Obrazy starého sveta

_Dokument, který na většinu dnešních lidí působí jako z jiného světa a přitom ukazuje kořeny ze kterých ta samá většina vzešla. _Stáří bez patetičnosti či strachu, prostě jen jako další etapa života která dokáže být krutá tak jak si ani nedokážeme představit, ale pořád ještě stojí za to ji prožít. _Svět, na který okolní civilizace zapomněla jako na dávný odumírající relikt minulosti, a který dokáže docela dobře fungovat tak jako vždy fungoval, i když občas sleduje i to co se děje za hranicemi okolních polí a, svou vlastní mentalitou, si to přebírá. _Umělecký zážitek ve kterém jsou i jednoduchá moudra prostých lidí povýšena na filosofické popsání palčivých otázek lidské existence a svou prostou pravdivostí a jednoduchostí vyjádření od lidí, kteří jako jediný důkaz svých tvrzení dokládají svou vlastní empirickou zkušenost, jsou jednoduše odzbrojující. 8/10 (18.01.2008)

Stáří zobrazované ve své syrovosti - ať už hloupé, či léty zkušené... Mužové a ženy venkova vypovídají o svých životech, trousí různá životní moudra a snaží se přežít. Jejich život není jednoduchý - ba spíš naopak je to dřina za dřinou. Ale i přesto jim díky tomuto snímku budete asi závidět. Stařečci se smějí, otevírají na vás svá bezzubá ústa, občas se obraz zastaví a vy si je můžete prohlédnout zblízka (umný a nedráždivý přechod k fotocyklům). Krásný film, který musí potěšit každého, kdo nemá v srdci kus kamene... Zvláště bych vyzdvihnul vhodně zvolené persony a zkušenou režii, která jde ruku v ruce s kamerou a fotocykly. Obrazy starého sveta dokazují, že propojením fotografií a "klasického" filmu lze docílit zajímavého a nevšedního zážitku. (11.03.2008)

Tento dokument by měl vidět každý, kdo si nyní stěžuje v jaké době a nepohodě žije. Reklama na zubaře? Bych neřekla, nebo spíše jaký je rozdíl se koukat na Výměna manželek (pořad) (2005), kde také nemají mnoho zubů. Každá doba je svým způsobem těžká. Nyní ale alespoň máme mnoho vymožeností. Ale tím jak si to ulehčujeme, tak také zapomínáme si poradit sami. (01.11.2022)

Na rozdiel napríklad od katolíckej moderny, ktorá v 30. a 40. rokoch významne spolu-určovala podobu slovenskej literatúry, a svojich predstaviteľov i nástupcov uchovala aj do nasledujúcich dekád, spiritualita si cesty do filmu hľadala len „pohľadom ponad rameno“. Budem veľmi zjednodušovať, ale musím. Masová povaha filmového média ho v tragických obdobiach 20. storočia nútila vstupovať skôr do iných, propagandistických rolí, ktoré sa viac než na tichú kontempláciu a abstraktné idei zameriavali na budovateľské nadšenie. V 50. rokoch boli navyše mnohí náboženskí predstavitelia perzekvovaní, až o dekádu neskôr sa vzťah štátu a náboženstva aspoň sčasti uvoľnil. Spolu s tým mohli do filmu vstúpiť nové podnety a začať vznikať diela, ktoré sa tematicky i formálne vyjadrovali duchovne a k duchovnu. (...) Aj Obrazy starého sveta sú obrazmi akéhosi natívneho, pred-moderného „budovateľstva“. Na rozdiel od jednotlivca transcendujúceho do spoločenskej totality, však sledujeme jednotlivca vnoreného a spolu-podieľajúceho sa na všetko-prestupujúcom svete „prírody“. Spirituálna transcendencia sa tu teda obracia k Totalite, ktorá sa priamo manifestuje na spievajúcich sochách – telách staručkých hlavných postáv – v akejsi obdobe japonského ideálu sabi. Tento pocit zdôrazňujú, či skôr vytvárajú statické obrazy, fotografie, v ktorých je telo prichytené v nemennosti tejto premeny a tým aj vo večnosti zanikania. Filmový čas i priestor sa tu teda napája na rytmické cykly prírody s ich vlastnými pravidelnými liturgiami, v ktorých, ako ozveny v kostole, zaznievajú Händelove skladby. Celým filmom následne preniká snaha prichytiť tento transcendentný časopriestor pri priamych prejavoch a vnárať do tohto vyvolávacieho roztoku celuloid. Vďaka tomu sú Obrazy starého sveta tiež jedným z tých staručkých tiel – „spievajúcich sôch, ktoré pretrvajú veky“. (napísané pre Hviezdne noci, 2019) (26.08.2021)

Ak existuje film, ktorý svojou úprimnosťou dokáže vzbudiť také emócie ako žiaden iný tak je to tento. Hanák ma cit pre obyčajných ľudí a tiež pre ich osudy a obrazy starého sveta to jasne dokazujú. svojou citlivosťou a úprimnosťou rúcajú bariéry a v čias socializmu tento film pôsobil ako päsť na oko, pretože obišiel ideológiu a hovoril o zmierený so smrťou čo vtedy svetlá komunistická strana nepripúšťala. takže sa s tohoto filmu stal jeden z trezorových filmov. striedanie forografií a hraného tvoria doslova umelecký dokument v ktorom každé jedno políčko má svoj význam, každá jedna myšlienka svoj základ v prostosti ľudu a každé jedno slovo pôsobí ako filozofická a životná úvaha nad nepremárnením a premárnením životom. hudba podfarbuje atmosféru dediny a nematerializmu s takou intenzitou že sa pred vami doslova odohráva koncert obrazov a myšlienok, do ktorých vstupujú už typický Hanákovi neherci v ktorých spočíva sila a skutočnosť. všetky tieto prvky tvoria doslova excelentné dielo na ktorom som nemohol nájsť ani jednej chybyčky a ktorý ukazuje odvahu obyčajných ľudí a vtedy zabudnete na supermanov a spidermanov ale uvedomíte si že jediná osoba ktorú treba obdivovať a ktorá je odolnejšia ako hovädo je samotný človek. hanák je rozhodne jeden z najvýznamnejších režisérov, vďaka ktorému sa na svet pozerám trocha inak, trocha realistickejšie a za to mu patrí veľká vďaka. (23.01.2009)