Dale

Keďže najťažšie jedlo, ktoré som schopný ukuchtiť, je praženica a som zvyknutý si vychutnávať meníčko za 3 €, tak film o varení špičkových jedál a bojovaní o michelinské hviezdy nie je práve mojou šálkou kávy. Ale bol to príjemný film, pekne natočený, až som mal chuť niektoré jedlá ochutnať. Lasse dokázal, že vie perfektne navnadiť chuťové poháriky už v Čokoláde, takže žiadne prekvapenie, no nijako výrazne vo mne tento film nezarezonoval. A tiež som nepochopil, čo robila vo Francúzsku Helen Mirren (žeby všetky francúzske herečky odmietli hrať v americkej produkcii?) a prečo vo Francúzsku všetci hovoria po anglicky...

Výborný príbeh priveľmi ctižiadostivej dievčiny, ktorá bola úžasná herečka ešte oveľa skôr, než vstúpila na dosky znamenajúce svet, s vypointovaným záverom. Úžasné dialógy, skvelí herci, proste filmová klasika bez jedinej chybičky.

Milá romantická komédia, trošku podobná My Sassy Girl a nebyť odfláknutého konca s vyznaniami na pódiu, tak by to bolo na 5 hviezd. Veľmi sympatická ústredná dvojica tomu dala potrebný šmrnc.

Príjemný a inteligentný film o spisovateľoch, láske a Stephenovi Kingovi. :-) Veľmi fajn je aj herecké obsadenie, okrem Grega Kinneara, ktorý pôsobí tak prirodzene, aj ženská herecká zostava - Lily, Jennifer a Kirsten.

Stokrát obohratý námet natočený úplne nezáživne, nudne a predvídateľne. Ani Sean Penn tu okrem vypracovanej postavy nič neukáže. B-čko s Á-čkovým rozpočtom.

Neviem, či niečo dokáže v ľuďoch vyvolať silnejšie emócie a väčšie zhnusenie, než sexuálne zneužívanie detí, zvlášť keď sú navyše postihnuté. Pri sledovaní filmu na mňa ale táto téma až tak nezaberala a nemyslím, že je to tým, že v správach sú prípady zneužívania detí tak časté, že by som sa voči tomu nejako emocionálne obrnil. Nie až tak dávno pri sledovaní podobnej témy v ďalšom kórejskom skvoste Sowon, ma to chytilo podstatne viac. Tým nechcem povedať, že by tento film bol zle natočený, samotné scény zneužívania sú dosť drsné a zhnusenie pri nich pocíti každý, kto nie je pedofil, no viac ma tu chytila za srdce téma márneho boja za spravodlivosť proti mašinérii ľudí, ktorí majú v hodnotovom rebríčku vyššie peniaze a kariéru než nejakú pravdu a spravodlivosť. Proste korupcia a styky na vyšších miestach dokážu zvíťaziť nad všetkým a zdá sa, že to takto funguje úplne všade. Čo je to najsmutnejšie posolstvo celého filmu.

Veľmi jednoduchý a predvídateľný príbeh, ktorý v závere (od tenisového zápasu) je neskutočne naivný a scény, kde sa Hitch snaží nabudiť napätie pôsobia práve opačne. Najtrápnejšia scéna je načahovanie ruky po zapaľovači v kanáli. Je evidentné, že cez tie asi centimeter široké dierky by sa prestrčili maximálne prsty, no Bruno tam vopchal celé zápästie, ledva dočiahol na zapaľovač, no len ho postrčil o 10 cm nižšie (aby sa napätie stupňovalo) a postupne tam asi strčil svoju hnátu až po lakeť, keďže ho v pohode dočiahol.Tie zábery na prsty, ako sa po kúsočku približujú k svojmu cieľu, možno pred 60 rokmi pôsobili napínavo, dnes je to nanajvýš tak úsmevné, privítal by som radšej záber vyššie na mrežu. ;-) Slabých miest je ale viac - polícia si nezisťovala pri vyšetrovaní vraždy u prievozníka, komu požičiaval v tom čase čln? Nezmyselné bolo aj to celé sledovanie či skôr stráženie Guya, keďže ho nesledovali tajne a aj keby, tak pri zločine z vášne by tým čo získali? Bruno bol psychopat a teda sa niet čomu diviť, že to s tou vraždou mal veľmi slabo premyslené, do dokonalej vraždy to malo na míle ďaleko, veď sa na obeť lepil celý čas v zábavnom parku. Bolo by toho oveľa viac. Pre mňa zatiaľ najslabší Hitchcock.

Po dlhej dobe má kórejský film sklamal. Absolútne nefunguje, či už po dramatickej alebo romantickej stránke. Postavy dostávajú záchvaty plaču a ja len čumím, o čo im ide. A keďže medzi sebou komunikujú iba pomocou niekoľkých krátkych fráz ako Hello, How are you, tak prvý romantický moment príde asi 5 minút pred koncom a veľmi presvedčivo nepôsobí. Nevadilo mi to podivínstvo dievčiny, ktorá trpela viacerými fóbiami a zo začiatku aj pôsobila celkom presvedčivo, no časom to akosi prestalo fungovať. Zvláštnejší mi pripadal pán Robinson, ktorý sa na začiatku chce za každú cenu zachrániť z ostrova a za kúsok normálneho jedla by urobil čokoľvek, no potom sa úplne nepochopiteľne už nechce dostať preč (aj keď pochybujem, že bol šťastnejší než predtým, aj so všetkými tými dlhmi) a poriadne jedlo po niekoľkých mesiacoch len tak odmietne (lebo lepšie chutí, keď si ho človek urobí sám?). Beriem to tak, že zo samoty sa časom človek zcvokne, ale tých zvláštností, hraničiacimi s nelogickosťou bolo dosť, vrátane toho opusteného ostrova, ktorý je uprostred veľkomesta a ide ponad neho dokonca most. Nejaké filozofické úvahy by sa o tom dali viesť a hľadať v tom nejaký hlbší zmysel, čo tým tvorcovia chceli povedať, ale to by sa dalo o každom filme. Mňa tento veľmi nepresvedčil.

Má to pár vtipných momentov, ale fakt ich viac ako pár (teda 2) nie je a je to len na také uchechtnutie, žiadny smiech. Učiteľ z nemeckého Fack ju Gohte mal aspoň nejakú charizmu, týchto sedem lúzrov nemá nič (s výnimkou učiteľky francúzštiny, ktorá je aspoň kus). Totálne nevyužitý Clavier.

Trošku to odľahčím - ak pomenujete svoje deti Teofyl, Celestína a Hortenzia, musíte rátať s tým, že karma vám to raz vráti... ;-) Výborný film o mužovi, v ktorého koži by nechcel byť nikto.