Barbara Carrera

Modelka, herečka a všestranná umelkyňa, Barbara Carrera, sa narodila ako Barbara Kingsbury, 31.12.1945 v Nikarague. Po matke Florencii jej v žilách koluje zmes nikaragujskej, európskej a indiánskej krvi, otec Louis Kingsbury bol zase Američanom, pracujúcim na nikaragujskom ministerstve. Keď mala 7 rokov, jej rodičia sa rozviedli a ako 10-ročná sa spolu s otcom presťahovala do USA, kde začala navštevovať školu v Memphise.

O 6 rokov neskôr sa opäť sťahovala, tentokrát do New Yorku, kde jej exotická krása neostala dlho bez povšimnutia a Barbara ako 17-ročná rozbieha svoju kariéru modelky. Keďže nebola spokojná so svojím výzorom počas dospievania, zmenila si priezvisko a prijala dievčenské meno svojej matky, Carrera. Ako modelka sa ukázala na obálkach viac ako 300 časopisov, vrátane takých ako Vogue, Glamour, Harper's Bazaar, Cosmopolitan či Playboy.

V roku 1970 sa prvýkrát ukázala aj pred kamerami, v dráme Puzzle of a Downfall Child, kde ako inak, stvárnila modelku. V roku 1975 si zahrala vo westerne The Master Gunfighter, za ktorý bola o rok na to nominovaná na Zlatý glóbuse v, dnes už neexistujúcej, kategórii Ženský objav roka. Vtedy už vystavovala svoje vnadné krivky na obdiv v sci-fi horore Embryo a o rok na to sa predstavila po boku Burta Lancastera a Michaela Yorka v adaptácii románu H.G. Wellsa Ostrov doktora Moreaua. Ako sa jej herecká kariéra pomaly rozbiehala, skúsila to aj v televízii. V ambicióznej historickej minisérii Centennial (1978-79) sa konečne ako krásna Clay Basket dostala do širokého diváckeho povedomia. To onedlho potvrdila aj ako milenka Lucia Flavia Silvu v ďalšej minisérii, zvanej Masada (1981).

Medzitým sa jej kariéra dostávala k svojmu vrcholu. Najprv zažiarila ako diabolská lekárka Charlotte Bennett v kriminálnej dráme I, the Jury (1982), potom ako Lola Richardson v akčnom Lone Wolf McQuade (1983) a nakoniec ako smrtiaca Fatima v bondovke Never Say Never Again (1983). V každom z týchto spomínaných filmov si zahrala svoju obľúbenú rolu femme fatale a pomiešala hlavy takým borcom, ako Armand Assante, Chuck Norris či Sean Connery. Navyše, v roku 1984 práve za úlohu Fatimy obdržala svoju druhú nomináciu na Zlatý glóbusoch, tentokrát v kategórii Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe.

Odvtedy sa Barbare už nikdy nepodarilo zopakovať úspech zo svojich predošlých filmov. Jej meno sa čoraz častejšie začalo spájať s filmami veľmi nízkej kvality. Za povšimnutie stojí z tohto obdobia ešte jej účinkovanie v seriáloch Dallas, v rokoch 1985-86 a v Emma: Queen of the South Seas (1988) či That '70s Show (2000). Oveľa častejšie sa však ukazovala vo filmoch typu Point of Impact (1993) či Sawbones (1995). V roku 2004 natočila svoj na dlhú dobu posledný film – biograficky ladenú drámu o speváčke z Las Vegas, hľadajúcej bájne Shangri-La s názvom Paradise. V roku 2017 sa však na internete objavila správa, že by sa mala k herectvu po takmer 15-tich rokoch vrátiť, a to v komédii Phon.Y.

Počas svojho života bola herečka trikrát vydatá. V roku 1966 sa vydala za nemeckého šľachtica, Otta Kurta Freiherra. Dvojica vydržala pokope 6 rokov a už krátko po rozvode sa Barbara vydávala po druhýkrát. V roku 1972 sa jej manželom stal nemecký model a herec, Uva Harden. Ani tento zväzok nemal dlhé trvanie a v roku 1976 končí rozvodom. Jej posledným manželom sa v roku 1983 stal grécky lodiarenský magnát, Nicholas Mark Mavroleon, ale aj s ním sa po niekoľkých rokoch rozviedla.

Dnes žije herečka bez partnera a venuje sa naplno svojej vášni – umeniu. Svoje diela vystavuje v galériach, ako napr. Makk Galleries, Roy Miles Gallery či Hollywood Entertainment Museum.

radoslav "beso74" besenyi