Osadné

Marko Škop aj na malom priestore dokázal ukázať jeden "big picture", cez zdanlivý minimalizmus. Mne tie "postavičky" neprišli vtipné (ak keď vtip tam bol!), skôr smutne pravdivé, rovnako ako poukázanie na stereotypy a uvažovanie rôznych ľudí, kultúr, perpektívy, budúcnosť, nádej. V súvislosti s týmto dokumentom sa mi asociuje jeden text: "Istota v bezmocnosti, bezmocnosť v istote, prázdnota medzi nami, my sami v prázdnote..." (03.05.2010)

Obec Osadné se nachází v krásné přírodě v CHKO Východné Karpaty u polské hranice. Doporučuji také výlet v nedalekém CHKO Vihorlat s úžasnými výhledy a slavný hudební festival ve Snině Rock pod kameňom. Já si prošel u příležitosti jednoho festivalu v Polsku i nedalekou polskou rezervaci Jasielsky park narodowy. Na pražáka slušný netradiční rozhled. Dokument přibližuje život obce. Lidé jsou zde z mé zkušenosti velmi srdeční a fajn. (08.03.2020)

Ó Gospodin!... Bol som prekvapený premiérou na ČT2, určite som to čakal skôr na STV, ale možno mi to ušlo. Opravte ma, ak sa mýlim. Dedinka na okraji európskej únie, na ktorú asi aj Gospodin zabudol, má mnoho problémov, ale najväčšími sú prestarlí a umierajúci obyvatelia a nedostatok financií. Situáciu sa pokúsia vylepšiť cestou do Bruselu so žiadosťou o finančnú pomoc. Politici to sú predovšetkým dobrí rečníci a po návšteve Remeka a Figeľa to dôjde aj našim trom "rusnačikom" z Osadnoho. Scéna na hotely, kde trojica musela po zlých pocitoch skonštatovať: "Pomôž si človeče, aj pán Boh ti pomôže", som vybuchol smiechom. Takéto úsmevné a striedavo smutné momenty ponúka celý dokument, ktorý ma naozaj zaujal. Nutno dodať, že takýchto dediniek je u nás určite viac a určite by sa ich veľa našlo aj v Čechách. Česť českých politikov aspoň čiastočne zachránil V. Remek ospravedlňujúcim dopisom. Náš Figeľ sa neunúval ani odpísať, ale aby som mu nekrivdil, možno im účasť ani nesľúbil. Ó Gospodin, nezabudni na ľudí z Osadnoho... 80%. (19.07.2010)

po vyzretom debute prichádza marko škop s filmársky, formálne i obsahovo dokonalým filmom a nebojím sa povedať, že jedným z najlepších filmov, aké sa na Slovensku za posledné roky natočili (a nemyslím len v dokumentárnej oblasti). ľudské, vtipné, pravdivé a krásne. nielen nádherná výpoveď o odľahlých miestach "európskej únie" (v tomto je osadné akýmsi moderným pokračovateľom obrazov starého sveta - obohateného o nesmierne zemitý, láskavý rusínsky humor a úžasnú trojplánovosť tohto národa, kde sa náboženstvo, príroda a politika spájajú do jednej neoddeliteľnej a pre človeka mestského typu ťažko pochopiteľnej "ideológie" a "filozofie" života) ale aj filmársky precízne poskladaná a vystavaná dokumentárna komédia. taký malý slovenský zázrak. (07.09.2009)

Vďaka Markovi Škopovi dokument s veľkým srdcom. Malá zabudnutá dedinka na východnom Slovensku s dvoma aktivistami na čele (starosta a kňaz) ponúka aktuálny obraz problematiky mnohých vidieckých oblastí, ktoré zápasia s udržaním populačnej rovnováhy. Na realizáciu svojich snov potrebujú pomoc z vonka, z EÚ a od momentu, kedy sa trio z Osadného ocitá v Bruseli som si povedala, že ten chlap točí skutočne s citom a rozumom, scény bruselských stretnutí starostu s poslancom a komančom Remekom a kňaza s KDH-kom Figeľom sú centrálne, post výpovede a zážitky oboch po návrate síce rozdielne, no zhodujú sa v jednom, že riešenie a uskutočnenie ich túžob na úrovni len hovorenia bez činov a prostriedkov zostane v nedohľadne. Vypointovanie príbehu, scén a obrazov ma jednoducho chytilo za srdce. (03.05.2010)