Dovidenia, chlapci

Vždy som si myslel,že Nemci boli najviac zaujatí voči Židom po vzore Führera,ktorý im to poriadne vtĺkal do vymetených hláv.Zistil som,že sa mýlim,lebo francúzska kolaborantská vláda-Milícia bola ešte dychtivejšia voči vlastným obyvateľom,aby ich pochytala ako zajacov a do plynu! Takto sledujem príbeh takmer z konca vojny vo Francúzsku,keď v chlapčenskej internátnej škole prebieha školský rok, po vianočných prázdninách chlapci prichádzajú do školy oddýchnutí po nie až tak svedomitom vianočnom období,samozrejme prežierať sa cez vojnu v Európe,okrem neutrálneho Švajčiarska,ktoré sprostredkovalo nacistom svoje banky,aby mohli okradnúť židov a bezpečne si uložiť svoje “úspory” .,by bolo totálne nedôstojné... Vidím žiakov,ktorí sa bijú,šikana je na dennodennom poriadku a INKOGNITO prichádzajú noví žiaci,medzi nimi je aj žid Jean Bonnet,ktorý má skutočné priezvisko Kippelstein,čo ho predurčuje,že si skôr,či neskôr niekto preň príde,lebo udávanie je vtedy populárne... Jean sa po čase skamaráti so spolužiakom Julienom Quentinom,od ktorého sa mu dostáva priateľstvo a najlepšia scéna filmu je pri pozeraní kina s CHAPLINOM. Na môj komentár nadviažem s výbornými hereckými výkonmi ústredných predstaviteľov Gaspard Manesse a Raphael Fejtö,ktorí nezažijú vojnu ako takú,na vlastné oči,vlastne de-facto sú mimo dosahov vojny v úkryte školy majú maximálne na starosti sa schovať pre sirénami náletov,ale ako postupne sa vojna chýli ku koncu,tak sa aj udalosti na škole menia radikálnym spôsobom...Záverečná scéna sĺz Juliena po odchode kamaráta Jeana s GESTAPOM,skrátka nepriamo ho nabonzoval je kompletným zhrnutím DEJA a histórie Francúzov,ktorí majú nepeknú minulosť po extrémnej perzekúcii židovského obyvateľstva nastali obrovské zmeny! Treba sa po tomto akte pozrieť do hlbšej minulosti,kedy sa o tom nehovorí...Napríklad o likvidovaní pôvodného obyvateľstva Ameriky,keď sa dlho a systematicky likvidovali americkí indiáni...Vtedy bol tiež HOLOKAUST! Brilantná škola a réžia majstrovského Louisa Malleho!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! (23.05.2015)

Velmi jemný a krásný snímek o chlapeckém přátelství, poznamenaném těžkým židovským údělem roku 1944. Mladý Julien postupně poznává, co se to vůbec v jeho okolí děje, kdo jsou to Židé a co jim v současné době hrozí. Hlavní předností filmu ovšem není jen toto silné téma; je jí velmi sensibilní vylíčení světa v chlapeckém katolickém internátu, vztahů mezi dětmi. A pak především napjatá situace, kterou vnímáme očima ukrytého židovského chlapce Jeana. Konec filmu je velmi silný a závěrečné Au revoir les enfants v sobě má mnoho symboliky. Poněvadž byl snímek točen ve francouzko-německé koprodukci, dostane se i na zamyšlení nad rozdíly v povahách těchto dvou národů a nad německou vinou holocaustu - Němci tu nejsou vlastně vůbec záporné postavy z vlastní vůle. Možná tak důstojník gestapa, který však také koná svoji povinnost. Ostatní Němci, pokud mohou jednat z vlastní iniciativy, se dokonce o chlapce zajímají a starají. (My jsme také katolíci.) Kolaborace, zbabělost a podlost tu zůstaly vyhrazeny Francouzům. (30.08.2006)

Nenápadný, ale napriek tomu zaujímavý, film z okupovaného Francúzska, ktorý detským pohľadom vníma vzťahy chlapcov v internátnej škole i ich poznávanie udalostí v okolitom svete. Vyniká drobnokresbou, úspešne sa vyhýba citovému vydieraniu diváka a vďaka zodpovednému castingu mladí herci pôsobia prirodzene. Dramatickosť situácie ukrývaných židovských chlapcov nie je tlačená do popredia, ale odohráva sa akoby druhoplánovo. Prínos do mojej filmografie Louisa Malla. (29.08.2012)

Vojnové obdobie Francúzska a kolaboranstvo s nacistami si zobral Malle na mušku znovu po rokoch od natočenia Lacombe Lucien. My máme dnes výhodu, že si obe prevedenia môžeme porovnať zo dňa na deň. Kým prvý bol pohľad kolaboranta, tentoraz je to pohľad detí. Majú hlavne svoje menšie a väčšie problémy ako učenie, čierny obchod, bitky a iné chlapčenské problémy intímnej povahy. A spoločný majú vysnený svet Ameriky so sochou slobody, na ktorú sa môžu pozerať s otvorenými ústami iba v Chaplinovej groteske. Až v závere prichádzajú zaujímavejšie a silnejšie scény s odhalením zradcu a skutočnej súdržnosti celej školy. –– Navždy si budem pamätať každú sekundu toho januárového rána. (10.07.2013)

Pri tomto filme poteší, že sa pozeráme na vojnu pohľadom dosť nezvyčajným, a to pohľadom nevinných detí, ktoré si nedokážu uvedomiť, v akej dobe žijú a ako sa môže aj ich dotknúť. Mal som preto z neho možno podobný pocit, ako z talianskej Horalky. Neocitáme sa na bojisku, ale v netradičnom prostredí. Príjemná zmena. Keď mám ale film hodnotiť podľa jeho emocionálneho dopadu a interakcie so mnou ako divákom, musím ho ohodnotiť slabšie. Je určite vysoko kvalitný, ale nedokázal ma správne zasiahnuť. Na druhý krát sa dostavili aj tie emócie. Skutočná vojna dospelých je vlastne iba zdrvujúcim obrazom toho, čo sa deje na škole v podobe žabomyších "vojničiek" medzi dorastajúcimi deťmi. Lenže vo svete dospelých to nekončí uvedomením si faktu, že v skutočnosti sme priatelia. Toto je asi to hlavné, čo som si vo filme uvedomil až na druhé pozretie. A herecké výkony ústrednej dvojice. (28.08.2012)