Osadné

Sympatický pohľad do života jednej odľahlej komunity na čele s dlhoročným starostom a veľmi milým pravoslávnym kňazom. Filmu nemožno uprieť zábavnosť, príbeh, myšlienku a príjemnú dávku nostalgie za zašlými časmi, ale všetky tieto veci sú režisérsky nedotiahnuté a roztrieštené. V podstate ide o rovnakú vec, ktorá mi vadila pri Iných Svetoch. Keď sa pozerám na oba filmy, tak vidím, že mali na viac, ale akosi končia na polceste. (12.02.2010)

Na tomto dokumentu se mi asi nejvíc líbilo to, že se potvrdilo, že Remek je vcelku nesympatický klebeta a že je eurobruselským úředníkům ukradená situace obyčejných lidí. Sice si vyposlechli jejich příběhy, povykládali si, ale v zásadě jim nikdo nepomohl ani nedal radu, co s tím dělat. Úsměvné bylo i to s tou dodávkou a euro-dárečky. Jinak tu vesnici bych se asi nesnažil zachraňovat za každou cenu. Takhle to má svoji atmosféru a nádhernou krajinu, to by s přívalem turistů a obchodů se suvenýry šlo do kopru. Turistický ruch je často dost krutý jak ke krajině tak i k domorodcům. 60% (09.04.2016)

po vyzretom debute prichádza marko škop s filmársky, formálne i obsahovo dokonalým filmom a nebojím sa povedať, že jedným z najlepších filmov, aké sa na Slovensku za posledné roky natočili (a nemyslím len v dokumentárnej oblasti). ľudské, vtipné, pravdivé a krásne. nielen nádherná výpoveď o odľahlých miestach "európskej únie" (v tomto je osadné akýmsi moderným pokračovateľom obrazov starého sveta - obohateného o nesmierne zemitý, láskavý rusínsky humor a úžasnú trojplánovosť tohto národa, kde sa náboženstvo, príroda a politika spájajú do jednej neoddeliteľnej a pre človeka mestského typu ťažko pochopiteľnej "ideológie" a "filozofie" života) ale aj filmársky precízne poskladaná a vystavaná dokumentárna komédia. taký malý slovenský zázrak. (07.09.2009)

Ó Gospodin!... Bol som prekvapený premiérou na ČT2, určite som to čakal skôr na STV, ale možno mi to ušlo. Opravte ma, ak sa mýlim. Dedinka na okraji európskej únie, na ktorú asi aj Gospodin zabudol, má mnoho problémov, ale najväčšími sú prestarlí a umierajúci obyvatelia a nedostatok financií. Situáciu sa pokúsia vylepšiť cestou do Bruselu so žiadosťou o finančnú pomoc. Politici to sú predovšetkým dobrí rečníci a po návšteve Remeka a Figeľa to dôjde aj našim trom "rusnačikom" z Osadnoho. Scéna na hotely, kde trojica musela po zlých pocitoch skonštatovať: "Pomôž si človeče, aj pán Boh ti pomôže", som vybuchol smiechom. Takéto úsmevné a striedavo smutné momenty ponúka celý dokument, ktorý ma naozaj zaujal. Nutno dodať, že takýchto dediniek je u nás určite viac a určite by sa ich veľa našlo aj v Čechách. Česť českých politikov aspoň čiastočne zachránil V. Remek ospravedlňujúcim dopisom. Náš Figeľ sa neunúval ani odpísať, ale aby som mu nekrivdil, možno im účasť ani nesľúbil. Ó Gospodin, nezabudni na ľudí z Osadnoho... 80%. (19.07.2010)

Marko Škop aj na malom priestore dokázal ukázať jeden "big picture", cez zdanlivý minimalizmus. Mne tie "postavičky" neprišli vtipné (ak keď vtip tam bol!), skôr smutne pravdivé, rovnako ako poukázanie na stereotypy a uvažovanie rôznych ľudí, kultúr, perpektívy, budúcnosť, nádej. V súvislosti s týmto dokumentom sa mi asociuje jeden text: "Istota v bezmocnosti, bezmocnosť v istote, prázdnota medzi nami, my sami v prázdnote..." (03.05.2010)