Český žurnál

Zatiaľ najlepší kúsok dvojice Klusák a Remunda. Najviac zo všetkého to pripomína dokumentárnu poctu filmu Rašómon od Akira Kurosawu (Japonsko, 1950) o nemožnosti získať objektívnu pravdu. Subjektívne vnímanie udalostí spojené s prospechárstvom a ochrániť si vlastnú kožu totiž vedie k relativizmu a rozdrobeniu toho, čo sa stalo do série paralelných a vždy iných výpovedí. Presne tak je to aj v Tanvalde, kde sa tvorcovia snažia zistiť príčiny streľby na dvoch cigánskych bratov, z ktorých jeden zomrel. Zároveň prinášajú hádky tvorcov o prípustnosť nakrúcania maloletého pozostalého, či morálny sprdung novinárov, tvoriacich verzie, no nechodiacich na súdy. V týchto miestach je to slabšie, hoci patriace k štýlu tvorcov. Snažia sa o oživenie, zahŕňajúce rôzne aspekty skutočnosti, no niekedy práve tým zdisneylandievajú dielo (čo bolo zreteľné pri dokumentoch o supermarkete, americkom radare a trochu aj pri filme o Nošovciach). Z výpovedí miestnych cítiť nedôveru k Cigánom, miestami aj rasistický podtón (súhlas so streľbou, vytvorenie osobitných zón na kúpanie). Nedôvera je daná rôznymi faktormi, umocňuje ju frustrácia zamestnaných pri pohľade na oddychujúcich Cigánov. Ich kľud vyplýva z generačne naučenej skúsenosti vyžiť z mála a schopnosti zaobstarať si chýbajúce zdroje inak - často krádežami. Iste nešlo o objektívne dielo. Avšak všetkých dožadovačov sa objektívnosti by som sa rád opýtal na príklad objektívneho spoločensko-politického dokumentu. Napadá ma jeden: Otázky a odpovede prezidentských a iných volených kandidátov, kde má každá presne vymedzený čas. No poviem Vám, že sledovať "objektívne" publicisticko-politické dokumenty takéhoto typu, to radšej vyhodiť televíziu do koša. (05.05.2014)

Zdokumentovanie sporu o to, či je na verejnom cintoríne a zároveň pamätníku obetiam II. svetovej vojny možné mať slúchadlá alebo nie je to možné, je veľmi málo na hodinový dokument. Pretože je to spor slabulinký, vycucaný z päty pár nepokojných ľudí a v pozadí s túžbou urvať si svoj čo najväčší peňažný žvanec. Niečím naviac sa však dokument naplniť musí. Tak sa šľape po hroboch (aby bol konflikt), spovedá sa podradná politička (aby bolo koho odsúdiť) a filmujú trápne smiešne figúrky tlstých šéfov protifašistických združení či do riti vyššie postaveným politikom sa pchajúcej odpudivej povýšenecej pizdy - inak takto starostky obce (ukážeme v čom žijeme). Autori držia palce verzii, že pri prechádzke exteriérmi je mať lepšie na ušiach slúchadlá a počúvať v nich pásmo o niekdajšom živote vypálenej dediny ako len tak zameditovať v šume vetra a tichu. Autori slúchadlovej verzie pôsobia dojmom skromne žijúcich umelcov, preháňajúcich sa na vyslúžilom aute. U takých je túžba peňažne preraziť mocná. Podstata sporu spočíva zrejme v peniazoch. Cítiť to z výpovedí zneužitých obyvateľov Lidíc, ktorých hlasové spomienky boli v projekte použité i z rečí riaditeľa pamätníku. Atrakciu si neprajú s poukázaním na komerčný kšeft. Ani jedna strana sporu nie je sympatická. Plus viacero chaotických scén či nič nehovoriacich scén. Akoby bolo práve teraz nutné odovzdať dokument do vysielania v surovej forme. No nebolo, pretože ako som spomenul konflikt je lokálny a málo zaujímavý. (07.05.2014)

Dokumentárne zachytenie metanolovej aféry a súvisiacich udalostí. S niekoľkoročným odstupom sa ukazuje ako sú aktuálne doku zachytenia doby dobré a potrebné. Tu sa okrem iného poukazuje na nedôveru obyvateľov k štátu. Štátu, dlhodobo kašľajúcemu na dôsledné odhaľovanie siete trhu s načierno dorábaným chľastom. Odhady hovoria o tretinovom podiele sfalšovaného alkoholu v oficiálnej obchodnej sieti. Filozofi a sociológovia vajatajú vtipnými bonmotmi a múdrami. Toxikológovia varujú, policajti začínajú byť nadmieru aktívni až na základe fatálnych (smrteľných) dopadov pitia legálne kúpeného pitia v maloobchodnej sieti, obsahujúceho metanol. Kým obsahoval len zvyšky Sava, ktorým sa čistí technický lieh na lieh pitný, a tieto zvyšky nikoho priamo nezabíjali, všetko fičalo v zavedených schémach. Všetci o rozsahu pančovania vedeli, nik sa polícii nesťažoval. Každý tvrdil, že oficiálna moc kryla liehovú mafiu. Alarmujúci počet mŕtvych, poloprohibícia a medzinárodné dopady (zákaz dovozu a predaja českých liehovín na Slovensku) prebudili dovtedy spiace bezpečnostné zložky. Vinníkov odhalili, kšeft frčí ďalej. Asi s väčším dozorom liehovej mafie nad tým, aby sa do falošných rumov a vodiek nedostal metanol. Alkoholové disko s cenou pre superpijanskú grupu môžu frčať. Hlavne aby bol chľast cenovo dostupný. (11.07.2020)

Istý hold dokumentárnemu filmu Karla Vacheka "Spriaznení voľbou" o zákulisí prezidentských volieb v roku 1968 tu je, no je minimálny. Len v názve a v snahe autenticky zachytiť zákulisie. Výsledok na rozdiel od čiernobieleho predchodcu pôsobí ako ťažkopádna amatérčina. Pretože Spriaznení voľbou sa dajú sledovať aj dnes, toto stratilo aktuálnosť asi dva týždne po voľbách. Napriek tomu sa niekoľko pozitív nájsť dá. Niektoré spomenuli už spolu-komentátori - extempore akéhosi hlúpeho speváka, ktorého jedinou zapamätania hodnou tvorbou je to, že mu narástli dlhé vlasy. Ďalšou zaujímavosťou sú nadšení podporovatelia kniežaťa v motýlikoch a s odznakom pankového prezidenta na chlopniach kabátov a šiat, ktorí vyzerajú ako cirkusanti - keby im povedali aby si dali na hlavu vrece cementu a obliekli si lopúchové listy - s radosťou to spravia. No najzaujímavejšie sú postupy prebrané z undergroundu do mainstreamu: 1. kedysi pre spoločnosť neprijateľné pankové číra (účesy) sa stali marketingovou značkou kniežacieho kandidáta. 2. keď nabehli do štúdií BBC mierne podgurážení muzikanti Sex Pistols, bol z toho škandál - dnes sa nič nedeje, ak väčšinu predvolebných debát a rozhovorov dával pripitý Zeman. 3. Cirkus a kabaret - kedysi silné improvizačné metódy boja proti suchopárnej politike stratili svoju útočnú silu - pretože medzi politikou a kabaretným predstavením odrbávačských kúzelníckych podvodníkov nie je rozdiel. Dokument tieto súvislosti neodhalil, len ich potvrdzuje. 41% (16.07.2014)

Námet zaujímavý, spracovanie menej. Príliš hŕ, hŕ. Vodíč argumentuje slušne, nechce príliš do médií, no stane sa hviezdou. Potom už vodič nie je - nedozvieme sa prečo. Fičíme ďalej: noví, demokratickí eštébaci sledujú nepohodlného rebela aby sa nestretol s predsedom vlády. Aby sa to podarilo, maskuje sa. Polícia pracuje na princípe samo-prihlásenia hľadaných. A režiséri sú hrdinovia, lebo nasledujú príklad rebela. História sa opakuje - tragédia jednotlivca sa mení na mediálnu frašku režisérskej dvojice. Aj tak som rád, že Klusák s Remundom sú. Pretože šikanovanie človeka za prejavenie názoru si žiadalo dokumentárne spracovanie. Na záver pripájam svoj názor na podstatu problému: Stíhanie niekoho voči úprave čohokoľvek hyzdiaceho okolie by malo byť čestné, nie trestné. Podstata akýchkoľvek reklamných panelov (nielen politických) nie je totiž v tom, že je to čiesi vlastníctvo, ako do aleluja kážu pravicoví komentátori a ich papagáji. Dôležité je, že tieto reklamné avíza spôsobujú informačný a zároveň vizuálny smog (presmerovávajú svojou agresívnou farebnosťou a informačným infantilizmom tok myšlienok okoloidúcich i okolo jazdiacich). Ich rozloha zaberá výhľad. Reklamné pútače narúšajú krajinný ráz a tým aj právo na priaznivé životné prostredie. Vlastnícke právo nie je predsa neobmedzené. Dostupná judikatúra hovorí, že práve v prospech práva na priaznivé životné prostredie, do ktorého patrí aj právo na nerušený a pôvodný krajinný ráz, môže byť vlastníctvo obmedzované. Žiaľ, príslušné orgány zväčša z dôvodov kombinácie strachu a podplatiteľnosti nie sú schopné plniť svoje úlohy na tomto úseku a množstvo reklám a reklamných plôch prirodzene radikálne obmedziť. Akýkoľvek občan má následne prirodzené právo na samo nápravu okolia. Dostáva sa síce do rozporu s písaným zákonom, prirodzené právo na odmietanie informačno/ manipulátorsko vizuálneho smogu však hovorí radikálnejšie: nielen v prospech tvorivého poškodzovania reklamy, ktorú potom musia agentúry sťahovať, prelepovať a tak, ale priamo v prospech radikálne hravého komického ničenia a odstraňovania reklamných panelov, stĺpov a podobne. (27.09.2013)

Ušmudľané. Podobne ako trhy plné predražených zbytočností, prepálených cigánskych a bum tac-tac "zábavných" kapiel. Na tej istej vlne, len s rádovo drahšími kulisami, sa vezie prostredie, z ktorého čerpajú obrázkové denníky a weby s nápismi plnými veľkých písmen, výkričníkov a otáznikov. Rovnako narýchlo je pozliepaný i film. Bulvár sledujem často. O jeho vzniku dokument vypovedá chabo a útržkovito.Treba odhodiť mravné zábrany a usilovať sa zaujať čo najviac ľudí. Objavné. Tiež som sa dozvedel o cenníku: Jedna minúta v TV= fajka. Súlož = platidlo v mene vylepšenia mediálneho obrazu. Fakt novinka! Ďalej bol ukázaný novinár pohltený zarábaním. Zisk zvyšuje bombasticky podanými mediálnymi bombami. Základ je ničoho sa neštítiť. Manželstvo novinára škrípe. Je nesené na vlne ignorancie potomka (vulgarizmy a zážitky zo šoubiznisu vyslovované otcom pred dcérou), ohrdnutej ženy a napätej atmosféry domova. Sestra opisuje zmenu charakteru brata po jeho nástupe do bulváru. Do toho zábery novinárky, akoby práve po elektrošokovej terapii. Žiadna sláva. Nejde o zážitok, stojaci za repete. Pretože na jeho opakované pozretie nie je dôvod. Skôr mám pocit, že žurnalista si spravil reklamu na bulvárny server. Pozn. Extra.cz po pozretí filmu navštívené. Čiže: reklamný cieľ splnený, divácke očakávania minimálne. Tak na 35%. (17.04.2014)

Dokument skúma otázku zodpovednosti za skorumpované a predražené verejné zakázky. Miestami naivne a neúplne, no hlavne že skúma. Konečne sa niekto venuje mechanizmu zodpovednosti. Hoci sa príliš sústredí na jednu osobu, pričom o jej skutočnej vine a fungovaní v prípade sa divák paradoxne mnoho nedozvie. Info o celej kauze je pre neznalých tiež pomerne chabé. Tieto nedotiahnutosti sú ale ospravedlniteľné, pretože predmetom je naozaj skôr systémové určovanie zodpovednosti. Podstata spočíva v absolútne nepatričnom hádzaní viny na otrokov inštitúcie - v tomto prípade úradníkov mesta v stredných a nižších manažérskych pozíciách (vedúci odborov a oddelení). Nespravodlivosť takto určenej viny vyplýva z verejného tajomstva, ktorým je skutočné je fungovanie všetkých verejných úradov. Ide o monokratické inštitúcie. Napĺňajú všetkou svojou činnosťou vôľu uzulinkého najvyššieho vedenia (maximálne 5 - 6 ľudí). Takéto vedenie pracuje so skupinou poradcov previazaných na sponzorov. Sponzori financujú nákladný životný štýl vedenia a ich rodín a zároveň politickú stranu, ktorá vedenie úradov obsadila. Financovanie sa zabezpečuje z provízií, vyplácaných sponzormi úradu za vysúťažené alebo priamo zadané zakázky. Cenné sú pohľady do tváre štátnej zástupkyne. Takto nejako si predstavujem typizovanú cynickú puču s prechľastanou tvárou a znakmi nadmernej masturbácie. Takíto ľudia často neváhajú vykompenzovať vlastný spackaný život ublížením tým, ktorým z titulu svojej pozície ublížiť môžu. Presne tak aj prokurátorka v dokumente. Neváha pred skončením procesu žiadať od chudákov úradníčkov, čo sa zrejme obohatili na celom podvode len minimálne alebo nijako, desiatky miliónov odškodného. Spolu so slizkým cigánskym vyšetrovateľom pôsobia ako zohratá dvojka, čo dostala za pokyn nakydať špinu na úradnícke nuly a odkloniť vyšetrovanie od naozaj zodpovedných. Tí teraz môžu loziť hore-dole po Mount Evereste, deti posielať študovať do elitných súkromných zahraničných škôl, chodiť na poľovačky na levov a slonov k brehom Zambezi a útlocitne sa v rozhovoroch rozčuľovať nad úpadkom morálky. Bonusom sú vykrúcajúci sa novinári, potvrdzujúci, že základným znakom všetkých ich výtvorov a reportáží je totálna povrchnosť snažiaca sa presvedčiť čitateľa o opaku: totálnej erudovanosti žurnalistu. (19.06.2014)

Režisér postupoval ako baníci: na 20 minút zaujímavého materiálu nabalil zvyšných 32 minút hlušiny. Z hľadiska umeleckého zámeru zaznamenania hodné, no z hľadiska prístupu k divákovi zákerné. Vnútorné problémy štábu, prestrihy vstupu do fungujúcej šachty s exkurziami škôl a kopec iných záberov boli tou úplne zbytočnou hlušinou. Zaujala návšteva podzemia, výpovede baníkov a ich návšteva otrockej mechanizovanej fabriky na autodielce ako možnej náhrady ich práce po zavretí bane. No ani v súvislosti s ňou si režisér neodpustil poznámky typu: "No ale to je Vaše budoucnost!" akoby iná možnosť pre prepustených neexistovala. Domnievam sa, že tvorca zrejme v detstve dosť trpel nejakým šikanóznym spôsobom a dnes toto utrpenie vracia späť. Štábu, baníkom a čo je najhoršie aj divákom. (08.05.2014)

Výstižné. Leitmotívom nie sú ani tak paštiky májky, ani ponožky v sandáloch, i keď tie sú charakteristicky odpudzujúcim a zároveň aj poznávacím znamienkom časti bratského národa v zahraničí (pridal by som tam ľadvinky okolo pásu, vrecká na doklady na krku a batôžky: od najmenších po giganty). Podstatou je "užít si nejlevněji a současně co nejvíce". A tak sa vymýšľajú pre dovolenkárov akcie typu "Cvičme zumbu znova v disko rytme mora", Kreslo pre hosťa v podobe treťotriednych estrádnych šašov a diskotéky v okolí karavanov. Len aby to nebolo spoplatnené! A keď áno, nech je to v cene zájazdu! S črtou vyčúranej šetrnosti, plnej rôznych prekabátení systému, sa možno stretnúť pri kontakte s Čechmi takmer permanentne. A zďaleka nemusí ísť len o dovolenky. Možno je to pozostatok túžby ostať mladými a užiť si čo najviac hier so systémom za čo najmenej peňazí. Možno je to túžba hrať si s pravidlami. Horšie je, keď sa to prelieva do každodenného života a stáva sa to jednou z jeho hlavných náplní. A späť k dokumentu: s typizovanými dovolenkármi na strane Čechov ladia gýčovité chorvátske morské popevky. Dobrá práca. Výstižné komentáre: LeChatnoire, Bobbles. (15.05.2014)

Zdravotníctvo je dnes v područí farmaceutických a poistných korporácií. Prečo by malo byť pôrodníctvo výnimkou? Aký len liek sa dá použiť, nech sa použije v súvislosti s privedením potomka na svet. Ale ako hovorí jedna sestra v dokumente - aj v tomto systéme sa dá vybudovať v pôrodnici príjemnejší prístup, než ten čo vidieť. A vidieť sestry - úradníčky, uponáhľaných doktorov a bezradných oteckov na studenej chodbe. Áno vidieť aj bábätká, bezprostredne odnášané kamsi do útrob nemocnice. Veď aj im treba podať prvé injekcie, lieky, mastičky, serepetičky, výživy (čiže zdravotne bezchybné farmaceutické tovary). Systém sa tak ľahko zmeniť nedá, to ostatné záleží na tom, či si v postavení robotov zvykáme bez problémov, alebo predsa len by bolo vhodnejšie použiť o niečo menej studený servis pri narodení potomka. Odporcovia zmien si povedia: ale veď narodenie potomka zahreje vždy, tak aké zmeny. Odporcovia systému zase často utiekajú k extrémom typu pôrod doma, žiadne očkovanie. Pritom by stačila prostá účasť sestier a doktorov, častejšie pohladenie a nie vyvolávanie čísiel novo vyrobených strojov. (16.11.2015)

Najnovší film s účasťou francúzskeho herca Jeana Rena. Nedosahuje úroveň Vachkovho pohľadu do kuchyne politiky, nazvaného Spriaznení voľbou (1968). Do istej miery je nemožnosť dosiahnuť v súčasnosti obdobne autentické správanie sa figúr moci daná dobou. Dnes sú politici obklopení soldateskou hovorcov, ochranky, poradcov a sekretariátu. Títo všetci určujú limity kontaktu s Vodcom. A aj keď sa režisér v tlači vychvaľuje ako prechcal Babiša a ukázal jeho arogantnú tvár, film samotný tak príliš nevyznieva. Jedným z hlavných dôvodov je, že divák, sledujúci i povrchne politiku, sa nedozvie o tejto persóne nič príliš objavné. Žiadny radikálny rez pod kožu. Ak teda za nové nemá pokladať to, že politik hovorí lepšie anglicky a francúzsky ako česky. A že jeho čeština, v spojení so slovenskou výslovnosťou a národnosťou, dokonale spĺňa prototyp občana - člena československého národa (uzákoneného v Ústave ČSR z roku 1920). Viacero scén je roztomilo vtipných (AB rozdávajúci pampúšiky aj päťtisícovku, AB tancujúci na firemnej (ministerskej) párty, či rozčuľujúci sa AB, ktorého skoro až do fistuly prechádzajúci hnevlivý tón ho takmer vždy spoľahlivo usvedčí zo lži. To, že tieto typy sa obklopujú pätolízačmi je známe. Poznámky: 1. Zaujímala by ma v dokumente naznačená (zmrazené zvyšky mäsa mleté do Kosteleckých údenín) kvalita potravín divízie Agrofert. 2. Režisér skvele pracuje s marketingovým uvedením vlastných filmov. Na diskusiách k nim často uvádza informácie prenikavejšie a zábavnejšie než film. Ich šťavnatosť sa následne premieta do hodnotení. Obdobne i tu, po prečítaní si pár rozhovorov o Matrixe. (21.11.2015)

Osobne podobne blízky vzťah k Ukrajine ako režisér. Nie príbuzensky rodinne. Atmosférou tamojších miest, prírody, krajiny, ľudí. Vždy ma to dostane. Jeden z mála normálnych pohľadov na východ Ukrajiny. Zatiaľ stačí. Viac azda někdy příště. (18.11.2020)

Spracovanie otázok o zmysle vojenských misií v Afganistane, prestrihané debatou dvoch politických teoretikov (som si na 100% istý, že Joch ani Stropnický junior v armáde v živote neslúžili - jeden ako druhý však majú plné ústa teoretických, nudných a hlavne úplne zbytočných floskúl). Plus scény odhaľujúce celkovú trápnosť života, zďaleka však nielen vojenského. Napríklad úbohučký pokus vojačky o gratulačnú básničku, pripomínajúcu skôr lízanie zadku ministrovi (v tých pár veršíkoch odznie cca 3x slovné spojenie "milý pane ministře"), či vyzúvanie ponožiek na celodenných nudných konferenciách a školeniach. Alebo klobása s horčicou, chrenom a kečupom v lietadle. Toto boli spolu s pobehujúcimi psami po vojenskej základni asi najvtipnejšie scény. Skoro stále prítomné sú neznesiteľné tóny vojenskej dychovej hudby. Nič nehovoriace frázy politikov,vojakov aj novinárov (frázovité otázky o zmysle misie). Neochota dozvedieť sa. Narýchlo zbúchaný koncept, zrejme s cieľom dokumentaristov, dostať sa do Afganistanu pod vlajkou Českej televízie. Misia splnená. Len divák si príde tak nejako skrátka. Z takto spracovaného dokumentu sa človek veľa nedozvie. Zatiaľ jednoznačne najhorší diel Českého žurnálu.10% (29.07.2020)

Panoptikum zástupcov dvoch strán názorového sporu o prístup k islamským utečencom. Teda téme, ktorá české luhy a háje reálne doteraz 2020 trápi ozaj len marginálne. Asi taký je aj reálny politický dosah týchto skrachovancov. Na jednej strane jednoduchšie pôsobiaci politici a aktivisti, ktorí sú proti všetkému. Ponúkajú len rôzne odstupňovaný strach, hnev a nenávisť. Nič viac. Žiadne riešenia hospodárske ani umelecké. Nič, len primitívne pudy, prednášane tak kultivované, akými sú kultivovaní ich nositelia a do značnej miery nositeľky. Je medzi nimi obézna poltička, vyzerajúca ako prerastený brav. Táto tučibomba sa chváli, že je fotogenická jag hovado a ako jedinú ju kamera zoštíhľuje (ak je to pravda,v skutočnosti musí vážiť okolo 200 kg). Ďalším protiislamistom je psychopaticky pôsobiaca Kanvička. Inou bojovníčkou proti Talibom je nahnevaná matka a inými zase súbor od seba neodlíšiteľných poskokov a pucflekov. Tuším sa tam mihol na demonštrácii aj nácek Vandas, družiaci sa politicky, aj latentne homosexuálne s našim slovenským apologétom klérofašizmu - Mariánom Kotlebom. Na druhej strane stojí skupinka dobrovoľníkov, pomáhajúcim utečencom bez rozdielu vyznania a teda aj islamským. Nakoľko robia niečo pozitívne (pomáhajú s donáškami potravín, šatstva, s prevozom za hranice, ľudským kontaktom) - je samozrejme ich činnosť oveľa chvályhodnejšia, než skupinky nadávajúch frustrovancov a skrachovancov. To je ale asi tak jediné pozitívne, čo sa o týchto naivných idealistoch dá povedať. V skratke - kľudne zanedbávajú rodinu, aj partnersko, manželské vzťahy, len aby poskytli lásku a chlieb kdejakému Mohamedovi. Celkovo: pekný český bizár. (30.07.2020)

Ani kontroverzné, ani mrazivé, skôr nudné. O tom,že obchodu so zbraňami sa darí vieme. Zbrane a ich podporné systémy sa z územia bývalého Česko-Slovenska vyvážajú až príliš často, pritom oficiálne do centier vojenských konfliktov (Afganistan a podobne). Zároveň je jasné, že v pozadí biznisu stoja magnáti spolu so špičkami politickej moci. Títo všetci majú eminentný biznis záujem na military propagande akýmkoľvek spôsobom, najlepšie od útleho detstva. Či už cez oficiálny vládny vzdelávací program alebo polooficiálnym fungovaním mimovládnych polovojenských oddielov, tváriacich sa ako pomoc Česku ako takému. Na Slovensku úlohu paramilitárnych oddielov prevzala mimovládna organizácia "Slovenskí branci" (poznávacie znaky: nacionalizmus, obrana vlasti v prípade núdze, pomoc, obdiv k Putinovi, odpor voči NATO, EÚ a liberalizmu). Zbraňovým oligarchom je to jedno, hlavne nech sa šíri vojnová propaganda a zmierlivé báchorky o zbraniach, ktoré sami osebe predsa nikomu neubližujú. Pravdy trpké, forma dokumentu strašná. Nudná, výpovedne pomerne vlažná a trochen demagogicky spájajúca amatérskych primitívnych vojnových nadšencov s vládnym školským programom. (31.07.2020)

Téma atraktívna. Nevhodná je forma jej uchopenia v časti "rodinný dokument". Klady: poukázanie na pár šok príkladov (neprimerane narastajúci dlh za jazdu na čierno v detstve, vymáhaný po extrémnom navýšení penále až v dospelosti), na rozdiely s Nórskom či Nemeckom, kde sú exekútori štátni. Nórsky aktivista hovorí o fóbii - strachu z otvárania listových zásielok. Pozn. I: Exekútori sú štátom zorganizovaní výpalníci (exekučný poriadok). Nadhodnotení, často organizovaní v prepojeniach, ktorých cieľom je lacno a ľahko získať majetok. Dlžníci sú extra poplatkami a penále za dlh trestaní viackrát. Štát to nejako extra nerieši. Vyhovuje mu daný stav. Rieši medializované prípady, na ktoré zareaguje verejnosť. Presne v duchu sociálneho fašizmu. Čo trápi väčšinu, trápi politika a ponúkne riešenie. Čo trápi jednotlivca, zametie do systému. Poznámka II: Text piesne Exekúcia od Rozporu: "Keď ti príde exekútor - dvere neotvor// Než ti vezmú televízor - daj sa na odpor// Do dverí ti silno trieska - polícia a SBS-ka// Býval si tam dlhé roky - kam povedú ďalšie kroky? Refrén: Exekútor, pozor oficiálna lúpežná akcia - exekúcia// Vytvor dlhé lano z deky - pozväzuj plachty// Spúšťaj z okna všetky veci, čo by ti schmatli// Vyprázdni byt,ešte pred tým, než vylomia dvere// Ostal iba ťažký klavír a ten nech čert bere// Nepusti ho iba tak, vezme ti aj kazeťák// Vleze dnu aj cez balkón, nenájdeš svoj gramofón// Do dverí už pílou režú, všimnú si aj tvoju vežu// Zoberú ti nárok pustiť si punkrock.". (18.11.2020)

Veľkopráčovňa v nemocnici, výrobňa žiletiek, triedička odpadov, supermarket, hydináreň. Miesta obsluhy každodenných potrieb spoločnosti. Od nakŕmenia, cez ošetrenie, oholenie, nakupovanie až po finálnu fázu: postaranie sa o to, čo ako ľudia krajine zanechávame: odpad.Každodenný cyklus života zabezpečený ťažkou a mizerene platenou prácou. Pracovné podmienky devastujú životy zamestnancov, podmienky za akých štát zobrazené nedôstojné prežívanie umožňuje, vypovedajú o charaktere spoločnosti viac, ako vzletné reči politikov o raste HDP (ktoré nevypovedajú vôbec o ničom). Morálne hodnoty štátu sú presne na tak vysokej úrovni, na akej sa dokáže postarať o tých, ktorí zarábajú najmenej. Pretože všetci ekonómovia, politici i ľudia všeobecne sa oháňajú potrebou pracovať. No keď vidíme na vlastné oči, čo sa skutočne ponúka pri nevyhnutných servisných službách, bez ktorých by mohol nastať kolaps, je to smutné a zúfalé. Benefity práce? Zúfalí, smutní a zničení otroci. Reči o potrebe zamestnať sa vyznievajú po uzretí obrázkov zo života prostého pracujúceho ľudu ako falošný blábol. Scény zo života reportérky boli v kontexte zobrazovaných skutočností síce pochopiteľné - rodina pri takýchto prácach trpí, ale vyznievali tak akosi navyše. 70%. (14.09.2020)

Sandra sa vydáva na 10 dní do Ugandy. Rieši tam: a) problémy klimatickej zmeny, b) prácu neziskoviek, c) problémy s prijatím bosenskej identity v českom prostredí, d) oprávnenosť vysielania európskych odborníkov do Afriky, e) statusy, f) negatívne reakcie Čechov na pomoc mimovládok rozvojovým krajinám, f) nechuť českého prezidenta k NGO, g) ochranu pred maláriou, h) zatekanie bojleru, ch) vysušenú krajinu, i) práva žien a detí v ugandskej rodine, j) neznalosť odbornej terminológie, k) správne pomenovanie zeleniny, ktorú má na tanieri, k) prístup otca k efektívnej pomoci mimovládkam, l) prednášku o riešení klimatickej krízy, m) vytekanie vody zo zásuvky, n) iné problémy. Problémom potom ostáva lapanie príliš vrabcov naraz. Presne, ako hovorí po príchode do Ugandy: "Zaujímam sa úplne o všetko.". To je problém novinárov všeobecne, nech sú printoví, či instagramoví. Povrchní odborníci na všetko, skutoční na na nič. Nečudujem sa miestnym, že po zmienke o jej odchode sa smejú a zabávajú. Napriek neukotvenosti a rozvoľnenosti tém a problémov pod povrchom vyvstáva otázka, ako sa miestni obyvatelia dokážu sami postarať o distribučný systém vody, keď peniaze z fondov pomaly dôjdu, odborníci odídu a projekt sa ukončí. Ako bude zabezpečený monitoring? Zdá, že projekt zakape. Opäť budú všetci brať vodu v dlhých radoch brať z jedného prameňa. A veselo celé dni popíjať ananásové víno. (18.11.2020)

Samožerské dokumenty o správnej výchove nemusím. Na druhej strane, tému záchrany sliepok pred utrpením v klietkových koncentrákoch pokladám za nosnú a je správne, ak sa s ňou oboznámia aj deti režiséra. Bárs aj formou, ktorá mi veľmi nekonvenuje. Dobré je, že deti dostali veľký priestor - dokument nakrúcali, robili titulky, v rámci možností kládli otázky poslancom, úradníkom i majiteľovi veľkochovu. (09.12.2020)