Pole neorané

Národní umělec Petr Jilemnický byl učitelem na Kysucku. Zde poznal zblízka bídu a zaostalost slovenských kopaničářů, vykořisťovaných vesnickými boháči, státem a církví, a jim věnoval svůj krásný román „Pole neorané", napsaný v době největší hospodářské krise a nejkrutějšího zotročení chudých zemědělců, v roce 1932. Hlavní myšlenkou, prostupující celým dílem, každou episodou románu i filmu, je růst postav k uvědomělosti. V tom je hluboký smysl cesty Pavla Húščavy do Vítkovic, v tom je smysl Koreskova působení na Pavla i odhalení Magátovy podlosti a pletich starosty Širance. Výsledkem je poznání, že proti organisovanému boji proletariátu jsou páni bezmocní. Sem dospívá Pavel Húščava, veliký příklad pro tehdejšího pracujícího člověka, strhující svými vlastnostmi a růstem k bojové uvědomělosti, jimiž může být příkladem i pro člověka dnešní doby. ... Poznámka: Vlado Bahna natočil jako svůj první celovečerní film podle vlastního námětu dokument o stavbě slovenské Trati mládeže „Ocelová cesta" (1950). Další jeho prací byl rovněž dokumentární film, tentokrát barevný „Dúha nad Slovenskem". Za tento dokument o výstavbě Slovenska po r. 1945 byl Vlado Bahna vyznamenán v r. 1952 státní cenou. — Vladimír Mináč, který zpracoval do scénáře román Jilemnického, je autorem námětu slovenského filmu „Boj sa skončí zajtra" (1951), — František Lukeš, Bahnův spolupracovník u kamery také při filmu „Dúha nad Slovenskem", natáčel v roce 1950 dokumentární film „Tatranský pohár". — Šimon Jurovský je autorem hudby slovenských filmů „Varúj" (1947), „Ocelová cesta" (1950) a „Lazy sa pohly" (1952). Filmový přehled 6/1954 (22.04.2003)

"Kríza? A to je čo? Nové meno na starú biedu." Bahna natočil sociálnu drámu, v ktorej sa mu veľmi precízne podarilo vykresliť obrazy chudoby, bezvýchodiskovosti a ťažoby života obyčajných kysuckých ľudí z obdobia krízy tridsiatych rokov minulého storočia. Celkovú silu filmu nanešťastie oslabujú prokomunistické motívy, odpútavajúce pozornosť diváka z ťažkých privátnych osudov hlavných postáv smerom k schematickej kritike cirkvi, kapitalistických buržujov, alkoholizmu či manierov politických strán. Najlepší herecký výkon podal vo filme Gustáv Valach čoby Marek Cudrák. (05.08.2011)

V prvom rade je film veľmi dobre obsadený a uveriteľne podáva skrz malé epizódky ťažký život na Kysuciach v období hospodárskej krízy. Ďalej sa film klasicky púšťa do triedneho boja, ktorý je, zdá sa, vopred prehraný. Utláčateľmi sú bankári, exekútori, cirkevní hodnostári, pozemkoví vydierači richtár i krčmár. Viacero motívov sa miesi, ale nikdy nedôjde k tomu, že by sa divák prestal orientovať v deji. V závere je už citeľný vplyv súdruhov, ktorí využili dielo k propagácii ideológie, no našťastie to je až na konci. Každopádne na postave Pavla Húščavu badať posun v osobnosti, ktorá prejde vývojom kde naberie veľa sebavedomia konať snáď veľké veci v budúcnosti. Mrzí, že linka s pozemkovými vydieračmi nie je dotiahnutá. Ich predstavitelia zostávajú nepotrestaní. A all in all je cítiť, že je to ako celok nedotiahnuté. (22.02.2020)

Neviem, čo by ste v danom časopriestore, v ktorom tento film vznikol, čakali od "sociálnej drámy". Pole neorané sa nevyhlo ani propagande, ani klišé, ani naozaj unavujúcim a dnes nepochopiteľným (v lepšom prípade úsmevným) scénam, no popri takpovediac "povinnom" socialistickom podtóne sa tu objavujú i naozaj príťažlivé dejové línie (aspoň do čias, kedy nezahynie hlavná hrdinka) a nezabudnuteľné scény z každého súdka (romatické sledovanie hviezd, veľkonočná oblievačka, dojemné úmrtie na krížnej ceste ...) (16.04.2012)

Rozmýšľal som aj nad štvrtou hviezdou, ale akosi sa mi do nej nechcelo. Pole neorané je rozhodne veľmi pôsobivým filmom. Slovenská kinematografia bola v rozpuku a začala sa dotýkať tém politických a národnostných, na ktoré vo svojich filmoch hľadela tentokrát kritickým okom. Zároveň sa ale nemohla ubrániť určitej agitke a ideologickému pohľadu na daný problém. Film aj napriek svojej dĺžky nenudí a prezentuje nám niekoľko desiatok postáv, ktoré cestujú medzi mestom a dedinou a snažia sa uživiť zatiaľ čo ich pokrokový svet okráda a dostáva na pokraj chudoby. Herecké výkony sú znesiteľné - vo svojich postavičkách takmer bezchybné - možno až príliš veľké junáctvo Samuela Adamčíka pôsobí dnes trochu úsmevne, ale to je asi jediná výtka. Inak sa jedná o film, ktorý slúži aj ako historická pripomienka časov, ktoré som napríklad ja a ani moji rodičia nemohli poriadne poznať. Ukazuje nám ako sa vtedy žilo a žiadalo žiť. Film, ktorý ma podľa môjho názoru veľmi pevné miesto vo vývine slovenského filmu nie len spôsobom akým je spracovaný , ale aj o čom vypovedá. (25.03.2012)