Dale

Trošku som mal obavu pozrieť si tento film, aj keď Iñárritu je jeden z mojich najobľúbenejších režisérov a doteraz ma žiadny jeho film nesklamal. S takou oscarovou bilanciou to fakt na sklamanie nevyzeralo, aj keď posledné roky už akademici oceňujú aj naozaj priemerné filmy, takže počet Oscarov nemusí o kvalite filmu povedať vôbec nič. Na druhú stranu, aj hodnotenie tu na CSFD býva občas dosť mimo, hlavne keď je tu viac takých hodnotiteľov ako jeden nemenovaný pisálek, ktorý sa vyžíva vo svojich kvetnatých žvástoch a pritom rozumie filmu ako koza pivu. Nie je to prvý krát, čo modrohodnotenému filmu dávam plný počet (v hodnotení mojich obľúbených ale má 82%), ale tu fakt nie je za čo tú hviezdu ubrať. Skvelé, po viacerých stránkach - úžasné dialógy, famózni herci, neuveriteľná kamera, ktorá je neustále v pohybe a pritom pôsobí tak prirodzene... a hlavne má to aj nejakú myšlienku, čo dnes už len máloktorý film. Rok 2014 bol plodný, čo sa týka kvalitných filmov, no predsa by som Birdmana dal o kúsok pred Whiplash, Imitation Game a Theory of Everything.

Tie spomalovačky a iné na efekt scény si mohol pán režisér odpustiť, ale inak krásny film.

Och môj Bože, že som sa ja dal zlákať na túto 6-hodinové filmové utrpenie. Dlho som mal túto minisériu v merku - vysoké hodnotenie a oslavné komentáre tu na CSFD, skvelí herci a množstvo ocenení, navyše ako liberál nemám s homosexuálnou témou žiadny problém, takže to vyzeralo ako stávka na istotu, na kvalitu. No predsa som z nejakého dôvodu odkladal niekoľko rokov jej pozretie. A teraz už viem, že moje nevysvetliteľné obavy boli na mieste. Celkový môj dojem z tohto diela je, že museli byť tvorcovia na psychedelických drogách, lebo ja som si pri sledovaní pripadal, že na nich som. Zvlášť prvá trojhodinovka je plná nezmyselných halucinácii (môžu mať halucinácie zmysel? :-)), občas prerušených nudnými prázdnymi dialógmi, občas o politike, no väčšinou o ničom. Druhá polovica je už trošku zmysluplnejšia, občas aj niektoré dialógy o niečom sú, aj Meryl tu dostane viac priestoru, no aj napriek tomu som sa asi nikdy tak často a netrpezlivo nepozeral na hodinky a nevedel sa dočkať konca. Všetky postavy sú také nereálne, že pôsobia ako karikatúry, aj keď herecké výkony sú to jediné, čo za niečo stálo, no nechýbalo ani prehrávanie. Hlavne scény s anjelom Emmy Thompson, to bolo jedno veľké WTF, márne som pátral v pamäti na čo to mala byť paródia, ale bolo to príšerné. Už samotný úvod keď som videl Meryl zamaskovanú pod dlhou bradou v úlohe rabína, tak si hovorím, čo toto má byť za fór? To tu bude hrať ženu, čo sa prezlieka za rabína alebo transexuálku, či čo? Na moje veľké prekvapenie nič z toho, len asi Nicholsovi chýbali herci, tak si tú úlohu zlízla Meryl. Celkovo to obsadzovanie hercov do viacerých úloh bol blbý ťah. Rovno to mohli dať Eddiemu Murphymu, on by zahral úplne všetky postavy, nonsens. Doteraz som mal z filmov Mika Nicholsa poväčšinou dobrý pocit, toto bol ale pre mňa veľký fail a neskutočná nuda. Takže téma bola v poriadku, aj herci, no v poriadku nebol dej, ktorý sa nikam neposúval, len prešľapoval na mieste a v poriadku nebolo ani spracovanie, proti ktorému aj filmy Lyncha a Cronenberga pôsobia ako nenáročný mainstream (a v tomto prípade to nie je pozitívne). Nebyť Pacina, ktorý svoju úlohu židovského homosexuála, ktorý je asi tým najväčším rasistom a homofóbom na svete, zvládol bravúrne, tak by to bol pre mňa asi najhorší film/seriál, aký som tohto roku videl.

Nie príliš zaujímavý a veľmi málo realistický filmový príbeh z WW2 o Židovi v Hitlerjugend. Hlavná postava je nesympatický ťuťko, ktorý stále narieka a keď ide do tuhého, tak sa uteká skryť alebo sa beží vzdať nepriateľovi. Veľmi som mu teda nefandil. Navyše bolo nanajvýš zvláštne, že mu na jeho malé tajomstvo neprišli za celú vojnu, keď bol na fronte s Nemcami a potom si vegetil v Hitlerovej mládeži. Už na začiatku, keď ho našli náckovia a nemal doklady, tak by bolo logické si ho overiť, ako inú postavu chvíľu predtým, nie ho len tak prijať medzi seba. To by to mali špióni pri takom prístupe veľmi jednoduché a Hitler by skončil o pár rokov skôr.

Moje hodnotenie nie je veľmi spravodlivé, tak ako je prehnaných aj tých celkových 86%. Nejde o nijako výnimočne natočený film (len od Hallstroma by sa našlo zopár kvalitnejších), ani herci tu nepredvádzajú nič extra, dokonca aj tie scény s Gerem a Hačim nie sú príliš vierohodné, nikdy netrvajú dlho, akoby vždy po chvíľke odbehával Hači za cvičiteľmi mimo obraz a to obrovské puto medzi nimi dvoma tam nie je také evidentné. To puto vidíme hlavne v scénach bez Gereho, keď ho chodí Hači čakať k vlaku. Ale v poslednej polhodinke je predstaviteľ Hačiho úžasný a ja som nedokázal zastaviť tú záplavu, ktorá sa rinula z mojich očí, ani meniť vreckovky. Takže silný je hlavne ten príbeh a nie jeho spracovanie, dalo sa to natočiť aj lepšie, bez tradičných klišé ako odmietanie manželky, aby si psa nechali, no v momente, keď sa o neho niekto prihlási, tak sa pozrie z okna, ako si spolu rozumejú a hneď zmení názor. S takýmto príbehom sa proste nemusíte pri filmovaní vôbec snažiť, stačí len nájsť sympatické plemeno a potom záber na neho, ako čaká svojho pána, ktorého sa už nikdy nedočká a žiadne oko nezostane suché. Toto proste zaberie vždy. NO aj napriek tomu je Hači aj môj hero a tých päť hviezd mu s radosťou dám. Ak by som bol android alebo terminátor, tak by to bolo maximálne na ***.

Originálna dokumentárna mystifikácia, ktorá mi ale neprišla príliš zábavná a občas som sa aj nudil, aj napriek krátkej stopáži. Ale nápad to bol skvelý a tiež zakomponovanie Woodyho do historických záberov s Hitlerom a pod. Trošku mi to pripomenulo Forresta Gumpa.

Radšej mám hudbu od chlapcov z East Coast, ale týmto filmom si u mňa urobili očko aj chalani z West Coastu, takže si ich skúsim viac napočúvať. Čo sa filmového spracovania týka, tak ťažko tomu niečo vytknúť a aj nepríliš skúsení herci to dokázali skvele utiahnuť. Určite nadpriemerný životopisný film a keďže ide o môj obľúbený hudobný žáner, tak je to na plný počet. I like these gangsta niggaz, mothafucka.

Česká vidiek je zaostalé vidlákovo, kde žijú samí cvoci a nič sa tam nedeje. Na toto som prišiel po zhliadnutí tohto filmu. Len nechápem, prečo sa o tom niekto rozhodol natočiť film, to sa môžem pozerať z okna a bude to zaujímavejšie. Veľká nuda.

Začiatok so slečnou v aute, ktorá nesleduje cestu je veľmi sľubný v tom, že porušuje obvyklé klišé, no žiaľ od tej druhej minúty filmu už ide všetko v zabehnutých a predvídateľných koľajách. Máme tu bohatého sebeckého prolhaného parchanta, ktorý sa vykašle na zaseknutú nevlastnú dcéru, máme tu aj dvoch odvážnych chlapcov, ktorí riskujú svoje životy za dievča, ktoré poznajú 2 minúty, máme tu statočného otecka, ktorý nedopustí, aby prišiel aj o svoju druhú dcéru, aj keby mu 500 metrové lode padali na hlavu. Všetko ide pekne podľa plánu, v obrovskom zatopenom San Franciscu sa samozrejme všetci včas nájdu a smeruje nám to do neodvratného happyendu podporeného vlajúcou americkou zástavou. Pomedzi to v dramatických momentoch, keď sa svet rúca a ľuďom ide o život, nechýbajú patetické hlášky a bozkávačky, na tie sa predsa vždy čas nájde. Zdevastované a zatopené San Francisco síce vyzerá fajn, no inak tie efekty pôsobia, akoby stáli najviac 10 dolárov, keď všetky fyzikálne zákony dostali poriadne na frak. Tie rozpadávajúce sa budovy boli tak okato počítačové, že som tam videl jedničky a nulky, fakt hrozné. Ako paródia to ušlo, ako vážny katastrofický film slabota.

Na TV film to nie je zle natočené, aj keď s Band of Brothers sa to porovnávať nedá, no miestami mi ten dej pripomínal telenovelu a celé mi to prišlo hrozne umelé. Áno, určite sa aj medzi Nemcami našli správni ľudia, no z tohto filmu to vyznieva takmer tak, že veď aj všetci ostatní (Ukrajinci, Rusi, Poliaci) boli rovnaké svine, ktoré nenávideli Židov a vlastne Nemci neboli tí najhorší, len medzi sebou mali niekoľko asshols. Síce aj hlavné postavy občas robili nesprávne veci, ale to len tak, aby nevyzerali ako svätí. No nevytvoril som si k nim počas celých 270 minút žiadny vzťah, takže sa nedostavili ani žiadne emócie v momentoch, kedy by sa mali. Navyše celé to vzájomné stretávanie hlavných postáv počas celého priebehu bolo veľmi zvláštne, vrátane toho posledného, keď prídu behom minúty všetci preživší do ich obľúbeného baru. Točené na efekt a veľa nám to o Nemcoch, ktorí bojovali za svoju vlasť nepovie, takže miesto názvu Unsere Mütter, Unsere Väter, by sa skôr hodilo Fünf Freunde, lebo to je to, o čom to je.