Obrazy starého sveta

Ak existuje film, ktorý svojou úprimnosťou dokáže vzbudiť také emócie ako žiaden iný tak je to tento. Hanák ma cit pre obyčajných ľudí a tiež pre ich osudy a obrazy starého sveta to jasne dokazujú. svojou citlivosťou a úprimnosťou rúcajú bariéry a v čias socializmu tento film pôsobil ako päsť na oko, pretože obišiel ideológiu a hovoril o zmierený so smrťou čo vtedy svetlá komunistická strana nepripúšťala. takže sa s tohoto filmu stal jeden z trezorových filmov. striedanie forografií a hraného tvoria doslova umelecký dokument v ktorom každé jedno políčko má svoj význam, každá jedna myšlienka svoj základ v prostosti ľudu a každé jedno slovo pôsobí ako filozofická a životná úvaha nad nepremárnením a premárnením životom. hudba podfarbuje atmosféru dediny a nematerializmu s takou intenzitou že sa pred vami doslova odohráva koncert obrazov a myšlienok, do ktorých vstupujú už typický Hanákovi neherci v ktorých spočíva sila a skutočnosť. všetky tieto prvky tvoria doslova excelentné dielo na ktorom som nemohol nájsť ani jednej chybyčky a ktorý ukazuje odvahu obyčajných ľudí a vtedy zabudnete na supermanov a spidermanov ale uvedomíte si že jediná osoba ktorú treba obdivovať a ktorá je odolnejšia ako hovädo je samotný človek. hanák je rozhodne jeden z najvýznamnejších režisérov, vďaka ktorému sa na svet pozerám trocha inak, trocha realistickejšie a za to mu patrí veľká vďaka. (23.01.2009)

"Človek vydrží viac ako hovädo"....Takto nejako komentuje jeden starší človek s amputovanými nohami, svoje trápenie, keď dokázal bez nôh postaviť dom vlastnými rukami. Svet čudákov, chudákov, samotárov a starcov spracuváva tento zaujímavý dokument, ktorý je na dobu svojho vzniku neuveriteľne nadčasový. Čiernobiela kamera, vkusná hudba a poctivá réžia, to je len pár dôvodov, prečo si ho nenechať újsť. Hlavne je to o ľuďoch, ktorí už čo to preskákali a ich tváre to hovoria same za seba..." Dobrý deň ujo!"... "Podaj ruku a bude dobrý deň." 100%. (05.09.2009)

Na rozdiel napríklad od katolíckej moderny, ktorá v 30. a 40. rokoch významne spolu-určovala podobu slovenskej literatúry, a svojich predstaviteľov i nástupcov uchovala aj do nasledujúcich dekád, spiritualita si cesty do filmu hľadala len „pohľadom ponad rameno“. Budem veľmi zjednodušovať, ale musím. Masová povaha filmového média ho v tragických obdobiach 20. storočia nútila vstupovať skôr do iných, propagandistických rolí, ktoré sa viac než na tichú kontempláciu a abstraktné idei zameriavali na budovateľské nadšenie. V 50. rokoch boli navyše mnohí náboženskí predstavitelia perzekvovaní, až o dekádu neskôr sa vzťah štátu a náboženstva aspoň sčasti uvoľnil. Spolu s tým mohli do filmu vstúpiť nové podnety a začať vznikať diela, ktoré sa tematicky i formálne vyjadrovali duchovne a k duchovnu. (...) Aj Obrazy starého sveta sú obrazmi akéhosi natívneho, pred-moderného „budovateľstva“. Na rozdiel od jednotlivca transcendujúceho do spoločenskej totality, však sledujeme jednotlivca vnoreného a spolu-podieľajúceho sa na všetko-prestupujúcom svete „prírody“. Spirituálna transcendencia sa tu teda obracia k Totalite, ktorá sa priamo manifestuje na spievajúcich sochách – telách staručkých hlavných postáv – v akejsi obdobe japonského ideálu sabi. Tento pocit zdôrazňujú, či skôr vytvárajú statické obrazy, fotografie, v ktorých je telo prichytené v nemennosti tejto premeny a tým aj vo večnosti zanikania. Filmový čas i priestor sa tu teda napája na rytmické cykly prírody s ich vlastnými pravidelnými liturgiami, v ktorých, ako ozveny v kostole, zaznievajú Händelove skladby. Celým filmom následne preniká snaha prichytiť tento transcendentný časopriestor pri priamych prejavoch a vnárať do tohto vyvolávacieho roztoku celuloid. Vďaka tomu sú Obrazy starého sveta tiež jedným z tých staručkých tiel – „spievajúcich sôch, ktoré pretrvajú veky“. (napísané pre Hviezdne noci, 2019) (26.08.2021)

Výborně zvolená forma - černobílá kamera, hudba a občas "jen" sledy fotografií - je pro dokument Obrazy starého světa sama o sobě výhrou. Vše tvoří nádherný a chvílemi až mystický obraz. K tomu se navíc přidává i výtečný obsah v podobě výpovědí starých lidí. Bez nějakých kudrlinek říkají, co si myslí a někdy jednoduše neví, co říct. Není to hraní si na nějaké životní moudra a pravdy. I když u některých mě jejich životní osudy odzbrojily a já jen tiše seděl a poslouchal... zkuste to taky. (30.10.2018)

Svou životní přízemnost většinou vysvětluji vlastnictvím nedostatku buněk pro "velké" umění, ale hvězdné hodnocení této famózně natočené nudy mi zůstane patrně navždy utajeno. Pro mne totiž Obrazy starého světa nejsou zase tak staré, neboť mouder bezzubých důchodců bydlících v dřevěných barabiznách jsem si v mládí užil do sytosti. Tohle spojení hudby, fotografií a homevidea na mne prostě nepůsobí a jeho umístění v komunistickém trezoru považuji za omyl, bez nějž by o této "mistrovské lahůdce" dneska nikdo nevěděl. (02.11.2013)