Kusko.t2

Teruo Ishii a jeho príspevok ku tzv. “pinky violence“ filmom. Téma Tokugawa onna keizu je prostá. Shogun z rodu Tokugawa, už zrelý muž túžiaci po potešení a zábave, si uvedomuje svoju zodpovednosť, ktorá mu prináležala prakticky hneď od nástupu na trón. Tou prioritnou povinnosťou je okrem starostlivosti o svoje “ovečky“ aj splodenie potomka, ktorý by rod Tokugawa po svojom otcovi ďalej rozvíjal. Ako naznačuje jeden z alternatívnych názvov (“Shogun and Three Thousand Woman“), vyberať je z čoho. Ženský hárem žije ale svojim vlastným životom plným intríg a nevraživosti. Veď iba tej najlepšej žene má pripadnúť pocta matky prvého dediča trónu. ### Žáner: umelecky-erotická dráma. Prístupnosť od 15 rokov. Nič násilné, zvrhlé, ani nijak v dnešnej dobe kontroverzné. V roku 1968 tomu bolo ale inak. S nasledujúcimi voľnými, na rok vzniku extrémne násilnými a ponižujúcimi pokračovaniami, sa Tokugawa onna keizu nedá vôbec zrovnávať. Je až neskutočné, že aj v rámci jedného roka sa dokázal Teruo Ishii vo svojej režijnej filmografii otočil o 180 stupňov.

Osvedčená kanibalská koprodukcia Francúzska, Španielska a Nemecka, prichádza v roku 1980 už so svojim tretím zásekom "Sexo caníbal", ako voľného, tematického pokračovania známej kanibalskej trojky toho roku - MONDO CANNIBAL, TERROR CANÍBAL a SEXO CANÍBAL. Francovi to tentoraz nedalo, preto sa okrem vysedávania na teplej režisérskej stoličke a spolupráce na filmovom scenári, vrhol aj na tvorbu originálneho soundtracku, ktorý tak pod svojim menom zastrešil. Ten je ale asi to najhoršie z celého filmu. Síce samotný názov "Sexo caníbal" naznačuje, že o sex a kanibalizmus bude postarané, nie je to však až taká pravda. Až na pár výstavne krásnych a odhalených žien, nepresvedčivého milovania, rituálnych tancov a asi jedinej normálnej kanibalskej scény, ponúka "Sexo caníbal" prevažne iba dobrodružnú omáčku. Jej korením a takou “čerešničkou na torte“ je nádherná modelka Laura Crawford – väzeň skupinky vydieračov, ktorí si prostredníctvom jej únosu hodlajú poriadne namastiť peňaženky tučným výkupným. Na rôzne podpásovky a ústrky spojené s predaním mladej slečny, sa na Zemi samozrejme nenájde vhodnejšie miesto než je odľahlý, bohom zabudnutý prales kanibalov - podriadených divochov, uctievajúcich chrapľavé a neustále vzdychajúce kanibalské božstvo s krvavými pingpongovými loptičkami namiesto očí. Znie to neuveriteľne, a neuveriteľné to aj je! Škoda len, že prakticky iba v tom negatívnom slova zmysle. ### "Sexo caníbal", vo Veľkej Británii známy pod názvom “The Devil Hunter“, sa po vydaní z novembra 1981 distribučným štúdiom “Cinehollywood“, dostal dokonca v auguste 1984 na zoznam tzv. "Video nasties". Cenzori z BBFC ho týmto spôsobom stiahli z oficiálnej distribúcie na britskom trhu, pretože podľa nich sa jednalo o film nevhodného charakteru, ktorý bolo treba z pultov predajní a požičovní dostať preč. Ban po čase pominul, re-releaseu filmu v Uncut podobe sa britský trh dočkal 17. novembra 2008 a to zásluhou distribučného štúdia “Severin Films“ (Rated: 18, predbežný názov uvádzal titul ako "El Canibal").

Dokumentárna séria americkej káblovej televízie “Bravo“, mapujúca 100 najhrôzostrašnejších filmových momentov všetkých čias, vyvrcholila a tak odhalila prvé priečky rebríčka práve v deň, kedy sa v USA oslavuje Halloween, t.j. 31 októbra 2004. DO YOU LIKE SCARY MOVIES?

Cha-cha-cha, ten Bruno je ale mimoň :-) V dobe svojej najväčšej slávy točil tie svoje mega braky a ťažké trashovitosti spôsobom, ktorý dokázal aj vďaka svojej prostoduchosti zaujať. Doba sa ale zmenila a Bruno s ňou. Precitol až do takého stavu, že si uvedomil brakovosť svojej predchádzajúcej práce, preto na ňu čiastočne zanevrel. Dosť bolo brakov a lacných trashov, pomyslel si. Nová doba si žiada zmenu! Svet potrebuje MEGA SRAČKY toho najfekálnejšieho zrna a to tak trápne, že ak by došlo k ich zámernému napodobeniu, kópie by nedosahovali ani zďaleka takej tuposti, ako v tomto prípade. Preto je istým spôsobom Bruno Mattei výnimočný. Terajší "Mondo cannibale" je podobne ako predchádzajúci NELLA TERRA DEI CANNIBALI ťažkou vykrádačkou (nielen) CANNIBAL HOLOCAUSTu Ruggera Deodata. Našťastie ale o poznanie zábavnejšou vykrádačkou – dovolím si povedať, že až neskutočne trefnou PARÓDIOU! Opäť tu máme totožné scénky a lá Holocaust, vrátane uhla kamery, trápne omieľaného posolstva, kompletného scenáru, či dokonca mimiky postáv. Pri tom všetkom nechýbajú samozrejme mega chyby, nelogickosť, na ktorú Bruno dokonca aj upozorňuje, prsíčka, vnútornosti, posekaný trávnik uprostred amazonskej džungle, či telenovelové dialógy evokujúce lacné porno filmy. Jednoducho a jasne, keby som nevidel, neuverím! Preto ak je možnosť a súčasne "Cannibal Holocaust" patrí medzi filmy už videné a hodnotené pozitívne, určite sa pozrite na túto (chcenú/nechcenú) paródiu. Zábava je v tom prípade zaručená. ### Na záver ešte vysvetlím, prečo som sa uchýlil nenadeliť filmu akékoľvek hodnotenie. Z celej škály si totiž moje presvedčenie nedokázalo vybrať. "Mondo cannibale" = asi najhorší film EVER a súčasne jedna z najlepších kanibalských paródii EVER! Ťažká dilema toto :-)

V roku 1972 Umberto Lenzi inšpiroval svojou drsnejšou dobrodružnou drámou IL PAESE DEL SESSO SELVAGGIO nasledujúci vývoj v oblasti kanibalských filmov. Jeho práca sa tak stala základnou kostrou, na ktorú tvorcovia ďalších a ďalších kanibalských filmov nabaľovali čoraz viac nechutností, vyvrhnutých vnútorností a všeobecne krvavého teroru. Na prelome 70´s a 80´s, v dobe najväčšieho rozkvetu a dalo by sa povedať aj vrcholu žánru, prichádza Lenzi na scénu opäť, aby nadviazal nielen na svoje Il paese del sesso selvaggio, ale aby reagoval aj na úspech kontroverzných, doposiaľ úspešných kanibalských filmov vlastnou verziou ...........aj keď nie tak úplne. Mangiati vivi!, známy hlavne pod anglickým názvom “Eaten Alive!“, je akýmsi BEST OF z doposiaľ známych kanibalských klasík. Zo svojho Il paese del sesso selvaggio (1972) si zobral okrem ústrednej dvojice Ivan Rassimov/Me Me Lai aj pár krátkych scén (zabitie krokodíla a kanibalskú hostinu), ktoré sa rozhodol použiť opäť. Keďže Lenzi prichádza na scénu v čase, kedy žal úspechy na poli kanibalského žánru Ruggero Deodato, zákonite reagoval aj na neho. Z Deodatovho dobrodružného “survive“ hororu Ultimo mondo cannibale (1977) si zobral a použil taktiež jednu krátku scénku, z Cannibal Holocaustu (1980) to bola zase ústredná postava - Robert Kerman. No a aby toho nebolo málo, okrem jemného odkazu na GOLDFINGERa (1964), Lenzi recykluje aj dobrodružný horor Sergia Martina - La Montagna del dio cannibale (1978), z ktorého ako inak využíva niekoľko záberov. Ako je zrejmé, Lenzi tmelom nešetril :) Aj napriek tomu celok úhľadne drží pohromade, nenudí a čo to ukáže. Typický, trocha nesúrodý kanibalský film, neustále preskakujúci z jednej roviny na inú, nezaujal ale až tak, ako by mohol. Záverom, aby som toho Lenziho ešte trocha “zaklincoval“ ako vykrádača, spomeniem jeho nasledujúci kanibalský (a kto vie prečo známejší) počin – CANNIBAL FEROX (1981). Ten si práve od Mangiati vivi! požičiava značnú časť hudobných motívov, doprevádzaných ruchovú, ale aj zvukovú stránku filmu. Že to nie je jediná inšpirácia Cannibal feroxu, asi nemusím spomínať :) Komentár by som ukončil predsa len ešte jedným postrehom a to, že existujú dva filmy s označením “Eaten Alive!“, a to tento Lenziho (anglický distribučný názov) a Hooperov z roku 1977. Obidva nemajú nič spoločné, až na Mela Ferrera. V Lenziho Mangiati vivi! sa zhostil vedľajšej, minimálne významnej postavy ako profesor Carter, u Hoopera stvárnil zničeného otca Harveyho Wooda, pátrajúceho po svojej stratenej dcére.

Jeden z bonusových materiálov, nachádzajúci sa na 4-diskovom sete špeciálnej DVD edície ku kompletnej trilógii THE EVIL DEAD.

V roku 2008 ťažké časy zasiahli Nemecko a jeho doposiaľ prosperujúcu ekonomiku. Nelichotivý klesajúci trend pracovných aktivít obyvateľstva, zráža príjmy z daní do štátneho rozpočtu. Nemecká Agentúra pracovnej podpory (Agentur für Arbeitsbetreuung) so sídlom v Magdeburgu, prichádza so svojim programom pre seniorov, ktorí sa vďaka nemu môžu opäť zaradiť do produktívneho pracovného života, nech je ich náplň akákoľvek :) ### Short dvojice Thomas Oberlies/Matthias Vogel je poňatý ako televízny dokumentárny spot (tzv. mockumentary), propagujúci ich zanietenie pri boji s krízou.

Odľahlá farma uprostred nehostinnej, zemitým prachom posiatej časti Austrálie, je domovom a takým malým prírodným kráľovstvom nádhernej ochrankyne zvierat a silnej ľudskej osobnosti – Jessicy. Nad jej doposiaľ pokojným životom sa ale začínajú sťahovať tmavé mračná, vyvolané nečakaným príchodom trojice ozbrojených pytliakov divokej zvery. Ich záujem sa čoskoro preorientuje z kengurieho mäsa na mäso ženské. Vzájomné, spočiatku nevinné, ale obťažujúce podpichovanie, vyvrcholí po nevyberavom “exploitation” besnení až ku tvrdej, vždy akčnej odplate. Parádna, ale bohužiaľ pravdepodobne zásluhou podcenenej propagácie a distribúcie, málo známa exploit perla svojho žánru. Akcia strieda akciu, krásna hlavná hrdinka, hnusácki pytliaci s plným vybavením, kaskadérske kúsky, množstvo vypätých situácii, nádherná príroda, kamerová štylizácia, hudba, silný príbeh ...a mnoho ďalšieho, to všetko pozdvihuje Fair Game na kvalitu prvej triedy. Objektívne ale musím povedať, že jednanie ústredných postáv nebolo vždy najšťastnejšie čo sa uvažovania týka. Ale zas slabšie chvíľky má azda každý :) Navyše Mario Andreacchio sa do tvorby Fair Game pustil s celým srdcom a vášňou, preto to minimum akýchkoľvek malicherných nepresností sa razom stráca nenávratne do stratena. Fair Game nepochybne reaguje vlastným invenčným spôsobom na radu predchádzajúcich exploitation filmov, ja som si ale spomenul na o dva roky staršieho TERMINATORa - Jessica, srdnato bojujúca ako Sarah Connor proti neporaziteľnému stroju na zabíjanie. BTW je možné, že aj samotný Quentin Tarantino obľubujúci staré grindhouse klasiky, sa nechal pri tvorbe svojho DEATH PROOF z časti inšpirovať práve Fair Game.

Mestečko Potter's Bluff je tým posledným miestom na Zemi, kde by turizmu chtiví výletníci či náhodní prechádzajúci chceli stráviť čo i len deň. Posledná vlna záhadných vrážd stupňujúca svoju silu, padá na plecia miestneho šerifa, Daniela Gillisa. Obvyklé vyšetrovacie metódy a postupy, podporované profesionálnymi závermi a zdravým rozumom, tentoraz úspech neslávia. Odpovede na otázky treba hľadať iným spôsobom. ### Režisér Gary Sherman sa neštítil použiť vo svojom "Dead & Buried" ani vcelku brutálne gore scény, ktoré sa stali tým hlavným kameňom úrazu pre cenzorov. Vo Veľkej Británii sa síce "Dead & Buried" v roku svojho vzniku dostal do kín v nezostrihanej Uncut podobe a to s prístupnosťou označenou ako Rated: X. Následný video release štúdiom “Thorn EMI“ sa ale tejto voľne šíriteľnej pocty nedočkal. Film bol totiž v novembri roku 1983 cenzormi z britskej BBFC distribučne zakázaný, čo vyplývalo z umiestenia na tzv. zozname "Video nasties". Ban pominul v januári 1985, kedy film cenzori zo zoznamu vyradili. O päť rokov neskôr vychádza "Dead & Buried" opäť, tentoraz ale v Cut podobe (zostrih skrátený o 30 sekúnd – prístupnosť označená certifikátom Rated:18, vydanie štúdiom "The Video Collection"). Verzie od distribučných štúdii “Polygram“ (vydanie z roku 1999, Rated:18), “Anchor Bay“ (2-diskové vydanie z roku 2004, Rated:18) a “Optimum“ (vydanie z roku 2007, Rated:18) sú už bez zásahov.

Zmaľovaní francúzski karnevalo-kanibali Jesusa Franca z tohoročného Mondo cannibal vracajú úder! Pre nich trocha potupné a zahanbujúce prvé vystúpenie pred kamerou si tentoraz prostredníctvom voľného pokračovania pod vedením Alaina Deruelleho a scenáristickej podpory od samotného Franca, hodlajú napraviť povesť a predviesť tak na filmovom plátne detailné vytrhávanie vnútorností pred okom kamery bez uhýbania a “slow motion“. Ich dobrácke povahy sa ale opäť nezaprú ;-) "Terreur cannibale", koprodukčne zastrešený taktiež Španielskom a Francúzskom, produkovaný opäť spoločnosťou “Eurociné“, vykráda a nadväzuje na už spomínaný titul nielen témou, exteriérmi, komparzom, apod. ..., ale aj použitím krátkeho gore záberu od Franca, vydávanom samozrejme za svoj vlastný. Zvieracie vnútornosti, gumené ľudské lebky a hrudníky, provizórne podmienky, herecká improvizácia a trocha toho dobrovoľného a nedobrovoľného sexu a teroru, to všetko je tu k videniu. Kvalita je síce nevalná, pobaviť ale dokáže svojou prostoduchosťou. Starí známi kanibali ani nie za rok poriadne zleniveli, preto im padne vhod príchod trojice kriminálnikov s uneseným dieťaťom do ich okrajovej, z časti hornatej a vegetačno pestrej “džungle“. Bande vydieračov komplikácie nedajú inú možnosť, než sa na čas vytratiť z mesta a v pokoji si tak premyslieť ďalší postup korunovaný úspešným vymámením výkupného na odľahlom mieste, kam oko zákona nedovidí. Netušia však, že okrem polície po nich pôjdu aj hladné krky kanibalov, prebývajúcich v danej lokalite. Mizerná almužna z rúk producentov a antitalent výroby, nedá francúzskym kanibalom inú možnosť, než sa prezentovať v týchto provizórnych podmienkach a opäť sa pred svetom zahanbiť. Hovorí sa o džungli, v skutočnosti ide ale o trávnaté pahorky, zalesnené rôznym tipom vegetácie, príležitostne osídlené aj bezstarostným obyvateľstvom, prípadne tropický, pekne upravený lesopark blízko mesta. Nie je potom žiadnym prekvapením, že uprostred amazónskeho pekla sa niekoľko metrov od hlavného stanu kanibalov premáva po >ceste auto< a podobne :-) .......... No proste raritná kanibalská perla participujúca na úspechu styčných mien kanibalského subžánru akými sú Ruggero Deodato, Umberto Lenzi, a iní. ### Vo Veľkej Británii sa "Terreur cannibale" dostal vďaka niektorým kontroverzným scénam aj na zoznam tzv. "Video nasties" a to zásluhou cenzorov z BBFC, ktorí ho tam umiestnili v júli 1983, t.j. zhruba po dvoch rokoch od oficiálneho vydania distribučným štúdiom “Modern Films“ z októbra 1981. "Terreur cannibale", na britskom trhu známy ako “Cannibal Terror“, sa ale o približne ďalšie dva roky (september 1985) zo zoznamu vyradil a ban tak pominul. Uncut verzia je k dispozícii na britskom trhu od roku 2003 (Rated:18).