Reklama

Reklama

Vábenie výšok

  • Slovensko Vábenie výšok - 1. diel: Ivan Gálfy (viac)
Trailer
Slovensko, 2017, 105 min (televízna verzia: 2x53 min)

Obsahy(1)

Himaláje - najvyššie hory našej planéty. Pre niekoho len čísla v štatistike a miesto na mape. Pre iných náročné výzvy. Muž, ktorý stál ako prvý na Evereste, v tom má jasno: "Mierte vysoko, v ľahkom víťazstve je málo statočnosti." Víťazstvá a prehry však oddeľuje tenká čiara. Slovenské horolezectvo v 80. rokoch prežívalo na osemtisícových štítoch hviezdne hodiny. Niektoré z úspechov boli zaplatené životom. Dokumentárny film Vábenie výšok mapuje vývoj slovenského himalájskeho dobrodružstva od jeho počiatkov až po prelomové udalosti na Mount Evereste, ktoré vyvrcholili v tragické okamihy slovenského horolezectva. (ASFK)

(viac)

Videá (1)

Trailer

Recenzie (25)

tomo41 

všetky recenzie používateľa

Videné ako celovečerák v Kine SNP. Vábenie výšok je viac dokumentom o Ivanovi Gálfym ako o našich horolezcoch v Himalájach. Ale to nemyslím, ako výčitku, skôr ako konštatovanie. V každom prípade je to aj krásny dokument o fascinujúcich výkonoch horolezcov (nielen) v najvyšších horách sveta. Výpovede jednotlivých aktérov sú dychberúce a tých 100 minút ubehne ani neviete ako. ()

nascendi

všetky recenzie používateľa

Vôbec neľutujem, že si nenechám ujsť žiaden film Pavla Barabáša. Sú to filmy, vrátane tohto, pri sledovaní ktorých vôbec nie je dôležitý vzťah diváka k horolezectvu, pretože sú to filmy o človeku a jeho snažení, o jeho súťaživej zložke zabudovanej do DNA. Okrem toho oceňujem, že sa Pavol Barabáš nevyhýba pohľadu do zákulisia, v ktorom je množstvo ľudí, ktorí v etape prípravy akcií hádžu polená pod nohy a v prípade úspechu nastavujú hruď na pripnutie vyznamenaní. ()

Reklama

Rozjimatel 

všetky recenzie používateľa

4,5  Skvelým spôsobom nakrútený dokument o prvých (česko)slovenských horolezcoch, ktorým sa darilo zdolávať himalájske osemtisícovky. Ťažko si viem predstaviť, že by to šlo nakrútiť lepšie a pútavejšie a to hovorím ako človek, ktorý sa o horolezectvo príliš nezaujíma. Zato turistiku milujem, a tak krásne zábery majestátnych hôr oceniť dokážem. Na dokreslenie celkového obrazu slúžia zaujímavé dobové dokumentárne prestrihy. ()

Cedr 

všetky recenzie používateľa

Zdaleka ne tak poutavé, ucelené a inspirativní jako podobně koncipované "České himalájské dobrodružství", ale jako portrét Ivana Gálfyho solidní. Jako svědectví o slovenském dobývání (nejen) osmitisícovek by to chtělo trochu víc rozvinout. Vyprávění "pamětníků" je však chytlavé a dává cenné svědectví o tom, že mnohdy nešlo "jen" o boj s horou a fyzickými schopnostmi, ale také mezi horolezci samotnými a v neposlední řadě pochopitelně i komunistickým aparátem. ()

Polcas 

všetky recenzie používateľa

Prvý diel je viac-menej pocta Ivanovi Gálfymu. S tým nemám najmenší problém ale po tom čo som si pozrel Everest, the Hard Way musím uznať, že diel druhý pôsobí chaoticky a neucelene. Človek sa začne strácať v tých expedíciách, menách, kto akú horu a kedy liezol. V Everest,the Hard Way som tento problém nemal, Navyše výpovede Fialu,Boningtona a ďalších lepšie ozrejmia čo sa tam vlastne stalo. ()

Galéria (9)

Zaujímavosti (16)

  • Ivan Fiala: "My sme tú cestu chceli zopakovať. Na to, aby sa takáto myšlienka realizovala, bolo treba športovo technický súhlas z ústredného výboru z Prahy. Po intervenciách politických i spoločenských, sa nám to nepodarilo. Pretože predseda československej telovýchovy Antonín Himl vyhlásil, že Mount Everest je najvyššia hora sveta a je to ako účasť na olympijských hrách. Takže tam nemôže ísť slovenská expedícia, musí ísť československá, federálna a organizovaná z Prahy." (Zdroj: K2 studio)
  • Jarýk Stejskal: "Ako sme sa striedali v tej stene, tak boli rôzne pohľady. Tí, čo sa vracali, boli presvedčení, že urobili maximum. Zo základného tábora to vyzeralo tak, že to mohli potiahnuť ďalej. Že taktizujú, aby to boli oni, čo pôjdu na vrchol." (Zdroj: K2 studio)
  • V roku 1965 pridelili československým horolezcom preskúmať Vachánsku oblasť – jednu z najmenej prebádaných častí Hindukúša. Čakal tu na nich rad panenských štítov nad 6000 metrov, na ktorých nestála ľudská noha. Medzi ne patril aj legendárny vrchol, ktorému mu domáci hovoria Hora kam nedoletí vták. (Zdroj: K2 studio)

Reklama

Reklama