nascendi

Aby som neurazil tú armádu nostalgikov nachádzajúcu potešenie pri sledovaní prvorepublikových a protektorátnych filmov ponechávam pôvodné hodnotenie a opätovne vyjadrujem ľútosť nad tým, že v ČSFD nie je zavedené desaťbodové hodnotenie. Komentovať nie je čo, film sa ničím nevymyká z filmovej produkcie tej doby.

Tak som po dlhšom čase videl film, s ktorým som bol veľmi spokojný. Bol výborne režijne zvládnutý, nakrútený prísne realisticky, takmer bez pátosu a aj herci vrátane komparzu boli uveriteľní. Neprekvapila ma nepripravenosť silových zložiek na teroristický útok. Rovnako tak mudrovanie odborníkov, že militantných moslimov je iba malé percento. Na dvojičky stačila dvadsiatka, na Hotel Mumbai tiež. Nie je dôležitý počet, ale fanatické odhodlanie, chladnokrvné zabíjanie a dostatok munície. Hasičské jednotky sú už zriadené a vybavené na všetkých úrovniach, protiteroristické sú stále popoluškou. Absolútne však nechápem, prečo na obchodnej lodi Alabama a v takom obrovskom hoteli nie je v nejakej plechovej skrini zopár kalašnikovov pre prípad. Čakanie na políciu a špeciálne jednotky bolo nekonečné. Hotel Mumbai považujem nielen za vydarený, ale aj za užitočný film, ktorý by si mal pozrieť každý slniečkár, ktorý plače nad nešťastným osudom "utečencov", pozýva ich do krajiny, ale nie k sebe do bytu. A o tom to je.

Po opakovanom zhliadnutí pridávam hviezdičku na konečné štyri. Pri premiére som mal pocit, že film je idylický, takmer selankovitý v porovnaní s tým, čo sa v Rwande dialo. Dnes som si uvedomil, že milión mŕtvych je nepredstaviteľných a žiaden film nedokáže tú hrôzu priblížiť. Naopak, ocenil som, že všetko vraždenie, znásilňovanie, rabovanie a ničenie sa odohráva v pozadí a divák si ho viac predstavuje, ako sleduje. Pred pár dňami som si pri filme Zem nikoho rýpol do OSN a ich šmolkových vojakov. V Rwande sa táto impotentná organizácia predviedla ešte v horšom svetle. V Afrike bude musieť byť vybojovaných ešte mnoho konfliktov a prekreslených mnoho hraníc, než bude pokoj. Don Cheadle bol skvelý, jeho Paul by sa s korupčnými praktikami uplatnil aj na Slovensku.

Zvláštny a zaujímavý film. Asi najlepší, ktorý som od Almodóvara videl. Nemám potrebu rozpisovať sa o kvalitách filmu. Stačí mi spomenúť si v akej pohode a s akým záujmom som sledoval tie spletité príbehy naplnené hlbokými citmi. Pedro Almodóvar dokáže diváka jemne uchopiť a uniesť ho tam, kde je iba divák a režisérovo dielo.

Veľmi priemerný a veľmi prekombinovaný britský televízny seriál, ktorý sa k mojim trom hviezdičkám dostal s odrenými ušami.

Po dlhšej dobe som si tento film pozrel znova. Začiatok bol rozbehnutý celkom zaujímavo. Potom sa to začalo zadŕhať a ten vyslobodzujúci, čudný a obdivovaný záver v štýle Deus ex machina ma znechutil úplne a donútil znížiť pôvodné hodnotenie o hviezdičku. Nedokážem pri sledovaní filmu vypnúť mozog a nekriticky čumieť. Račte prominout při vašem vzdělání, pane Finchere.

Osobne by som bol najradšej, keby veľké epické diela nebolo povolené sfilmovať. Pretože ani dvojdielny film nedokáže postihnúť to, čo si čitateľ dokáže na necelej tisícke strán prečítať. Táto verzia so Jean Maraisom je pravdepodobne najznámejšia a spolu s verziou, v ktorej Dantésa stvárnil Chamberlain, ju považujem za najlepšiu. Otrasným zážitkom bolo vidieť Depardieua ako Dantesa, ďalšie verzie nepoznám. Ťažko mi je hodnotiť túto, takmer 60-ročnú verziu. Všetko je v nej také, aké má byť. Film sa poctivo drží predlohy, postavy sú dobre vybrané a tak jediným a neodstrániteľným nedostatkom je, že film nedokáže nahradiť knihu. Ale aj tak som sa po rokoch v záujme disproporcionácie rozhodol tejto verzii jednu hviezdičku pridať.

Žiadne prekvapenie sa nekonalo. Hra bez pravidiel je medzi neznámymi, až zabudnutými kriminálkami právom. Spočiatku som bol celkom spokojný, ale postupne sa to kazilo až do hlúpučkej záverečnej časti. Svojho času som čítal, že afgánsky chrt patrí k najhlúpejším rasám psov a je schopný zablúdiť na konci vodítka. Napadlo ma to, keď som sa zamýšľal nad tým, čo to mohlo byť za scenáristu, ktorý to spáchal.

K veľkému počtu filmov o holokauste a filmov z prostredia súdnej siene pribudla aj Hracia skrinka. Som s ňou spokojný, ale niekoľko výhrad mi bráni označiť ju za mimoriadny film. Mimoriadne sú určite herecké výkony, mimoriadne je, že film bol inšpirovaný skutočnou udalosťou, ale tým to aj končí. Costa-Gavras, verný svojmu ľavicovému zmýšľaniu, podvedome tlačí na pílu a v príbehu sa tak objavujú falošné tóny. Nepochopil som vieru ľudí v to, že starostlivý dedko a otec a krutý nacista sa vzájomne vylučujú. Na druhej strane sa mi páčila úloha hracej skrinky v deji.

Slávna predloha od môjho obľúbeného spisovateľa, slávny režisér a slávny i obľúbený herec v hlavnej úlohe. Dalo by sa očakávať, že aj výsledok bude slávny a mnou obľúbený. Tak nejako som si ho pamätal z časov, keď francúzske a talianske filmy boli jediným oživením lido-demo filmového repertoáru vo vtedajších kinách. Dnešnému môjmu pohľadu na tento film niečo chýba do obdivného komentára a mimoriadneho zážitku. Niečo, čo nedokážem vyjadriť ani obhájiť.