mätúci brak z časti spadajúci aj do zombie kategórie, dokáže súčasne unudiť k smrti, pobaviť, nezaujať, prípadne sa stať nepochopeným filmovým dielom symbolického rozpočtu. Amatérske herecké výkony, zvukový doprovod na úrovni základnej hudobnej školy (H. Kingsley Thurber ho neskôr použil aj vo filme DON'T GO IN THE WOODS, 1981), a iné nelogické až do očí bijúce extrémy, skôr znechutia ako pobavia. Nekvalita produkcie sa prelína proste naprieč celým filmom. Nevyhýba sa ani jednej z jeho zložiek. Spočiatku nejasnú, takpovediac prostoduchú tému snímku s okultne vyzerajúcimi, čierno odetými kukláčmi v kapucínskom vražiacich nevinné obete na vyžiadanie svojich pánov (divákovi doposiaľ neznáma skupina), skomplikuje vloženie sa polície do vyšetrovania údajných vrážd. Policajt a príležitostne aj vtieravý rozprávač Thomas Gowen má situáciu zobrať do vlastných rúk a objasniť tak záhadnú situáciu s prispením Ann – nedobrovoľnej svedkyne vraždy vlastného muža Toma dvojicou mníchov. Stopy po trestnom čine nie sú žiadne, dokonca aj telo nebohého chýba. Kto za tým všetkým stojí a kto hovorí pravdu? Flashbacky plné lásky a nesmrteľnosti čo to naznačia. Experimentálne lekárske pozadie, prebúdzanie mŕtvych späť k životu, nesmrteľnosť – to všetko sa pomaly prediera na povrch. Mrazivé odhalenie ale razom steká do kanála späť k svojim predošlým splaškom. ### O propagáciu "Frozen Scream" sa asi najviac paradoxne zaslúžili tí, ktorí ho zakázali. Nehovorím o nikom inom ako o cenzoroch z britskej BBFC, ktorí film v auguste 1984, t.j. zhruba po roku od tunajšieho releasu distribučným štúdiom “Home Video Productions“, umiestnili na zoznam tzv. "Video nasties", čo malo za následok stiahnutie "Frozen Scream-u" z pultov predajní a požičovní na domácom trhu. V októbri toho roku si cenzori uvedomili nezmyselnosť svojho rozhodnutia a film zo zoznamu vyradili. "Frozen Scream" je na území Veľkej Británie doposiaľ zakázaným titulom. Tento štatút vyplýva pravdepodobne z toho, že "Frozen Scream" je sám o sebe dosť neznámy film. Tí, ktorí o ňom vôbec nevedia, tento fakt ani netrápi, a tí, ktorí ho poznajú, by na neho najradšej zabudli. Proste žiadne impulzy k BBFC. Netreba si preto tento fakt spájať s tým, že "Frozen Scream" oplýva špeciálnymi krvavými scénkami či nahotou (iba dvojmesačný pobyt na zozname "Video nasties" hovorí za všetko), ale s tým, že o znovu vydanie na území Británie nemá proste asi nikto záujem. DVD, ktoré vyšlo mimo Británie, nesie označenie Rated: 15.

Nacistický sexploit a predstaviteľ tzv. W.I.P. filmov, ktoré Bruno Mattei z pozície režiséra a scenáristu, miestami trocha netradične ozvláštňuje inšpiráciou vychádzajúcou zo skutočnosti, historických faktov a domnienok, prípadne použitím aj krátkych šotov z holokaustu, slúžiacich ako balzám na dušu zvrátených chúťok hlavy experimentálneho campu kapitána Wiekera – bezcitného nacistického prasaťa. KZ9 - Lager di Sterminio je akýmsi, dalo by sa povedať medzičlánkom medzi nazi titulmi Lager SSadis Kastrat Kommandantur (1976) a neskorším, ale tohoročným La Bestia in calore (1977). V porovnaní s nimi, Bruno Mattei ťahá tým správnym smerom. Isté podchytenie skutočnosti, drsné zábery nevyberavej tyranie za múrmi koncentračného tábora, nevyznievajú zas tak vtipne prípadne amatérsky, ako spomínané sexploity. Aj keď silné momenty sa nájdu v každom. Koncentračný tábor Bruna Matteia obohnaný ostnatým drôtom, špinavým sociálnym zariadením, spaľovacími komorami, experimentálnym laboratóriom, a množstvom pokusných morčiat – často odhalených žien, je skutočným peklom na zemi. Otváracia sekvencia filmu z deportácie vybraných väzenkýň z koncentračného tábora Ravensbrück – skutočného nacistického tábora situovaného 90km od Berlína, v ktorom počas Druhej svetovej vojny zahynulo odhadom až 92 000 žien a detí z celkového počtu 130 000, sa za doprovodu úvodných tituliek presúva hneď do už zmysleného koncentračného tábora Rosenhausen, experimentálneho campu pod vedením riadiaceho doktora a súčasne veliteľa campu, dr. Wiekera. Rosenhausen, pre Führera zariadenie vysokej priority, má prispieť v čase vojny k objasneniu istých experimentálnych lekárskych zákrokov, otestovať funkčnosť novo vyvinutých bojových plynov, prebrať hybernovaných nacistov k životu, vykántriť pliagu čistej rasy – homosexualitu, a to všetko zásluhou ťažkých obetí z pomedzi radov väzenkýň, pokusných morčiat, neraz bitých a ponižovaných ľudských bytostí. Marte, jednej z nich, pripadne zásluhou jej bývalých lekárskych skúseností, pozícia po boku koordinátora týchto zverstiev, skúseného doktora Davida Meisela. Ako sa so zvolenou úlohou vyrovná, je len na nej. Po všemožných zvratoch, halde zvráteností a nacistických experimentoch, z časti vychádzajúcich zo skutočných vojnových informácii podchytených aj písomne archívmi, KZ9 - Lager di Sterminio končí titulkovým, informačným záverom, mapujúcim osud niekoľkých nacistických pohlavárov.

Režisér Toshiharu Ikeda odštartoval svoju kariéru v klasickom duchu tzv. “pinky violence“ filmov, t.j. filmov, ktoré v sebe dokážu súčasne skĺbiť erotiku, násilie a akciu našich “krehkých“ polovičiek. Japonská mafia rozťahuje pole svojej pôsobnosti. Jej neskrývaná demonštrácia sily má odstrašiť konkurentov a nalákať potencionálnych záujemcov ku vstupu do skupiny. Jedného dňa je s touto nezákonnou organizáciou – pouličným gangom, úzkostlivo strážiacim si svoje teritórium, konfrontovaná dvojica mladých dievčat, Haruko a Miki. Vo vnútri mafie je vyžadovaná plná lojalita, čo nie každému vyhovuje. Tvrdé tresty sú preto neoddeliteľnou súčasťou prevencie, výchovy, ale aj neželaných odbočení od zmýšľania vodcovských členov mafie.