O tele a duši

„Maďarský JOHN TURTURRO” a pôvodom slovenská herečka excelujú v pôsobivom maďarskom snímku Ildikó Enyediovej , ktorej réžia sa najmä sústredila na vynikajúce kompozície, t.j. excelentné uhly kamery a vôbec kamera sama, k tomu bezchybný strih, ale čo vyzdvihujem najviac, je práca s hercami, predovšetkým - Géza a Saša. Obidvaja hrajú takým obyčajným spôsobom, ktorý má niečo do seba, ak je úsporný a minimalistický. Vyskytujú sa v profesii, ktorú vidieť na vlastné oči, by bol asi pre mňa problém, pretože by ma z toho všetkého vkuse napínalo, a dohromady ich spojí spoločný sen, ktorý naraz snívajú o jeleňoch... Prostredníctvom toho sa snažia k sebe nájsť spoločnú cestu k naplneniu túžby po láske. Tvorbu našich južných susedov vnímam, ako osviežujúcu, lebo napríklad Saulov syn bol extrémne účinný, skrátka ich kinematografia je na miernom vzostupe, na rozdiel od našej. (26.05.2018)

Bol som zvedavý, lebo k maďarským filmom sa dostávam zriedka. Kontrapunkt vytvorený vysokou zverou, prostredím bitúnka a dvojicou postihnutých ľudí kládol vysoké nároky na moju toleranciu. Dosť som sa boril s pomalým tempom a tiež postava Márie bola pre mňa menej zrozumiteľná ako napr. Saga Noren z polície Malmö. Nemám v úmysle zavrhnúť tento film, ale pre jeho nekonzistentnosť nie som ochotný mu dať viac ako tri hviezdičky. (06.11.2019)

Na prvý pohľad, ale ani na druhý som na filme nevidel nič, čo by ma aspoň trochu priťahovalo. Nepríjemné prostredie bitúnku, studená, depresívna atmosféra, divné postavy, odpudivý zjav v hlavnej role (Géza Morcsányi), navyše neherecky drevený. Čiastočne to vyvažuje aspoň Alexandra Borbély (pôvabom i herectvom), ktorá síce tiež hraje divnú, ale zase pomerne zaujímavú postavu. Bez nej by to bolo prakticky nepozerateľné. Čo je na filme zaujímavé, je tá mysteriózna, fantazy linka s jeleňmi, ktorá sa ale postupne, na veľkú škodu, z filmu vytratí (akoby už scenáristka a režisérka v jednej osobe nevedela, ako tú linku ďalej rozvinúť). Film ma inak príjemne pomalé tempo rozprávania a to najlepšie na ňom je krásna pieseň od Laury Marling (What He Wrote). (11.10.2021)

Sladce unikavá i bolestně fyzická jateční romance, které dominuje plachá kreace Alexandry Borbély, klidná, úhledná kamera Máté Herbaie a schopnost vytvořit v prostředí, kde se zabíjí zvířata a porcuje maso až překvapivě křehkou a lyrickou atmosféru místa, v němž se potkají dvě duše. Dlouhá tvůrčí pauza Ildikó Enyedi se nejspíš lehce podepsala na lehčím zápolení s rytmem, ale tahle zdrženlivá rozprava o limitech těla a volnosti duše i tak patří k hlubokým zážitkům. (01.08.2017)

Citlivě natočený romantický film. Hungarwood opět ukazuje, čeho je schopnen. Dramatickou situaci lze snad nejlépe popsat německým označením "Torschlusspanik" (panika u zavřených dvěří), který kromě reálné situce vyjadřuje především pocit, že právě na druhé straně (za dvěřmi) je to, co je žádoucí a již téměř nedosažitelné. Použití jatečního prostředí kvůli kontrastu chápu, ale naprosto nesdílím. (28.01.2019)