Marina111

Československý Schindlerov zoznam - na rozdiel od Spielbergovho filmu však vznikol o takmer šesťdesiat rokov skôr. To ho (aspoň v mojich očiach) robí autentickejším, hoci niektorí by mu mohli vytýkať krátky časový odstup od zobrazovaného. Mne to, naopak, imponuje, podobne ako Radokova sugestívna réžia, inovatívne nápady a na dobu svojho vzniku prekvapivé súvislosti a pohľady na holokaust.

S knižnou predlohou som vyrástla, a možno preto mi prirástla k srdcu. Aj tento film som šla pozerať s pocitom, že nebude môcť prekonať nádhernú a dojemnú Kráľovu predlohu. Neprekonal. Bol však dobrý. Áno, mohol byť lepší, jedno mu však uprieť nemožno - lepších hercov doň nemohli dosadiť. Najmä tých detských. Neafektovali, boli presvedčiví, úprimní... Príbeh sám o sebe je silný, pútavý, a práve v tom je najväčšia sila a hodnota tohto filmu. Kozmetické nedostatky by sa (v inom roku výroby, s iným rozpočtom) dali vylepšiť, ani v tomto prípade však veľmi neprekážajú

Presne taký, aký si ho pamätám z detstva - nelogický, trhnutý, od veci... a milý, príjemný, relaxačný. Scooby-dooby-dooooooo! :D

Film o filme je to slabý, na samotný film som však už zvedavá...

Predchodca Pelíšok i Obecnej školy - a veľmi dobrý predchodca. Doslova predvoj. Žiaľ, aj akosi nedocenený, hoci je možno ešte kvalitnejší než spomenuté dva filmy... Psychologicky aj historicky verný, popritom hrejivo dôverný a úsmevný: čo si viac od podobného filmu želať? Nič. Skôr len jemu zaželať viac divákov...

Kráľ svojho žánru. Dokonalý, suverénny... a neskutočne ľudský.

Na počiatku bolo Slovo... a potom slová, slová, slová. A na konci ticho. Pretože, "naše náboženstvo hovorí, že každý má v sebe nejaké slovo pre život", a teda, že "slovo je život". Slová sú silné. A hoci som sa obávala, že silný príbeh malej zlodejky kníh (a slov) nebude možné hodnoverne pretaviť do filmového jazyka (nakoľko Zusakov rukopis sám o sebe je skvostom a jeho sila spočíva v celkovom sujete a fabule, nielen v samotnom deji) tvorcovia ma milo prekvapili, no a hoci film mal pár slabých momentov, tie silné ich prevážili a u mňa tento príbeh povýšili na jeden z najkrajších, aké som v poslednom období (a možno aj vôbec, ktovie) videla. Množstvo podnetov k zamysleniu, prekrásne kamerové sekvencie, výborne zvolené exteriéry i herci v hlavných aj vedľajších úlohách, odkazy na iné (poväčšinou knižné) diela a (skôr naznačené) pohrávanie sa so zmyslom slov (v tom zmysle, že aký zmysel majú slová - a príbehy - vo všeobecnosti)... A hoci celkovo vnímam tento film skôr ako takú temnejšiu rozprávku s filozofickým podtónom než ako "vojnovú drámu", nemožno mu zaprieť autentickosť - ak už nie faktografickú, tak tú psychologickú, pocitovú, určite. Jednoducho sa mi zlodejka kníh (postava) i Zlodejka kníh (film) páči.

Stále som si vravela, že čo všetci vidia na tej Marylin... No to som ešte nevidela tento film. Teraz ju obdivujem so zvyškom sveta. A teším sa na ďalšie kúsky z jej repertoára...

Podľahla som predstave, že tak vysoko cenený a obľúbený film musí mať niečo do seba. Žiaľ, nemal. Aspoň nie pre mňa. Výborný nápad pretavený do priemerného filmu... P.S: Milujem asi iné žánre...

Takýto film som už dlho potrebovala vidieť. Drsný, no pritom ľudský. Smutný, no pritom prehriaty nádejou. Exotický, no predsa univerzálny. Ľahko pochopiteľný, a predsa miestami ťažko stráviteľný... Film, ktorý ma tak veľmi nadchol možno preto, že na jeho počiatku stáli dvaja spisovatelia, ktorých tvorba ma oslovuje: Hosseini, ktorý napísal rovnomennú knihu, a Benioff, ktorý ju previedol do scenáristickej podoby. A afgánski herci zaangažovaní do tohto amerického projektu sú vyslovene perfektní. Koniec koncov, tak ako aj celý tento neuveriteľne krásny film.