Marina111

Aj Jake Gyllenhaal, aj Heath Ledger sú pohľadní chlapi, tento film ma však utvrdil v tom, že len osve. A aj keď sa snažím homosexualitu ako takú vnímať tolerantne v zmysle hesla, že každý nech si v svojej posteli (alebo v stane :) robí čo chce a s kým chce, kým to chce aj ten druhý, tento film mi ukázal, že predsa až taká tolerantná asi nie som... Alebo ma prosto len nebaví sledovať mužných kovbojov, ktorí si popri pasení oviec odskakujú užiť si do kríčkov... Nie, ďakujem, mne tento film bohato stačilo vidieť raz.

Čarovné. Krásne. Vtipné. Múdre. Smutné. Takéto je toto dielko. Teda presne ako život. A to nielen ten Henrichov (s Annou či bez Anny). Apropo, Anna. Čo ako mi jej predstaviteľka Geneviéve Bujoldová nebola sympatická, samotná postava (respektíve scenáristov pohľad na skutočnú historickú postavičku) mi priam učarovala - minimálne tak, ako samému veľkému anglickému kráľovi... No, presne tak až nie, ale... Skrátka, TAKTO si predstavujem historický, romantický či všeobecne kvalitný film.

Ďalší z filmov mojej puberty. Predvídateľné až hrôza, psychologická hodnovernosť na úrovni iných amerických komédií o FBI, ani ten humor nie je až tak vtipný... A predsa u mňa táto nemastná-neslaná komédia ešte stále nestratila čaro. Nuž, to sú tie záhady života... :)

Atmosféra, animácie a Amanda boli za "A". Aj to nevinne mrazivé šteklenie, aké možno od podobného filmu čakať. Dokonca som sa pristihla pri tom, že počiatočná ľahostajnosť voči všetkým postavám i voči tomuto filmu vôbec sa pozvoľna mení na pozornosť, a že ja - podobne ako všetci dedinčania v príbehu - priam naliehavo túžím vedieť, kto je ten zlý. A zlosť, že to netuším. Záverečná pointa nesklamala - aspoň nie tak, ako presladený ľúbostný trojuholník a priveľmi okaté ťaženie z iných filmov (Osada, Kliatba bratov Grimmovcov).

Mám takú smutnú náladu, celkovo smutné obdobie a možno aj preto sa mi zdal tento smutný film autentický. Možno som sa až priveľmi stotožnila so Sandrou (postava), možno sa mi priveľmi páči Joaquin Phoenix (herec), možno už len fakt potrebujem zmenu, neviem... Bez ohľadu na moje aktuálne citové a životné rozpoloženie je to však film hodný minimálne zamyslenia a vhodný pre všetkých, ktorí hľadajú, skúšajú, milujú, nútia sa milovať...

Na hviezdičkovanie som videla zatiaľ málo dielov, ale - hoci to nie je žiadne veľké dielo - bavím sa. Billie Piper je prototypom istého typu dievčat/žien a musím uznať, že jej postava mi je sympatická napriek všetkým morálnym a iným výhradám, ktoré by som voči nej mala v reálnom živote, a ktoré vlastne voči podobným dievčatám/ženám v reálnom živote aj mám. Ale pomôžem si, keď Belle je tak rozkošne stratená a krehko silná? Proste si ma úplne omotala okolo prsta - a to ani nie som chlap! A - priznávam - silno jej držím palce a verím, že scenáristi mne aj jej spravia radosť a obdaria jej príbeh happyendom (totižto, nejakým chlapom, čo ju bude milovať takú, aká je a napriek tomu, čím je)

Nemôžem si pomôcť, ale vždy ma dostanú tie (fiktívne, ale aj skutočné) postavičky typu "Mamka Pôstková" či "Čenkovej deti" alebo - najnovšie - Ján Fekiač. Príbeh majstra by si žiadal možno o čosi lepšie prevedený a vymyslený dokument, beztak však ide o veľmi príjemné a podnetné sledovanie, kde obsah preváži nad formou

Film, ktorý mapuje všetko, čo nemám na ľuďoch (vrátane seba) rada. Preto mám tento film rada. A odkaz pre pobúrených kresťanov: Ježiši, veď to vôbec nebolo o Ježišovi! :)

Buď už začínam doplácať na filmový deficit, alebo som priveľmi prišla na chuť vysokoškolskému životu, alebo podlieham nejakým vývojovým zmenám, ale táto komerčná gebuzina sa mi páčila. Dokonca nehorázne.

Z mojej strany možno nadhodnotený počin, ale mám na to dôvod: na čsfd ho považujem za prudko podhodnotený. Aj bez toho by to síce bol film bez nejakej výraznejšej hodnoty, ale šlo z neho čosi, čo ma núti k piatim hviezdičkám, a čo by som definovala ako autentickosť. Film, ktorého atmosféra mi pripomenula vlastné základoškolské a stredoškolské časy, kde sa v školských autobusoch tiež riešilo všetko možné aj nemožné, všetci možní a najmä nemožní; tiež sa tam "ohováralo, chvastalo, zverovalo sa", no a keď k tomu prišlo, tak sa aj žmurkalo, flirtovalo, tešilo. Takže pre mňa to bola vlastne taká exkurzia nielen do duší partie z Bronxu, ale aj do vlastných spomienok, hoci tie s odprezentovaným príbehom nemajú až tak veľa spoločného. Ako diváčku ma teda toto čosi (povedzme, že taká teens filmová avandgarda) príjemne naladilo, hoci naživo by ma takýto "výlet" asi rozladil :)