Jánošík I., II.

Legenda slovenského filmu. Tak výpravný a veľkorysý veľkofilm už asi nikdy nenatočíme. Ján Kuchta bol výborný a zaujímavý objav režiséra P.Bielika, ktorý ho obsadil ako neherca. Pracoval ako lekár s povesťou šikovného chirurga. Jeho výška 203 cm Bielika zaujala a tak dostal prednosť pred slovenskými hercami. To čo neutiahol ako herec, dokonale zakryl charizmou a chlapskou postavou. Film je plný hviezd a plný nesmrteľných hlášok, ktoré sú aj po toľkých rokoch stále vtipné. Keď príde na rad facka, má grády a ja idem od smiechu do kolien. Hlavne fackujúci a kopajúci veliteľ drábov... "Koľko ich bolo?" Nadčasový veľkofilm, ktorý aj nech vznikne nekonečno množstvo ďalších filmovách spracovaní Jánošíka, je trúfam si povedať neprekonateľný. Preto trošku aj s obavami očakávam nové spracovanie Jánošíka s podtitulom pravdivá história. V celej československej kinematografii vznikol iba jediný film , ktorý by sa právom mohol nazvať veľkofilmom. Je ním práve tento dvojdielny Jánošík . Film 100% (06.09.2009)

So svojou charizmou, postavou skutočného junáka a príjemným vystupovaním je pre mňa František Kuchta jediným filmovým Jánošíkom. Známy príbeh v rukách najlepšieho slovenského rejžu Paľa Bielika ožíva akoby sám a nedáva mi možnosť odtrhnúť oči od obrazovky. Krásna príroda, skvelí herci (Blaškovič, Filčík, dokonca aj Kroner, ktorého moc nemusím) a jedna nesmrteľná legenda. Film, na ktorom sa zub času ešte dlho nestihne podpísať. (02.01.2014)

Hned na začátku prvního dílu mě zaujalo, jak klouček chytá orla skalního (Aquila chrysaetos). To jsem v dětství nikdy nezkoušel. Ale raději nebudu rozvádět, co všechno jsem chytal, protože bych skončil u toho, že pamatuji doby, kdy v potocích žili raci a kdy byl přástevník medvědí nebo okáč bojínkový běžný motýl. Dnes tu pro změnu máme klíněnku jírovcovou, časy se mění. Ale ať se mění jak chtějí, mentalita vrchnosti zůstává pořád víceméně stejná jako v době, v níž se odehrává děj filmu: páni umějí akorát tak odírat a buzerovat lid. Proto i dnes působí postava Jánošíka tolik sympaticky. Moc pěkný a působivý film, jehož myšlenkové poselství nestárne. Jako kontrapunkt připojuji pár veršů ze sbírky Federalizační poezie (?) od Karla Kryla. Cituji zpaměti, takže možná ne zcela přesně: „Zahučely lesy / Jánošíku, kde jsi? / V posteli já ležím / kritizuji režim.“ (22.11.2022)

Toto spracovanie legendy mi zapadá do kvázi historických filmov typu Sissi, Winnetou, alebo Angelika. Postavy sú ploché, vzťahy neprekreslené, napríklad som si ani neuvedomil, že Juro začal chodiť s Terezou a najmä: prečo! Táto otázka má jednoduchú odpoveď: Jánošík je ilustráciou legendárneho príbehu, kde musia byť proste tie zásadné udalosti konvenčne predvedené a nie podriadené dejovej kauzalite samotného filmu. Veď predsa všetci to poznáme. Film tak pôsobí bez života, bez iskry i keď mal Bielik na všetko tri hodiny. Som preto tak kritický, pretože toto je náš najznámejší veľkofilm a pozrieť sa mu bližšie na zúbok je myslím užitočnejšie ako ho za tento štatút ospevovať. 70% VIDENÉ ZNOVA 1/20: Názor sa nezmenil, len časom kvitujem veľkofilmovosť tohto diela a v porovnaní s najnovšou verziou ide o nepochybne lepší film, aj keď asi viac odtrhnutý od historickej skutočnosti, ale ono o to vážne asi nešlo. (12.09.2015)

O čom inom by mal byť jeden z prvých slovenských veľkofilmov, ako o Jánošíkovi. Táto verzia je určite najlepšia, výborný hlavný predstaviteľ, a že je neherec vo filme vôbec nepoznať. Na výprave sa nešetrilo a herci aj režisér odviedli poctivú prácu. Aj po vyše 50 rokoch sa film dá so záujmom pozrieť a pripomenúť si notoricky známe scény naprávania Surovcovej krkovice alebo ozbíjania už raz ozbíjaného panstva. –––– Ej, škoda guľky. Surovec, utop ho jak mača. (21.04.2014)